Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

24.1.17
0
Rok 1237 (780 rokov) - Zápis o spore o majetky v Rači sa považuje za prvý písomný dokument, ktorý sa týka územia Rače (vtedy dedina Okol). Išlo o sťažnosť ohľadom poškodzovania majetku a vlastníckych práv nachádzajúcich sa na jej území.
Rok 1527 (490 rokov) - Časť Rače sa dostala do majetku rodiny grófa Báthoryho, ktorému patrilo okrem časti Rače aj devínske panstvo.
Rok 1647 (370 rokov) Rača dostala výsady zemepanského mestečka.
Rok 1702 (315 rokov) Prvý dátum na hlavnom kríži na cintoríne svedčí pravdepodobne o premiestnení cintorína z pôvodného miesta pred farským kostolom na dnešné miesto.
Rok 1732 (285 rokov) V Rači vypukol veľký požiar. Oheň sa šíril od horného konca (Alstrova ul.) až do polovice dnešnej ulice Pri vinohradoch (dnes tam stojí socha sv. Floriána) a padlo mu za obeť 93 domov a 7 ľudských životov. Zhorela aj katolícka fara a v nej aj farská kronika s pôvodnými historickými záznamami o živote vo farnosti a obci. Od roku 1732 sa na fare vedie nová kronika.
Rok 1767 (250 rokov) Uskutočnila sa návšteva Račanov u cisárovnej Márie Terézie (27. 6. 1767). Podľa p. Ľ. Havloviča venovali Račania panovníčke víno - račiansku frankovku. Na cisárskom dvore mala dobrý ohlas a panovníčka ju uznala za hodnú cisárskeho dvora, čo ocenila donačnou listinou na toto víno a Račanom venovala slávnostný kňazský ornát. Ornát sa nachádza v Račianskej izbe v obecnom dome.
Rok 1872 (145 rokov) V Rači sa objavila cholera. Epidémia cholery postihla Raču viackrát. V tomto roku trvala mesiac a zomrelo 130 ľudí.
Rok 1882 (135 rokov) Založenie „Dobrovoľného hasičského spolku v Rači“ (4. 5. 1882). Zakladajúcu komisiu tvorili: katolícky farár Móric Alster, národovec a buditeľ, evanjelicky farár Gustav Polevkovič, historik, opát Ján Gotčár, zakladajúci člen Matice Slovenskej, člen Memoranda Slovákov, profesor Slovenského gymnázia Kláštor pod Znievom, Anton Pauer, notár, Karol Tim, ev. učiteľ a duša zakladajúceho hasičského spolku, František Krížik, vinohradník a starosta obce, Eliáš Sloboda, vinohradník, František Würfl, mlynár, Adam Wallner, strojník, Leopold Polák a Samuel Horschütz, obchodníci, František Wallner, pokladník spolku. Za činných členov spolku sa prihlásilo 85 členov. Na dolnom konci obce postavili drevené hasičské depo.
Rok 1932 (85 rokov) Realizovala sa úprava interiéru farského kostola na Alstrovej ulici, ktorej ústrednou dominantou sa stala nástenná maľba s postavami sv. Cyrila a Metoda. Maľbu vytvoril v auguste 1932 pezinský maliar a reštaurátor Augustín Bárta.
Rok 1937 (80 rokov)
- Ukončila sa výstavba Obecného domu a bol odovzdaný do používania. Obecný dom stojí na námestí A. Hlinku, na mieste bývalej kaplnky, ktorá bola súčasťou Erdödyovskej kúrie. V roku 1935 ju po dlhších rokovaniach odkúpila obec pre stavbu nového Obecného domu. Namiesto kaplnky obec poskytla náhradný pozemok na stavbu kostola na cintoríne.

- (27. 6. 1937) Uskutočnila sa posviacka nového kostola na cintoríne zasväteného Panne Márii Pomocnici kresťanov. Posviacku vykonal J. E. Michal Bubnič, rožňavský biskup, rodák z neďalekého Pajštúna. Kostol bol postavený podľa projektu račianskeho rodáka Františka Krížika a za jediný rok ho postavila bratislavská firma Kroc.
- Andrej Hlinka navštívil račiansku faru a prihovoril sa občanom. Zápis o udalosti sa nachádza vo farskej kronike.
Rok 1942 (75 rokov) (1942) Ukončila sa výstavba Nemeckého kultúrneho domu a kolónie nemeckých rodinných domov v oblasti ul. Barónka – Hybešova - Bukovinská.
Rok 1947 (70 rokov)
- Uskutočnila sa posviacka novej hasičskej zástavy.
- Raču postihlo veľké sucho, vyschli studne takže obec zostala bez vody. Nakoľko obec ešte nemala vodovod, vodu museli dovážať v cisternách z Bratislavy.
Rok 1967 (50 rokov) Konalo sa prvé celomestské vinobranie v Rači, na ktorom sa zúčastnila stranícka delegácia na čele s Alexandrom Dubčekom. V príprave na túto udalosť viaceré ulice v Rači (ktoré boli dotiaľ prašné a bez chodníkov) dostali asfaltový povrch, alebo boli vydláždené a zrealizovala sa aj ich sadová úprava a chodníky.

Rok 1972 (45 rokov) 2. septembra 1972 bol na Černockého ulici slávnostne otvorený nový futbalový štadión. Štadión bol vybudovaný s kompletným zázemím, hracou i tréningovou plochou umožňujúcou trénovanie a hranie veľkých i malých zápasov. Má kapacitu 4200 miest, z toho 200 na sedenie a 4000 na státie. Je domovským stánkom futbalového oddielu FK Rača.

Rok 1992 (25 rokov) na ulici Pri vinohradoch bola opätovne postavená socha sv. Floriána na mieste, kde bol ukončený ničivý požiar v roku 1332. Pôvodná socha bola v úmyselne zdemolovaná a odstránená v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Z iniciatívy dobrovoľníkov - členov hasičského zboru a za podpory MÚ Rača bola zreštaurovaná a osadená na súčasné miesto.
Rok 1997 (20 rokov) Zrealizovala sa prestavba budovy pošty na Čachtickej ulici. Pôvodná budova pošty z roku 1956 z kapacitných dôvodov nevyhovovala, preto bola prestavaná a rozšírená.
Rok 1997 (20 rokov) obnovenie pomníka M. Alstera na cintoríne za podpory MÚ Rača.
Rok 2002 (15 rokov) Úpravou areálu bývalého školského dvora na Jurkovičovej ulici bol vybudovaný a odovzdaný do užívania Národný štadión Pavla Rosu pre pozemný hokej. Štadión je pomenovaný po dlhoročnom pracovníkovi, vedúcom realizačného tímu, členovi exekutívy FIH a trénerovi strieborného reprezentačného družstva žien ČSFR na olympiáde v Moskve v roku 1980 Pavlovi Rosovi. Slúži miestnemu oddielu pozemného hokeja (KPH Rača), ale aj ako národný štadión pre medzištátne zápasy, turnaje a podujatia pozemného hokeja, ktorý je najúspešnejším a najväčším slovenským klubom v pozemnom hokeji.
Rok 2007 - (10 rokov)
- 18. februára 2007 sa po náročnej reštaurátorskej práci opätovne rozozvučal organ vo farskom kostole. Reštaurovanie historického organu majstra Fazekaša z roku 1841 realizoval Ján Valovič a na slávnostnom koncerte ho predviedol významný organový virtuóz Imrich Szabó. Organ sa zaradil do zoznamu historických organov a pravidelne sa na ňom konávajú koncerty organovej hudby v rámci podujatia Dni historických organov.
- 18. marca 2007 sa uskutočnilo slávnostné požehnanie pozemku pre stavbu nového kostola (súčasnej katedrály sv. Šebastiána) na Peknej ceste. Stavba kostola trvala dva roky a jeho slávnostné vysviacka sa konala v roku 2009.


Osobnosti a ich výročia:

Mária Jozefa Eva Františka Paulína, bavorská grófka z Hohenfelsu (1721 - 1797)
220 rokov od úmrtia
Podľa epitafnej dosky vo farskom kostole sv. Filipa a Jakuba bola dcérou kurfirsta Karola Albrechta, neskoršieho rímskeho cisára a českého kráľa Karola VII. Bola vydatá za bavorského grófa a španielskeho šľachtica, ktorý mal majetky aj vo Francúzsku. Počas francúzskej revolúcie bola z Francúzska vyhnaná. Svoj život dokončila v Rači. Napriek tomu, že trpela bolestivou chorobou, svoje posledné roky venovala konaniu dobrých skutkov a podporovaniu chudobných. Je pochovaná v krypte kostola.

Jozef Miloslav Hurban 200 rokov od narodenia (19. 3. 1817 – 21. 2. 1888)
Politik, ideológ, spisovateľ, evanjelický kňaz, organizátor kultúrneho života, prvý predseda Slovenskej národnej rady na Myjave, vedúca osobnosť slovenského povstania 1848 – 1849. V meruôsmych rokoch sa spolu s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom zúčastnil na slávnostnej prísahe dobrovoľníkov v Rači v priestore dnešného parku na Púchovskej ulici, ktorý od r. 2008 nesie jeho meno.


Móric Alster - 190 rokov od narodenia - (27. 8 1827 - 7.10. 1894)
Katolícky kňaz, národovec a rodoľub, ktorý pôsobil v Rači 33 rokov. Patril k zakladateľom Matice slovenskej a Spolku sv. Vojtecha, ktorého bol aj podpredsedom. Finančne podporoval slovenské gymnáziá a vynikal aj ako podporovateľ a šíriteľ slovenskej tlače. Za jeho pôsobenia bol v r. 1888 prestavaný a zväčšený farský kostol do terajšieho stavu. Móric Alster je pochovaný spolu so svojou matkou na račianskom cintoríne. Jeho meno nesie aj jedna z hlavných ulíc v historickej časti Rače.

Farár Adam Hájek - 160 rokov od úmrtia (10. 5. 1814 - 26. 3. 1857)
katolícky kňaz. V Rači pôsobil 43 rokov. Počas svojho pôsobenia urobil viacero úprav na kostole a farskej budove, zadovážil pre kostol organ a vežové hodiny. Zakladal, podporoval a viedol náboženské spolky. Všetky udalosti starostlivo zachytával vo farskej kronike, z ktorej sa dozvedáme o živote nielen vo farnosti, v obci, ale i vo vtedajšom svete. Opísal revolučné roky 1848 - 1849, ale i stavbu železnice, požiare, výkyvy počasia a život vinohradníkov.

Páter Ján Mária Lukáč Polakovič - 90 rokov (13. 6. 1927) od začiatku jeho pôsobenia v Marianke a od prevzatia správy nad týmto pútnickým miestom. Páter Polakovič - račiansky rodák, bol jedným z prvých tešiteľov a pravá ruka otca zakladateľa rádu. Do Marianky prišiel ako predstavený slovenskej provincie kongregácie bratov Tešiteľov z Getseman (CCG). Z jeho iniciatívy sa urobilo viacero stavebných úprav kláštora a začalo sa s výstavbou krížovej cesty. V rokoch svojho pôsobenia v Marianke bol páter Polakovič viackrát pozývaný do Rače ako slávnostný kazateľ pri významných sviatkoch a výročiach. Tešitelia pôsobili v Marianke do roku 1950, keď boli násilne internovaní a opätovne sa vrátili až v roku 1990.
František Kubu - 85 rokov od úmrtia (25. 1. 1932).
Správca školy, učiteľ, organista. V Rači pôsobil 40 rokov (1885-1925) ako správca miestnej školy bol výraznou osobnosťou v obci a bol aj predsedom v spolkoch Orol a Hasiči. Do Rače priniesol a s miestnym spevokolom nacvičil vianočnú omšu českého skladateľa Jána Jakuba Rybu. Omša sa potom dlhé roky stala súčasťou tradície vianočných polnočných omší až do roku 1989.

Vojtech Rudroff - 75 rokov od úmrtia (10.4.1875 - 23. 1.1942) Katolícky kňaz, národovec - bojovník za Slovenskú samostatnosť, priekopník modernej pastorácie a okresný školský dekan. Pôsobil na račianskej fare 33 rokov. V račianskej farnosti založil viacero spolkov. Realizoval úpravu farskej budovy, zorganizoval zbierku a dal pre farský kostol odliať nové zvony. S veľkou láskou sa venoval mládeži a za jeho pôsobenia vzišlo z Rače 9 kňazov. Od r. 1928 vydával „Farský vestník“, mesačník o živote vo farnosti a vo svete. Na jeho pohrebe sa zúčastnili všetci vtedajší slovenskí biskupi.

Ľudo Hadri Ľuboslav - 50 rokov od úmrtia a 110 rokov od narodenia ´(15. 10. 1907 v Spišskom Podhradí - 4. 5. 1967 v Rači)
Básnik a spisovateľ, učiteľ - organista, horlivý kultúrno-osvetový pracovník, prednášateľ, publicista. Študoval na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule ba pôsobil vo viacerých farnostiach. Po r. 1945 bol prepustený zo školskej služby. Koniec života prežil v Rači, kde aj zomrel. Písal občiansku, prírodnú, reflexívnu náboženskú lyriku, ktorú publikoval najmä časopisecky, ako aj detskú literatúru, najmä rozprávky z dedinského prostredia.

Mária Hatalová, december 2016

Zdroje:
1. Rača - Z dejín a pamiatok obce, Ľudovít Havlovič, vydavateľstvo FB 2002
2. Rača - miesto, kde sa dobre žije, M. Debnárová a J. Perényiová, JP know-how s.r.o. 2014
3. Račiansky výber, mesačník MČ Rača 2007, 2002, 2012
4. Katolícke noviny, ročník 1992
5. Katolícky súčasník, mesačník R-k farnosti, ročník 2007
6. Wikipédia
7. dokumenty z miestnej tlače, resp. súkromných zbierok


0 komentárov:

Zverejnenie komentára