Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

0
Miloš Sedro Sedramač 7. apríla 2008, necelé štyri týždne pred svojimi 87. narodeninami, náhle a nečakane odišiel z javiska menom život...

Tento obraz by iste vyznel nadnesene, keby sa netýkal práve Sedra – večného zabávača, potulného herca a spoločníka, ktorý ľuďom rozdával dobrú náladu a smiech.

Svojím odchodom zaskočil a šokoval všetkých, čo ho poznali a mali radi. Lebo Sedro bol stelesnený život, humor, družnosť a energia.

Celý svoj dlhý život zasvätil račianskemu futbalu. Po skončení kariéry hráča sa stal jeho patrónom. Prešiel postom vedúceho mládežníckych družstiev, tajomníka a hospodára klubu, hlásateľa a komentátora futbalových zápasov, archivára a kronikára. Ako dobrý duch a strážny anjel bdel nad rastom a osudmi početných generácií futbalistov v Rači a stal sa nezabudnuteľnou legendou a ikonou račianskeho futbalu.

Odišiel uprostred plného žitia a písania svojich spomienok. Kedykoľvek ste sa u neho v poslednej dobe zastavili, zastihli ste ho, ako ich usilovne spisuje na svojom mechanickom písacom stroji a pripravuje ich knižné vydanie. Spoločným menovateľom jeho príbehov je humor a vtip, neutíchajúci smäd po živote a slobode, po riziku a dobrodružstve, po hre a zábave, po kamarátstve a priateľstve.

Už v minulosti písal do výročných bulletinov futbalového klubu humorné príbehy späté s jeho celoživotnou láskou - s futbalom. Bol nielen ich aktérom, ale aj ich dušou a ústrednou postavou... Inak to ani nemohlo byť, lebo všade tam, kde bol, sa niečo dialo a nechýbali tam humor ani dobrá nálada. Svojou bezprostrednosťou a vtipom otváral srdcia ľudí a dokázal si získať neuveriteľné množstvo priateľov a známych. Radi sa u neho zastavovali na kus reči, aby pri jeho veselých historkách pookriali a odniesli si kus jeho vitality.

V poslednom roku-dvoch prekvapoval aj príbehmi, ktoré s futbalom nesúviseli, a vytvoril nimi pútavú mozaiku svojho pestrého života. Sotva pred mesiacom dopísal svoje pašerácke humoresky, ich knižného vydania sa už bohužiaľ nedožije... Mnohé jeho príbehy boli uverejnené aj na tomto blogu, iné si žiaľ odniesol na večnosť...

Sedro bol jedným z mála ľudí, pri ktorých máte neodbytný pocit, že na nich nemá a že sa ich netýka ani Smrť, že aj na ňu vymyslia nejaký fígeľ. Tak ako vždy, keď to bolo treba, či už šlo o šport, prevádzanie ľudí cez moravsko-slovenské hranice za protektorátu, pokútne obchody alebo o jeho pašerácke kúsky, na ktoré bol taký hrdý...

Smrť si preto pre neho musela prísť v spánku. Stalo sa tak v pondelok 7. apríla o desiatej hodine večer, v nemocnici, kde sa zotavoval po operácii zlomeného bedrového krčka.

Netuším, kam si Smrť Sedra vzala. Ak do Neba, som si istý, že tam dlho nevydrží. Veď v spoločnosti svätých a v nebeskom ničnerobení by sa na smrť unudil. Určite radšej utečie do Pekla, v jeho virvare sa bude cítiť vo svojom živle... Napokon, čo by ste čakali od chlapa, čo sa pred skoro osemdesiatimi siedmimi rokmi, 3. mája 1921, narodil v račianskom Pekle, no nie?

Sedro, nech si v tejto chvíli kdekoľvek, isté je, že Rači a Račanom už teraz chýbaš. V srdci máme bolesť a smútok, no spomíname na Teba s vďakou a náklonnosťou.

Česť Tvojej pamiatke!


0 komentárov:

Zverejnenie komentára