Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

Viete, do akej nárečovej skupiny patrí račiansky dialekt?


Fidli, fidli, tupí núž, jaká žena, takí muž.
Sití huadnému nevjerí.
Staré víno, muadé ženy, na svjece ňic lepší neňi.

(Ukážky račianskeho nárečia)

Obyvatelia Rače (kým bola samostatnou obcou) hovorili dvoma jazykmi.

Na dolnom konci obce sa hovorilo po slovensky, na hornom po nemecky.
No aj na hornom konci bývali medzi Nemcami Slováci. Postupne získala slovenčina nad nemčinou prevahu. Slováci svojich po nemecky hovoriacich spoluobyvateľov ani nenazývali Nemci, ale podľa ich náboženskej príslušnosti luteráňi.

Slovenské nárečie Rače patrí do záhorskej nárečovej skupiny.
Ešte aj dnes Račania hovoria týmto nárečím, ale v styku s prisťahovalcami a inými ľuďmi jeho typické znaky narúšajú. So záhorskými nárečiami Rača súvisí na západe (Lamač, Záhorská Bystrica) a na východe (Vajnory), na severovýchode sa stýka s južným okrajom modranských nárečí (Svätý Jur). Račania sa dostali do styku aj s nemeckým nárečím svojich spoluobyvateľov susedných starých Prešporčanov hovoriacich i po slovensky, nárečím trnavského typu.

Vplyv nemčiny sa prejavil v chotárnych názvoch a v slovnej zásobe.

V posledných tridsiatich-štyridsiatich rokoch má na nárečie Račanov silný vplyv spisovná slovenčina škôl, médií a obyvateľov nových račianskych sídlisk.

Račiansky dialekt má väčšinu znakov zhodných so záhorskými nárečiami.

Aj tvaroslovie račianskeho nárečia má prevažne záhorský charakter. Od nárečí centrálneho Záhoria sa odlišujú podstatné mená mužského rodu typu stríčko, tato, dzedo, Joško, Ferdo. Inde na Záhorí je tu prevažne koncovka -a.

V slovnej zásobe sa vyskytujú okrem bežných prevzatí, ako gánek, preš, piglovat, firhonki, sprušla, šmakovat, koštovat, prezburšt, ktoré sú známe aj inde na Záhorí, aj špeciálne, pôvodom nemecké slová, ako špingla (vreteno na lise), futrmel (krmivo), cúgi (vetráky) a veľa iných. Vyskytujú sa tu však aj typické račianské výrazy.

Dialekt Rače tvorí prechod od záhorských k modranským nárečiam.
So susedným dialektom v Svätom Jure sa zhoduje týmito znakmi: má znelé h, rovnaký spôsob asimilácie (mi zme a iné), datív a lokál ženského rodu na ruki, mami, genitív z ulici, skloňovanie typu gazda, gazdu, z gazdem, slová typu tato, Fero, pleco, inštrumentál ženského rodu typu ze ženu, niektoré lexikálne javy ako dzedo, bapka a iné.

Má aj svoje špecifické javy, predovšetkým v slovnej zásobe. Prevažná časť znakov je zhodná so susednými záhorskými nárečiami, preto patrí do záhorskej nárečovej skupiny.



(Spracované podľa Ján Podolák a kol.: RAČA vlastivedná monografia. Vydavateľstvo Obzor, Bratislava, 1989,
 kapitola „Nárečie“, autor Konštantín Palkovič. Podklady použité so súhlasom autora kapitoly.)


0 komentárov:

Zverejnenie komentára