tag:blogger.com,1999:blog-11254217770718837272024-03-06T03:30:15.595+01:00kultúra.račan.sk<b><i>KULTÚRA, HISTÓRIA, TRADÍCIE<br>
nielen Rače</i></b>kultúra.račan.skhttp://www.blogger.com/profile/14883502628714741705noreply@blogger.comBlogger262125tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-66813104750191867452025-12-31T23:59:00.000+01:002015-04-03T18:36:31.451+02:00NOVINKY račan.sk<!-- Novinky NOVINKY račan.sk -->
<a name='more'></a>
<span style="color:#FFF;">
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
</span>
<script type="text/javascript">
document.location.href='http://www.racan.sk/';
</script>
<img border="0" src="https://lh4.googleusercontent.com/-QiWQ9U9pvkk/VH9ZycbvjHI/AAAAAAAAAQU/x9ezLO-pQjI/s60-c/www.racan.sk-064.png" />Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/00563018820306857597noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-4597977810024322762025-12-31T23:49:00.000+01:002015-01-09T23:07:13.177+01:00STRÁNKY račan.sk<a name='more'></a>
<span style="color:#FFF;">
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
</span>
<script type='text/javascript'>
document.location.href='http://www.racan.sk/p/stranky.html';
</script>
<img border="0" src="https://lh4.googleusercontent.com/-0TkQ2-yBeCA/VIHE3aQxWAI/AAAAAAAAASg/aO03EJt8uMI/s60-c/Stranky.png" />
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/00563018820306857597noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-77590926883659924892021-02-04T15:00:00.010+01:002022-07-13T22:20:58.713+02:00Pozabudnutý letec z Račišdorfu: Gabriel Lednár (1912-1941)<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><i><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 10pt;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg2eU5aj5P07Oha03YHLY5hylXJnkdQVQIIg2S1cOb7sb_4t3WCvOswxnts_tN5KrzHeVb87lSfpCUG9QXcKBtZqvJ5lIM67tUjZzzNiAudR0oHfj9l9o5zp5oGQmWEVgv2l5u-QsmHtpk/s900/1.Gabriel.Lednar.12.03.1912-27.11.1941.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 0em; margin-right: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="625" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg2eU5aj5P07Oha03YHLY5hylXJnkdQVQIIg2S1cOb7sb_4t3WCvOswxnts_tN5KrzHeVb87lSfpCUG9QXcKBtZqvJ5lIM67tUjZzzNiAudR0oHfj9l9o5zp5oGQmWEVgv2l5u-QsmHtpk/w139-h200/1.Gabriel.Lednar.12.03.1912-27.11.1941.jpg" width="139" /></a></div>
Kto bol pán Lednár, rodák z Račišdorfu, ktorý prežil na svoju dobu nie úplne
obyčajný a hlavne, profesionálny príbeh? Príbeh veľmi zaujímavý, ktorý,
bohužiaľ, ukončil predčasný a tragický odchod z tohto sveta vo veku necelých
tridsať rokov. Preto sa pokúsim pootvoriť niekoľko zaprášených stránok tejto
histórie.</span></i></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">
Pán Gabriel Lednár sa narodil 12. mája 1912 do rodiny Štefana a Kataríny
Lednárovej – za slobodna Beladičovej. Bol slovenskej národnosti a
rímsko-katolíckeho vyznania. Absolvoval štyri triedy obecnej (ľudovej) školy.
Vyučil sa v technickej profesii za zámočníka. Toto povolanie akoby
predznamenalo jeho ďalšie životné smerovanie, ktorým sa mu stalo letectvo. Tiež
je potrebné spomenúť jeho kladný vzťah k športu, špeciálne k ťažkej atletike – vzpieraniu
a je veľmi pravdepodobné, že sa mu aj aktívne venoval.</span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">
Dňa 15. júla 1932 narukoval dobrovoľne na vojenskú prezenčnú službu – dobovo
povedané „</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="CS" style="font-size: 12pt; mso-ansi-language: CS;">Zařazen do branné moci</span><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">“. Od
1. augusta 1932 bol služobne pridelený k 3. leteckému pluku
generála letca Milana Rastislava Štefánika, a to k jeho 9. pozorovacej letke.
Výnosom MNO č. j. 14086-III./l. </span><span face=""Arial",sans-serif" lang="CS" style="font-size: 12pt; mso-ansi-language: CS;">odděl</span><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">. 32 –
vo funkcii pilot-letec. Velenie 3. leteckého pluku bolo na letisku
Piešťany a dislokácia 9. pozorovacej letky (identifikačné písmeno A) bola
na letisku Vajnory spolu so „zvednou“ letkou č. 64 (identifikačné písmeno
K). Postupne je povyšovaný na slobodníka (1. novembra 1932), desiatnika
(1. apríla 1933) a čatára (1. mája 1934) a zároveň dňom 1. augusta
1933 sa stáva držiteľom čs. vojenského letca, číslo 692. </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">
Po nástupe na základnú vojenskú službu je dňom 1. augusta 1934 zaradený ako
osoba vykonávajúca ďalšiu dobrovoľnú činnú službu (priznaná prémia 400 Kč).
Toto ohodnotene a ocenenie je mimoriadne a zaslúžené. Aby si súčasník vedel
predstaviť silu vtedajšej meny, uvediem pár príkladov. Napríklad, letné dámske
sandálky stáli okolo 2 Kč, fotoaparát značky Agfa ste mohli zakúpiť za 250 Kč.
Pri výstavbe československého opevnenia bola hodinová mzda robotníka-kopáča
2,50 Kč, betonára 3-4 Kč a murára 5 Kč. </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">
Od 15. septembra 1934 je preložený k stíhacej letke č.</span>
<span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">38 (identifikačné
písmeno H) a zároveň od 1. septembra 1934 s určením ako stíhací
pilot. Gabriel Lednár sa stáva 18. septembra 1935 otcom narodením
(nemanželského) syna lvana Hauskrechta a 1. decembra 1935 pokračuje v ďalšej
dobrovoľnej činnej službe s ocenením prémiou 500 Kč. Ďalej vojenské
letectvo 15. februára 1936 priznáva spätne k dátumu 18. septembra
1935 pravidelný mesačný príplatok 100 Kč na synčeka. </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">
Dňom 1. júla 1937 je poľný pilot G. Lednár určený na výcvik lietania v
noci! Dôležitým okamihom v živote Gabriela Lednára sa stáva sobáš so slečnou
Helenou Hauskrechtovou 25. augusta 1939 v Spišskej Novej Vsi. V tomto
hektickom období po vzniku I. Slovenskej republiky je pilot Lednár 31. augusta
1939 prevelený k stíhacej letke č. 39 (identifikačné písmeno J) a od
1. septembra 1939 je menovaný do hodnosti „rotník“ z povolania. O týždeň
neskôr je mu vyplatený tzv. príspevok na výstroj a výzbroj v sume 1500 Sk.
</span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">
Výnosom MNO-VVZ č. 135288/taj. VI. 1940 je dňom 31. januára 1940 materská
letka č. 39 G. Lednára prečíslovaná na letku č. 11. Toto súviselo s prebiehajúcou
reorganizáciou slovenskej armády z pôvodných československých vojenských
útvarov. 21. júla 1940 sa stáva náš pán poľný pilot Výnosom MNO-VVZ č. 160519/dôv.
VI. 1940 nositeľom pamätnej medaily „bez štítku“. 9. októbra 1940 bol
Gabrielovi Lednárovi vydaný preukaz slov. vojenského letca SVZ č. 336.
Predtým (15. marca 1940) bol prevelený k Technickej letke (31. januára
1940 premenovanej na Náhradnú letku) a taktiež dňom 1. októbra 1940 dostal povolenie
nosiť odznak poľného „nočného pilota – letca č. 376“! </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">
Iste je tiež pozoruhodné, aspoň z pohľadu súčasníka, povolenie – respektíve
odsúhlasenie hore uvedeného sobáša G. Lednára a H. Hauskrechtovej
velením leteckého pluku, ktoré dokonca vyšlo ako súčasť denného rozkazu č. 165,
čl. 8/1939 zo dňa 25. júla 1939. Ďalej sa dozvedáme podľa ex offo
rodného listu račianskeho matričného obvodu (278-I-1941) o narodení druhého
syna Štefana dňa 30. septembra 1940.</span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">
V roku 1941– 31. marca – je G. Lednár nariadením VÚ a VVZ č. 30353 Dôv. l. odd.-let
1941 „premiestnený“ k letištnej rote v Trenčianskych Biskupiciach, ktorá
bola súčasťou Leteckej Školy. Nesmieme zabudnúť na udelenie pamätnej medaily
bez štítku, dekrétom č. 161233/II-1940/P/3171 zo dňa 22. júla 1940. </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">
Presun Leteckej Školy z Piešťan do Trenčianskych Biskupíc vyplýval z preťaženosti
piešťanského letiska. Tu sa potom sústredilo niekoľko špičkových pilotov VVZ,
ktorí tu vykonávali funkciu leteckých inštruktorov. Išlo predovšetkým o „rotníkov
rotmajstrov“ letectva: Jána Chupeka, Jána Luptáka, Gabriela Lednára a tiež
„čatníkov“: Jozefa Ondrisa, Emila Trebalu a Jozef Jakaba. </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">
Nečudo, že z takéhoto zoskupenia vysokokvalifikovaných pilotov sa sformovala
trojčlenná akrobatická skupina vedená „stotníkom“ Júliusom Trnkom spolu s J. Ondrisom
a E. Trebalom. Sólová akrobacia zostala doménou mjr. Vladimíra Kačku, mjr.
J. Trnku a rtk. rtm. J. Chupeka. </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">
Koncom roku 1941 sa však stala tragická nehoda. Letecká Škola stratila jedného zo
svojich najschopnejších inštruktorov lietania, ktorý vychoval a vycvičil
desiatky vojnových a športových pilotov, medzi inými aj najväčšie „eso“
slovenského letectva – Jána Režňáka (32 zostrelov). </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiPh8J5X-94Fs_QVwL-qUn0d-g6OQST2pTpmRx5deqgh6PIFvBc-w0NW0NUWtses-BnGJYsYCvHTmVx4KXc3m5j2cwFdXtl1gtDPO3a7XTH5wqK7l3hkqQmq5mLrjgkvC7ir2cTE7a5uos/s1280/2.AVIA.Bs.122.11.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="640" data-original-width="1280" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiPh8J5X-94Fs_QVwL-qUn0d-g6OQST2pTpmRx5deqgh6PIFvBc-w0NW0NUWtses-BnGJYsYCvHTmVx4KXc3m5j2cwFdXtl1gtDPO3a7XTH5wqK7l3hkqQmq5mLrjgkvC7ir2cTE7a5uos/w640-h320/2.AVIA.Bs.122.11.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; text-align: center;">Lietadlo AVIA Bš.122.11 určené na výcvik vysokej pilotáže</td></tr></tbody></table>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">
Dňa 27. novembra 1941 ešte pred začiatkom denného výcviku, rtk. rtm. Gabriel Lednár
odštartoval na zalietavací let s lietadlom Avia Bš.122 výr. č. 11. Po niekoľkých
prudkých obratoch prešiel do vývrtky, ktorú sa mu už nepodarilo vybrať. Zrútil
sa v blízkosti hangára na odstavený aeroplán Letov Š. 328 výr. č. 407,
ktorý bol pripravený na výcvik. Napriek okamžitému odvozu do nemocnice „následkom
úrazu a zlomeniny kosti lebečnej“ zraneniam podľahol. </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEit2cUBt_9dCbO3eFynBeVPIff6B9wAOrvU-j_P7en8oDkz_5aDvweGAsZEyQHEa_oVg3VpdpWvDcDOFug3xwMRjmQ4A4NjSkbpfQxkeIChSKiPLrqLYaffBHwgEYCpWfabw4SLtjSEyIg/s1200/3.Gabriel.Lednar.Havaria.27.10.1941.AVIA.Ba.122.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="1200" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEit2cUBt_9dCbO3eFynBeVPIff6B9wAOrvU-j_P7en8oDkz_5aDvweGAsZEyQHEa_oVg3VpdpWvDcDOFug3xwMRjmQ4A4NjSkbpfQxkeIChSKiPLrqLYaffBHwgEYCpWfabw4SLtjSEyIg/w640-h480/3.Gabriel.Lednar.Havaria.27.10.1941.AVIA.Ba.122.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; text-align: center;">Lietadlo Gabriela Lednára po havárii 27. 11. 1941</td></tr></tbody></table>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">
SVZ stratili v Gabrielovi Lednárovi jedného z najskúsenejších pilotov. </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">
Záverom by som ešte dodal časť hodnotenia osobnosti Gabriela Lednára jeho najbližšími
nadriadenými. Citujem z tzv. konduitnej vložky k osobnému záznamu ďalej
slúžiaceho: </span><span face=""Arial",sans-serif" lang="CS" style="font-size: 12pt; mso-ansi-language: CS;">
„Povahy je kamarádské a veselé, upřímný, šetrného a spořádaného žití i mimo vojenskou službu.
Z hlediska odborného výcviku, znalostí a vojenské způsobilosti je jako stíhací pilot
velmi dobrý, klidný, ukázněný, velmi dobrý střelec. Vojenské vystupování ve službě i
mimo tuto jest velmi dobré. Velmi dobrý učitel praktického létání“</span>
<span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">. Hodnotenie
Gabriela Lednára vypracoval a schválil svojim podpisom veliteľ letky č. 38,
poručík letectva, Špička František, v. r.</span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">
Podľa spomienok mojej babky Ľudmily Dózovej (za slobodna Kramplovej) bol Gabriel Lednár
pochovaný na cintoríne v Rači so všetkými vojenskými poctami a prevozom rakvy s nebohým
na trupe lietadla (ako katafalku) tak, ako bolo v tých časoch u vojenského letectva zvykom.
</span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjexUTrD2whyXOLJyHQvngv9tGxHSFTjTa4G1zKiNgTenDA6PvmEenBqdZqItWJT1zKOKp_s6jljetXugNybpIQEM4unWDG5bi6mxhN63cc-doISTv3P-PWpJ7xWyiv_WUeCJOPQ6Nju7E/s1824/Gabriel.Lednar.12.03.1912-27.11.1941.nahrobok.original.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1370" data-original-width="1824" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjexUTrD2whyXOLJyHQvngv9tGxHSFTjTa4G1zKiNgTenDA6PvmEenBqdZqItWJT1zKOKp_s6jljetXugNybpIQEM4unWDG5bi6mxhN63cc-doISTv3P-PWpJ7xWyiv_WUeCJOPQ6Nju7E/w640-h480/Gabriel.Lednar.12.03.1912-27.11.1941.nahrobok.original.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 10pt; text-align: center;">Náhrobok pilota Gabriela Lednára na cintoríne v Rači</td></tr></tbody></table>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div align="right" style="margin-bottom: 0cm; text-align: right;"><b><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">Vladimír
Bučka</span></b></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">VYSVETLIVKY:
</span></b></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">MNO-VVZ
– Ministerstvo Národnej Obrany – Veliteľstvo Vzdušných Zbraní</span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">SVZ – slovenské
vzdušné zbrane </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">VÚ – Vojenský
Útvar </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">ex
offo – z moci úradnej </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">konduita
(franc. zastarané) – vysvedčenie o správaní niekoho (napr. podriadeného)</span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">PRAMENE:</span></b></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="CS" style="font-size: 12pt; mso-ansi-language: CS;">Československá křídla – Ing. J. Krumbach</span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="CS" style="font-size: 12pt; mso-ansi-language: CS;">Letectví a Kosmonautika, r. 1975-1977</span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="CS" style="font-size: 12pt; mso-ansi-language: CS;">Československé letectví v roce 1938 – Miroslav John </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">Slovenské
letectvo 1939-1941. 1. diel – Juraj Rajninec</span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">Vojenský
Archív – centrálny register Trnava</span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">Kapitoly
z dejín československých opevnení na Slovensku – Peter Chorvát</span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><a href="http://www.gonzoaviation.com/clanok/avia-ba-122"><b><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;">www.gonzoaviation.com/clanok/avia-ba-122</span></b></a><b><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"></span></b></div>
<div style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<script type="text/javascript">
document.location.href='https://www.racan.sk/2021/02/Pozabudnuty.letec.z.Racisdorfu.html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-24983149434601124522021-01-31T15:00:00.006+01:002021-01-31T16:30:00.028+01:00Mária Hatalová: Historické výročia pre rok 2021<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: center;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Kalendárium
historických výročí pre rok 2021</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1296 (725 rokov) Najstaršia známa písomná zmienka o pestovaní viniča
v Rači.</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Svedectvo bratislavskej kapituly o riešení sporov
medzi račianskymi zemanmi, mešťanmi a hosťami z Bratislavy
o platení dávok z vinohradov.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1306 (715 rokov) Postavenie
veže farského kostola.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Prvá písomná zmienka o kostole pochádza až z r.
1390.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1616 (405 rokov) Vzbura poddaných devínskeho panstva.</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Devínski poddaní, ku ktorým sa pripojili poddaní z Rače,
sa vzbúrili proti majiteľovi panstva Jánovi Keglevičovi pod vplyvom
neznesiteľného útlaku a žiadali znížiť poddanské robotné povinnosti
a dávky. Zlepšenie však nenastalo.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1666 (355 rokov) Zmluva s Pálffyovcami o urbárskych povinnostiach.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">1. januára Račania <a name="_Hlk62993823">podpísali zmluvu s Pálffyovcami o urbárskych
povinnostiach </a>a platbách. </span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Podľa zmluvy mohli
račianski vinohradníci jednotlivé dávky a roboty určené urbárom vyplácať
aj v peniazoch a nemuseli pracovať na panských majetkoch.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1711</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"> (<b>310 rokov) </b><b>Morová epidémia obišla Raču a susedné obce</b>.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Pri rozsiahlej morovej epidémii v r. 1711-1712 v okolí
Bratislavy, obce Rača, Vajnory a Svätý Jur zostali ušetrené väčších obetí.
Na znak vďaky podľa „večitého sľubu“ sa každoročne okolo sviatku Nanebovzatia
Panny Márie koná ďakovná púť veriacich k Pustému kostolíku.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1721 (300 rokov)</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"> <b>Socha sv.
Floriána ochrancu pred požiarmi
a patróna hasičov.</b></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Socha bola postavená pred
Mizeráckou kúriou.</span><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"> </span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Dnes
sa nachádza na ul. Pri vinohradoch pred domom č. 77.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiRE_4VtGHNNAvXv5qTZbetrcvo5LV2Strpsyo3nM-UflZDxvp19LJRhbkgQuRFS7jdAZt5PbgHZv3MWcJeY2TGOImMvbxK3YQk2ANFBtGSEB7K-R9bCJdH8hlMGdydESINmRdRJW4zBZE/s1467/Kaplnka.Kolonicova.kuria.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: .25em;"><img border="0" data-original-height="984" data-original-width="1467" height="134" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiRE_4VtGHNNAvXv5qTZbetrcvo5LV2Strpsyo3nM-UflZDxvp19LJRhbkgQuRFS7jdAZt5PbgHZv3MWcJeY2TGOImMvbxK3YQk2ANFBtGSEB7K-R9bCJdH8hlMGdydESINmRdRJW4zBZE/w200-h134/Kaplnka.Kolonicova.kuria.jpg" width="200" /></a></div><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1756 (265 rokov) </span></b><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Kaplnku pri Koloničovej kúrii.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Grófka Terézia Erdödyová darovala kaplnku r. k. cirkvi.
Na mieste kaplnky bol v roku 1937 postavený terajší objekt nového Obecného
domu. V r. 1956 (<b>65 rokov)</b> bola v budove
zriadená pôrodnica, ktorá tu pôsobila viac ako 10 rokov. Dnes je v budove
sídlo starostu mestskej časti a sídli tu aj pamätná izba s názvom
„Račianska izba“.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1816 (205 rokov) </span></b><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Kríž „Pri Leitbrúne“.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Kríž bol postavený v časti Štrajcle (dnešná Stupavská).
Stál pri starej pútnickej ceste do Marianky. Kríž bol obnovený v r. 2018.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1826 (195 rokov) </span></b><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Škola pri farskom kostole</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Samostatná murovaná
škola bola jednotriedka s bytom učiteľa, ktorý bol zároveň organistom,
zvonárom i kostolníkom. Objekt stál v priestore dnešného parčíku pri
farskom kostole, v roku 1969 bol zbúraný.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1831 (190 rokov) V Rači vypukla epidémia
tzv. Ázijskej cholery.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Od<b> </b></span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">23. augusta
do 27. septembra zomrelo 170 obyvateľov. Rača mala vtedy 2019 obyvateľov.
Gróf Pálffy prizval na svoje náklady doktora z Viedne, ale zastaviť nákazu
sa nepodarilo.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1841 (180 rokov) Do farského kostola bol
zakúpený nový organ.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Organ postavila firma p. Fazekaša z Prešporka za
1500 zlatých. Polovicu nákladov hradila obec.<b></b></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1856 (165 rokov) Na fare vypukol veľký
požiar.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Pri požiari vyhorela budova fary, okrem dvoch izieb na
ulicu i hospodárske budovy. Pri oprave po požiari bola pristavaná „kaplánka“
(byt kaplána) a tretia izba na ulicu.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1856 (165 rokov) V Zichyho kúrii bola
zriadená škola.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Budovu kúrie na dnešnej
Alstrovej ul. 171 zakúpila cirkev<b> </b>na školské účely. Spravovali ju sestry
Božieho milosrdenstva, ktorých erb je dodnes na budove.</span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"> Dnes
je budova sídlom Komisie pre mládež Bratislavskej arcidiecézy s názvom
„Vinica“.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1861 (160 rokov) Na Dolnom konci vypukol
požiar, pri ktorom zhorelo </span></b><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">152
domov</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Vtedajší p. farár Bachta zorganizoval pre poškodené
rodiny finančné zbierky. Vyzbieralo a rozdalo sa 3000 zlatých.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1871 (150 rokov) Tragická smrť Floriána
Brichtu – postavenie pomníka (Brichtov kríž).</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Pri zvážaní dreva z hôr
</span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">31.mája 1871 voz
s koňmi usmrtil furmana Floriána Brichtu. Na mieste tragédie bol postavený
murovaný pomník s krížom a nápisom.<b></b></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1896 (125 rokov) Do presbytéria farského
kostola bolo osadených 5 farebných vitrážových okien.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Jednotlivé okná boli
financované donorskými darmi jednotlivých rodín, miestneho farára
a farnosti. </span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1916 (105 rokov) Dva zvony z farského
kostola boli zrekvirované na vojnové účely.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">(jeden o</span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"> váhe
702 kg a druhý o váhe 437 kg). Nové zvony, ktoré sú na veži dodnes,
boli zakúpené v roku 1923.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1926 (95 rokov) Začiatok výstavby rodinných domov v časti Pozotória</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Po Mrázovej kolónii to bola druhá časť domov,
postavených na bývalých lúkach v časti na sever od železničnej trate.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1926 (95 rokov) 31. októbra</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"> <b>sa začala písať</b> <b>pamätná
obecná kniha</b>. V úvodnej časti obsahovala popis histórie Rače. Kniha sa žiaľ
„stratila“. </span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1931 (90 rokov) Slávnostné otvorenie
novopostavenej Rímsko-katolíckej školy.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Budovu školy podľa projektu
Milana M. Harminca na rohu dnešných ulíc Detvianska a Čachtická </span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">30.
augusta 1931 posvätil trnavský generálny vikár vdp. Karol Nečesálek.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1931 (90 rokov) V starej škole</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"> (Zichyho kúria na
dnešnej Alstrovej ul. 171) <b>bola
zriadená štátna meštianska škola.</b></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1931 (90 rokov) Postavenie novej evanjelickej školy.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Školu postavila evanjelická cirkevná obec vo dvore
objektu staršej školy na dnešnej Alstrovej ul. č.153 (dnes hotel
a reštaurácia BIVIO).</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1936 (85 rokov) - Slávnostná posviacka hlavnej zástavy spolku vojenských
vyslúžilcov</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Zástava z hrubozrnného plátna pošitého hodvábom
dekorovaná maľovaným portrétom generála Štefánika v oválnom ráme
a postavami patrónov Rače sv. Filipom a Jakubom je dodnes majetkom
Spolku vyslúžilých vojakov M. R. Štefánika v Rači.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1941 (80 rokov) Otvorenie budovy Katolíckeho
kultúrneho domu Andreja Hlinku.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Budovu 14. septembra 1941
slávnostne posvätil farár Vojtech Rudroff </span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">za prítomnosti
vtedajšieho ministra vnútra A. Macha a náčelníka štábu Hlavného veliteľstva
Hlinkovej gardy O. Kubalu. V budove neskôr sídlilo kino Nádej, dnes ho využíva
Spoločnosť Villa Vino Rača.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1941 (80 rokov) Tragická smrť poľovníka Viktora
Haluzického.</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Poľovníka, ktorý poľoval na
sluky, zastrelil v časti Široké kamene (na Zálistku) </span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">5. apríla
1941 pytliak Pišta Skala. Na pamiatku tejto udalosti členovia L.O.S. Bratislava
postavili na mieste tragédie pamätník „Haluzického pomník“. </span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1946 (75 rokov) Rača sa stala súčasťou „Veľkej Bratislavy“.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Na základe uznesenia Zboru povereníkov zo dňa 21. 12.
1945 bolo dňom 1. 4. 1946 pričlenených k Bratislave sedem obcí, medzi nimi aj
Rača. Pričlenením k Bratislave sa zmenil názov bývalej samostatnej obce
z Račištorf na Rača.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1951 (70 rokov) Postavenie sídliska Krasňany.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Do novopostaveného sídliska
sa v decembri 1951 nasťahovali prví obyvatelia. </span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Obytný
súbor Krasňany v prvej etape<b> </b></span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-themecolor: text1;">tvorilo 41 obytných domov a šesť objektov základnej
občianskej vybavenosti s tromi dopravnými komunikáciami podľa projektov Kamila
Grossa, Emanuela Hrušku a Jána Svetlíka.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1956 (65 rokov) Do prevádzky bola uvedená
novopostavená budova Pošty na Čachtickej ulici.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Poštový úrad dovtedy
vykonával svoje služby v budove rodinného domu na </span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Detvianskej
ul. č. 7.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1961 (60 rokov) Začala sa výstavba sídliska Experimentálka</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">V rokoch 1961-1962 bolo podľa návrhov architektov
Svetka, Krukovskej, Viciana, Paluša postavených 247 bytov.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1966 (55 rokov) Začiatok pravidelnej premávky električiek do Rače 1. januára
1966.</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Električky končili na Čachtickej ulici a obracali
sa na trianglovom obratisku tesne za križovatkou s Detvianskou ulicou.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1966 (55 rokov) Tragická nehoda bulharského lietadla Il-18B na vrchu Sakrakopec
nad Račou.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Pri nehode 24. 11. 1966 zahynulo všetkých 82 osôb nachádzajúcich
sa v lietadle. Na mieste tragédie bola v r. 2010 odhalená pamätná tabuľa s
krížom. K pamätníku dnes vedie značená turistická cesta.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1966 (55 rokov) Vznik šachového oddielu TJ Krasňany.</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Šachisti sa stretávali v priestoroch reštaurácie
Družba. Predsedom bol Ladislav Sopko a prvým kapitánom Ing. Juraj Lipták.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1971 (50 rokov) Začiatok výstavby sídliska Komisárky</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Na sídlisku bolo v rokoch 1971 - 1976 postavených 1392
bytov. Sídlisko bolo postavené bez použitia panelovej technológie.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1971 (50 rokov) Otvorenie Základnej deväťročnej
školy na Hubeného ul. 25.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Do novopostavenej školy po
prvý krát vstúpili žiaci a učitelia 22. februára 1971.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1976 (45 rokov) Na sídlisku Experimentálka inštalovali plastiku Astronaut od
Alexandra Trizuljaka</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Plastika je zhotovená z eloxovaného hliníka. Výška
plastiky je 15 m, samotná figúra má 4 m. Autor touto plastikou podľa
vtedajšieho pohľadu „reflektuje búrlivú dobu šesťdesiatych rokov 20. stor.,
rokov intenzívneho kozmického výskumu“.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Na
Peknej ceste v Krasňanoch v parčíku v rovnakom roku inštalovali fontánu Vlna.</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Fontána má bazén v tvare obličky, v jeho rohu je
osadený kamenný kvet s 5 lupeňmi, ktorý má v strede trysku na vodu. Fontánu
navrhol akademický sochár Tibor Bártfay spolu s architektom Jiřím Uhlířom.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1991 (30 rokov) Otvorenie Cirkevnej základnej
školy.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Škola bola zriadená
v pôsobnosti Inštitútu školských bratov </span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Jána de La Salle v budove dovtedajšej ZDŠ na Detvianskej
ulici.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1991 (30 rokov) Začiatok rekonštrukcie Kostola
Panny Márie pomocnice kresťanov na cintoríne</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Rekonštrukcia podľa návrhu
architekta D. Bereca za spolupráce architektov M. Bašu a B. Polomovej
sa realizovala v rokoch 1991-1996. Kostol 23. mája 1996 slávnostne
posvätil arcibiskup Ján Sokol, metropolita bratislavsko-trnavskej diecézy.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 2001 (20 rokov) Rača nadviazala partnerskú
spoluprácu s rakúskym mestečkom Gols.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">V uvedenom roku sa
uskutočnilo podpísanie spolupráce a dohodol sa jej program na najbližšie
obdobie.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 2001 (20 rokov) V suteréne obecného domu bola
zrekonštruovaná pivnica.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Slávnostne bola otvorená 17.
11. 2001, kedy sa Rača pripojila k projektu „Deň otvorených pivníc
malokarpatskej vinnej cesty“.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 2006 (15 rokov)</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"> <b>Začala sa rekonštrukcia železničnej stanice Bratislava – Rača.</b></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Projekt v rámci výstavby
tzv. V. koridoru obsahoval prestavbu staničnej budovy, koľajiska
i nástupišťa, ku ktorému bol vybudovaný podchod a bezbariérový prístup
s výťahom. Pôvodná staničná budova v Rači patrila medzi najstaršie stanice
na Slovensku. </span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">VÝROČIA
OSOBNOSTÍ</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Ján Pospich (175 rokov od úmrtia) </span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Bol prvým evanjelickým
kňazom po osamostatnení sa račianskej evanjelickej obce (do r. 1834 podliehala
pod bratislavskú evanjelickú obec). Od začiatku svojho pôsobenia sa snažil o
to, aby bol v Rači postavený kostol, čo sa mu aj podarilo zrealizovať v roku
1835. Bol prvým evanjelickým kňazom v novopostavenom kostole. V Rači pôsobil do
svojej smrti v roku 1846.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Móric Alster (160 rokov od príchodu do Rače)</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Významný katolícky kňaz,
národovec, spisovateľ, podporovateľ a šíriteľ slovenskej tlače, zakladateľ a
propagátor spolkovej činnosti v Rači, podporovateľ umenia, osvetový pracovník a cestovateľ.
Do Rače nastúpil 25. novembra 1861, keď už mal za sebou viaceré kaplánske i
farárske miesta. V Rači pôsobil až do svojej smrti 7. 10. 1894. Je pochovaný na
račianskom cintoríne. Dnes je po ňom pomenovaná ulica, na ktorej sa nachádza
kostol a fara, kde pôsobil.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Stanislav Xaver Čík (105 rokov od narodenia)</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Významný kňaz, pedagóg,
novinár a spisovateľ, organizátor duchovného života slovenskej emigrácie páter
Stanislav Čík z Kongregácia bratov tešiteľov z Getsemani sa narodil sa 2.
februára 1916 v Rači. Po internovaní v r. 1950 sa mu podarilo ujsť do Ríma,
kde sa venoval organizačným a duchovným záležitostiam slovenskej emigrácie. Je
autorom prvej monografie o pútnickom mieste Marianka (Dejiny Mariatálu).</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Ignác Schnitzer (100 rokov od úmrtia)</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Rakúsky spisovateľ, novinár,
prekladateľ, libretista, autor libreta k operete Johana Straussa ml. Cigánsky
barón sa narodil 4. decembra 1839 v Rači. Pôsobil v Budapešti a Viedni, kde aj
18. júna 1921 zomrel.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Archangel (Viktor) Wild (100 rokov od narodenia a 25
rokov od úmrtia)</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">12. júla 1921 sa v Rači
narodil páter Archangel (Viktor) Wild, kapucín. Po roku 1950 bol internovaný a
neskôr narukoval do PTP. Do pastorácie sa dostal až po dubčekovskej jari.
Pôsobil aj na Morave. Po návrate na Slovensko pôsobil ako farár v Pezinku –
Grinave. Napomáhal tajnej formácii mládeže v 70-80-ych rokoch. Zomrel v r. 1996
v Pezinku, </span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div align="right" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: right;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Zostavila
</span><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Mária Hatalová</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"></span></div>
<div align="right" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: right;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">január
2021</span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Zdroje:</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">1. </span><span style="color: black; mso-color-alt: windowtext;"><a href="http://ludovit-havlovic.racan.sk/2009/12/raca-2002-06.html" target="_blank"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; text-decoration: none; text-underline: none;">Rača –
Z dejín a pamiatok obce</span></a></span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">, Ľudovít Havlovič</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">2. Rača,
Kolektív autorov pod vedením J. Podoláka, Obzor 1969 </span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">3. Farský
vestník, ročník </span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">4. mesačník
MČ Rača: Račiansky výber </span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">5. mesačník
R. k. farnosti Rača: Katolícky súčasník</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">6. dokumenty
z miestnej tlače, resp. súkromných zbierok</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">7. Wikipédia</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<script type='text/javascript'>
document.location.href='https://maria-hatalova.racan.sk/2021/01/Historicke.vyrocia.pre.rok.2021.html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-49459834294255532252020-01-07T11:00:00.000+01:002020-01-07T16:00:51.432+01:00Mária Hatalová: Historické výročia pre rok 2020<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Zaujímavé výročia v
roku 2020<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1300 (720 rokov) Záznam
o urovnaní pozemkových sporov<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Listinou zo 6.
11. 1300 Bratislavská kapitula osvedčuje urovnanie majetkových sporov šľachtických
rodov Beňadika a Raču, ako prvých známych majiteľov pozemkov v Rači. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1390 (630 rokov)</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> P<b>rvá písomná
zmienka o kostole a farárovi v Rači</b> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Zápis sa nachádza v popise
bratislavského archidiakonátu. Keďže v tomto období bola už Rača pomerne
veľkou osadou, ktorá mala vlastného richtára, kostol musel byť postavený už
skôr, čo potvrdil aj archeologický a pamiatkový výskum. Jeho vznik sa kladie
na začiatok 14.st. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1505 (515 rokov) – Potvrdenie vlastníckych
práv Svätojurských grófov<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Zápis vo vlastníckej listine, kde sa
spomína ako majiteľ Rače svätojurský gróf a krajinský sudca Tomáš.</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> Pôvodná osada
patriaca sčasti potomkom šľachtickej rodiny pôvodného vlastníka Raču, potom
zemanom Marcholfovcom., bola neskôr v 14. storočí osídlená nemeckými
kolonistami. Určité majetky tu mal aj bratislavský richtár a kráľovská
rodina, mariánski paulíni a trnavskí jezuiti. Ako majitelia pozemkov sa
v Rači vystriedali napr. rodiny Garajovcov, grófov zo sv. Jura
a Pezinka, Báthoryovci, Keglevičovci, Farkašovci a od 17. stor. najmä
Pálffyovci a Néveryovci.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1580 (440 rokov)</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> – <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Príchod prvého evanjelického kazateľa do
Rače</b><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjpt9IoOkAG2xyHOF1a7RWkOJF6oIsOSqRMq7bAZSilN-fBURy9OghAz0owtX0lNgauoFp8FF215fV14oSwoYuJPb8ZQogog1fZm_U6VrzU52XN2mEdXw-wRORCpeqczi6A24pT_y39Cw/s1600/Kaplnka.Kolonicova.kuria.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0.0em; margin-left: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="984" data-original-width="1467" height="133" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjpt9IoOkAG2xyHOF1a7RWkOJF6oIsOSqRMq7bAZSilN-fBURy9OghAz0owtX0lNgauoFp8FF215fV14oSwoYuJPb8ZQogog1fZm_U6VrzU52XN2mEdXw-wRORCpeqczi6A24pT_y39Cw/s200/Kaplnka.Kolonicova.kuria.jpg" width="200" /></a><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Prvý
evanjelický kazateľ Ondrej Reis prišiel do Rače na pozvanie grófa Sigfrieda
Koloniča, významného majiteľa pozemkov v Rači. V r. 1590 - 1606
prichádzali na služby božie do Rače aj evanjelici z Bratislavy</span><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">, kde sa nesmeli
zhromažďovať na bohoslužbách. Bohoslužby sa konali v súkromnej kaplnke grófa,
ktorá bola súčasťou kúrie na námestí. Od r.1937 na jej mieste stojí Obecný dom.<o:p></o:p></span><br />
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1605 (415 rokov)</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> <b>Prvá známa podoba
súčasného erbu Rače<o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Otlačok pečatidla
z r. 1605 pre</span><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">dstavuje dva levy, ktoré prednými končatinami držia korunu s krížom.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1635 (385 rokov)</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Rod Pálffyovcov získal vlastnícke práva na pozemky v Rači <o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rodina
palatína Pálffyho z Erdödu<b> </b></span><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">získala v r. 1635 do vlastníctva devínske
panstvo, ktorého súčasťou boli aj pozemky v Rači<b>. </b>Pálffyovský rod
malackej línie si udržal toto vlastníctvo až do prvej pozemkovej reformy.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1730 (290 rokov)</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Vznik kaplnky
Najsvätejšej Trojice na cintoríne</b> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Kaplnka stála na okraji cintorína
pri hlavnej ceste z Bratislavy do Trnavy. Bola zbúraná pri rekonštrukcii cesty,
ktorá sa dotkla aj časti cintorína. Namiesto nej bola na cintoríne v r. 1974
postavená dnešná kaplnka Lurdskej Panny Márie. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhS9MsoM9wZDQutev3vCVaV7hgfIqsW53Apysi5R8IasTG8Gd_m7kiFHGbfUt4MdWSco3rmAL3IRfieR25Z7KfOZeNtgJ0YrKamvmSa3DGQth9rR_PFpb8nJ2AOfHnSNNxDqJEcNQ1GpNc/s1600/Vyrocia-2018_Obecna-pecat_1780.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0.0em; margin-left: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="1074" data-original-width="1089" height="196" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhS9MsoM9wZDQutev3vCVaV7hgfIqsW53Apysi5R8IasTG8Gd_m7kiFHGbfUt4MdWSco3rmAL3IRfieR25Z7KfOZeNtgJ0YrKamvmSa3DGQth9rR_PFpb8nJ2AOfHnSNNxDqJEcNQ1GpNc/s200/Vyrocia-2018_Obecna-pecat_1780.jpg" width="200" /></a></div>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1780 (240 rokov) – Fundačná listina o povinnostiach, týkajúcich sa
zvonenia v obci</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> Listina z 19. augusta 1780 je ukážkou administratívy miestnej samosprávy.
Je napísaná v dobovej slovenčine a je potvrdená podpismi richtára,
notára a prísažných. Na listine je vosková pečať obce s erbom a nápisom
„Sigilis * AC+Račišdorf“, ako aj potvrdenie generálnym vikárom trnavskej
apoštolskej administratúry.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1800 (220 rokov)</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> – <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Postavenie kríža</b> <b>pri farskom kostole</b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> sv. Filipa a Jakuba<o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Kríž dali postaviť <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">Ján a Klára Andrašovičovci. Pôvodne s</span>tál
pri ceste na úrovni budovy fary. V r. 1939 bol premiestnený na súčasné
miesto pri veži kostola. Kovová ohrada okolo kríža pochádza z r. 1922. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1815 (205 rokov)</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Postavenie Dolného a Horného červeného
kríža</b><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Oba kríže boli postavené na pôvodnej
pútnickej ceste do pútnického miesta Marianka. Horný červený kríž bol v r.
2002 rekonštruovaný rodinou Orihelovou. Dolný červený kríž v súčasnej
podobe stojí na mieste pôvodného kríža na okraji čistinky, ktorá je dnes
obľúbeným výletným miestom. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1835 (185 rokov) Slávnosť vysvätenia
evanjelického kostola na Alstrovej ulici<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">17. 5. 1835 sa uskutočnila vysviacka evanjelického
kostola. </span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Stavba kostola v klasicistickom slohu začala po oddelení sa račianskej
evanjelickej obce od bratislavskej evanjelickej obce. Základný kameň položili
6. 8. 1834 a celý kostol bol postavený za 9 mesiacov. Staviteľom kostola
bol Bohumil Pendl z Bratislavy. Pôvodný kostol bol postavený bez veže. Prvým
kazateľom v novom kostole bol Ján Pospich.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1840 (180 rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Otvorenie prvého úseku
konskej železnice z Bratislavy do Svätého Jura<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">24. 9. 1840 bol spustený do prevádzky prvý úsek konskej železnice na
trase Bratislava – Svätý Jur v dĺžke 15,5 km, kde jedna zo zastávok bola v
Rači.</span><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> Konská železnica do Sv. Jura bola prvou železnicou
na Slovensku a v Uhorsku. V Rači sa nachádzala prepriahacia stanica pre kone.</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1850 (170 rokov) <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Postavenie dvoch kamenných krížov
označujúcich pôvodné hranice Rače</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Dva <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">kamenné kríže </span>vyznačovali začiatok a koniec obce. Na začiatku
obce od Bratislavy stál kríž pod vinicami „Rinzle“ (dnes areál autoopravovne na
rohu ul. Hybešova, Žitná) a na druhom konci smerom do Jura stál kríž pri
obecnom pasienku v časti nazývanej „Pri pastierni“ . Tento kríž bol v r.
2018 osadený v parčíku na začiatku sídliska Komisárky.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Zavedenie č<span style="mso-bidi-font-weight: bold;">íslovania domov</span></span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Pôvodne neboli v Rači domy označené číslami. Číslovanie bolo zavedené
až v r. 1850. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1855 (165 rokov)</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Na vežu farského
kostola</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> <b>boli zadovážené vežové hodiny </b><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Zichyho kúria sa stala sídlom katolíckej školy<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Obec zakúpila
budovu Zichyho kúrie (</span><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Alstrova č. 171).<span style="mso-bidi-font-weight: bold;">, ako nové sídlo
pre katolícku školu. </span></span><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Budova slúžila do roku 1931 ako ľudová cirkevná škola,
potom do roku 1935 ako meštianka. Po roku 1935 dostali budovu rádové sestry
Najsvätejšieho Spasiteľa, ktoré tam zriadili „Detskú opatrovňu – Úvodu“. V päťdesiatych
rokoch tam bola materská škola a po r. 1990 2 triedy novozriadenej
cirkevnej školy. Dnes je v budove Arcidiecézne centrum mládeže – Vinica.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiV0oCNX3ifWzPpIqbnN4BPK6i3M_DBQZ5RyQacgwJCaAZuH5XyX_OVcHuRY8gkEVBwHTnDTTAXNBzrnXoxsLQyv8hq2pqM4gD2b9x3ww129fykVD6nxL7N6uQ7JLP1tCEIf4hwWa8NdOQ/s1600/Moric-Alster.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0.0em; margin-left: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="865" data-original-width="768" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiV0oCNX3ifWzPpIqbnN4BPK6i3M_DBQZ5RyQacgwJCaAZuH5XyX_OVcHuRY8gkEVBwHTnDTTAXNBzrnXoxsLQyv8hq2pqM4gD2b9x3ww129fykVD6nxL7N6uQ7JLP1tCEIf4hwWa8NdOQ/s200/Moric-Alster.jpg" width="177" /></a><b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1870 (150 rokov) Založenie miestneho
Spolku svätého Vojtecha<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Iniciátorom založenia spolku bol kňaz
Móric Alster. Spolok slúžil na pozdvihnutie vzdelanostnej a náboženskej
úrovne členov. Spolok mal vtedy 52 členov. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1875 (145 rokov) Vznikol mládežnícky
cirkevný hudobný spolok</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Mládež pod
vedením učiteľa a organistu Jána Mirovského začala s nácvikom hudobných
skladieb. Pre potreby spolku si vo Viedni zakúpila hudobné nástroje. Finančné
prostriedky poskytol Móric Alster. Prvé vystúpenie sa uskutočnilo na Vianoce
1875.<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1885 (135 rokov) Prvá kniha o Rači<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Evanjelický farár Gustáv Polevkovics spísal
históriu evanjelickej cirkevnej obce, kde zachytil aj históriu Rače. Kniha má
názov „Geschichte der evangelische Kirchengemeinde A. B. Récse (Ratzersdorf )“.
Je to prvá známa kniha o Rači.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1890 (130 rokov) <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Prvá zmienka o divadelných ochotníkoch<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">V Rači pôsobilo od r. 1890 viacero
ochotníckych skupín – Jednota Orla, evanjelická – nemecká skupina a Spolok
slovenské robotnícke divadlo v Račišdorfe. Divadelné predstavenia sa konali v
sálach alebo nádvoriach vtedajších hostincov (Peklo, Raj, u Raguša, u Končeka).
Hrávali sa hry s náboženskou tematikou a hry F. Urbánka. Najviac hier, akadémií
a iných spoločensko-kultúrnych podujatí sa realizovalo v tzv. Katolíckej
budove, ktorá stála na mieste terajšieho kultúrneho objektu v Knižkovej doline.
Od r. 1942 sa predstavenia konali v budove Katolíckeho kultúrneho domu A.
Hlinku na dnešnom nám. A. Hlinku, ktorý mal na vtedajšiu dobu javisko vybavené
najmodernejším zariadením. Tu nacvičili račianski ochotníci aj náročnejšie
divadelné predstavenia a operety rôznych populárnych autorov.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rozsiahla nákaza vinohradov révokazom<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Sľubný rozvoj vinohradníctva, ktoré
patrilo k hlavným zamestnaniam Račanov, prerušila v roku 1890 fyloxéra
(révokaz), ktorá zničila takmer všetky vinice. Obnova vinohradov
v pôvodnom rozsahu sa už nikdy neuskutočnila. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1905 (115 rokov) Posviacka veže
a rekonštrukcie evanjelického kostola na Alstrovej ulici <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Keďže p</span><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">ôvodný kostol
z roku 1835 bol postavený bez veže, po uvoľnení predpisov o vzhľade
evanjelických chrámov si evanjelickí veriaci v Rači postavili ku kostolu
vežu aj s hodinami. Zároveň sa zrealizovala aj úprava kostola, čím dostal
dnešnú podobu. Vežu projektoval architekt I. B. Kauser a postavil ju J.
Terebes. Ďalšie rozsiahlejšie rekonštrukcie prebehli v rokoch 1955 - 1959
a v r. 1985.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1920 (100 rokov) – Zmena názvu obce</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Názov obce Račišdorf po prvej svetovej
vojne a vzniku I. ČSR upravili na Račištorf. Krátke obdobie niesla obec
pomenovanie Rastislavice. Tento názov sa zachoval na niekoľkých úradných
dokladoch, ako aj na poštovej pečiatke z roku 1920.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1925 (95 rokov) Založenie
futbalového klubu ŠK Račištorf<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Klub bol
slávnostne založený 10. 9. 1925.<b> </b></span><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Na jeho čele stál notár Václav
Jošt. Prvú koženú futbalovú loptu značky Rabax daroval futbalovému oddielu
mäsiar Aladár Wessel. V roku 1928 získal futbalový oddiel lúku oproti
železničnej stanici Račištorf a postavil na nej futbalové ihrisko.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1930 (90 rokov)</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Odhalenie pamätnej tabule Móricovi Alstrovi<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Pamätnú tabuľu na budove
rímskokatolíckej farskej budovy venoval Spolok sv. Vojtecha z vďaky
za činnosť v spolku. Móric Alster patril k zakladateľom spolku
a jeho štedrým podporovateľom. Bol aj podpredsedom spolku a podieľal
sa na jeho mnohých aktivitách. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Bola ustanovená Školská stolica v obci<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Školskú stolicu zvolilo obecné
zastupiteľstvo ako orgán pre správu katolíckej školy. 1. júna 1930 doň zvolili
Martina Lednára, Jozefa Krampla, Cyrila Krištofiča, Jozefa Krížika, Augustína
Pajdlhausera, Jána Podešvu, Silvestra Žitného, Rafaela Vulgana, Františka Číka,
Ľudovíta Číka, Františka Žitného, Jána Máťuša.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Do farského kostola pribudla socha sv. Jozefa</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Sochu, ktorá je dnes na pilieri ľavej
strany kostolnej lode daroval ju Dr. Bathány, o ktorom sa vo Farskom vestníku
č. 5. z roku 1931 píše ako o maďarskom kniežati, očnom chirurgovi s vlastnou
nemocnicou v Kittsee. Jeho pacientmi boli aj občania z Rače. Bol dobrodincom
a často liečil aj bez honorára (stačila modlitba Otčenáš). Bol tiež veľkým
ctiteľom sv. Jozefa a z vlastných prostriedkov zakúpil sochu do
kostolov, kde ju ešte nemali. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Rok 1935</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">(85 rokov) <o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNoSpacing">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Začiatok úspešného rozvoja stolného tenisu<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Začiatok histórie
stolného tenisu v Rači je spojený s menami Brychta, bratia
Stejskalovci, Podešva, Krušpán a Turzo. Hrávalo sa v bývalom hostinci Raj,
neskôr v starej škole, potom tiež v zasadačke Obecného domu. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing">
<br /></div>
<div class="MsoNoSpacing">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Obec odkúpila </span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Erdödyovskú kaplnku na stavbu nového obecného domu</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Kaplnka bola dlhé roky súčasťou bývalej Koloničovej
kúrie. Financie získané predajom katolícka cirkev použila na výstavu kostola na
cintoríne.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1945 (75 rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Bombardovanie Rače <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">26. 3. 1945</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> medzi 13. a 14. hodinou <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">bola pri spojeneckom nálete bombardovaná Rača</span>,
časť „Pozotória“ medzi hlavnou cestou (dnešná Žitná ul.) a železničnou traťou.
V prvej náletovej vlne boli zbombardované domy Samuela Rukriegla, Ulického,
Strelku a mnohé boli poškodené. V druhej náletovej vlne bolo bombardované
zriaďovacie nádražie, najmä objekt remízy. Pri nálete zahynulo 10 civilistov,
16 nemeckých vojakov a veľa ľudí bolo zranených.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Príchod vojsk Červenej
armády do Rače</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> – oslobodenie Rače od Nemcov<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">3. 4. 1945</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">prišla do Rače Červená armáda a Rača bola
oslobodená</span> od Nemcov. Počas prechodu frontu padlo v račianskom
chotári 5 civilistov, 14 ruských vojakov, 42 nemeckých vojakov a 6 maďarských
vojakov.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Zriadenie Národného
výboru v Rači <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">5. 4. 1945 </span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">bol na základe reformy verejnej správ zriadený
Národný výbor v Rači v zložení</span><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">za DS – vdp. Ľudovít Horváth, račiansky
farár, Teodor Beladič, Michal Polakovič<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">za KS – Karol Polakovič, Gustáv
Polakovič, Jakub Sučanský<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">za nestraníkov – Ondrej Ivanič.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Funkcia starostu bola nahradená
predsedom národného výboru.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1970 (50 rokov) Významná úprava
liturgického priestoru v katolíckych kostoloch </span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">V oboch kostoloch (Farský kostol sv. Filipa a Jakuba
i Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov) sa upravil liturgický priestor</span><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">podľa nových liturgických predpisov II.
vatikánskeho koncilu.<b> </b>Do svätyne sa doplnila oltárna menza obrátená
„tvárou k ľudu“.</span> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1975 (45 rokov) </span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Otvorenie prvej expozície Račianskej izby</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">13. 4. 1975 </span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">bola slávnostne otvorená expozícia </span><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">s typickým nábytkom a zbierkou
artefaktov zo starej Rače<span style="mso-bidi-font-weight: bold;">. Bola
zriadená </span>z iniciatívy členov miestneho odboru Matice slovenskej
v Rači a nachádzala sa v staršom račianskom dome na Alstrovej
ulici č. 86 (dom už dnes nestojí). Po zrušení MO MS v roku 1979 sa musela
zrušiť aj expozícia Račianskej izby a historicky najvzácnejšie exponáty
prevzalo Mestské múzeum do svojho archívu. Nová expozícia „Račianskej izby“
sídli od roku 1998 v budove Obecného domu na Alstrovej ulici 249.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1985 (35 rokov) Vznik BMX klubu Rača<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">9. 12. 1985 </span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">vznikol BMX klub Rača, ktorý je najstarším BMX klubom na Slovensku. Svoju
činnosť začínal ako Mládežnícky klub bikross<b>. O</b></span><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">d roku 1987 má v tzv.
Račianskom športovom areáli vybudovanú bikrosovú dráhu (BMX trať).<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 1990 (30 rokov) Obnovenie funkcie
starostu<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Po reforme verejnej správy v dôsledku
veľkých politických a spoločenských zmien z r. 1989 sa zmenil názov
výkonného orgánu obce. Miestny národný výbor Bratislava-Rača sa zmenil na
Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Rača, pričom v následných voľbách <b>bol
za prvého novodobého starostu zvolený Ing. Libor Pajdlhauser.<o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 2000 (20 rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNoSpacing">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Obnovenie premávky električkovej dopravy po rozsiahlej rekonštrukcii <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNoSpacing">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">7. 7. 2000 bola slávnostne otvorená električková trať
do Rače po obnovenej Čachtickej ulici, kde bolo vymenené koľajisko
a zrekonštruovaný povrch vozovky i chodníkov. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 2005 (15 rokov)</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Reštaurovanie bočných
oltárov vo farskom kostole <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Po rozsiahlej
reštaurácii boli posvätené </span><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">biskupom Dominikom Tóthom <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">dva bočné oltáre (oltár Panny Márie a oltár sv. Jána Nepomuckého) vo
farskom kostole sv. Filipa a Jakuba na Alstrovej<b> </b>ulici<b>.</b></span> Reštaurátorské
práce viedol Mgr. František Šmigrovský. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">4. 6. 2005 Otvorený zberný dvor
v Rači.</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rok 2010 (10 rokov) Slávnostné otvorenie
obnoveného Nemeckého kultúrneho domu<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">10. 9. 2010 bola slávnostne otvorená
budova Nemeckého kultúrneho domu po rozsiahlej rekonštrukcii a pamiatkovej
obnove, ktorej predchádzalo vysporiadanie vlastníckych vzťahov.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Osobnosti</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg-ftPQeuUKMW-xLbxHxOQiVXzGl83GYJI-_yQon1hFZhDncIwTj8g9TIR4CmKwZy5taAwXIrYcuCBoI4AdXD9dWes16dJ_9PSWgLPJ0qKOPgglr6rwrFMEJDaYgsygpOi7P-LVMZnlMCI/s1600/Frantisek_Vitazoslav_Sasinek_1863.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0.0em; margin-left: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="1006" data-original-width="800" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg-ftPQeuUKMW-xLbxHxOQiVXzGl83GYJI-_yQon1hFZhDncIwTj8g9TIR4CmKwZy5taAwXIrYcuCBoI4AdXD9dWes16dJ_9PSWgLPJ0qKOPgglr6rwrFMEJDaYgsygpOi7P-LVMZnlMCI/s200/Frantisek_Vitazoslav_Sasinek_1863.jpg" width="158" /></a><b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">František Víťazoslav Sasinek – 190 rokov od narodenia<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Katolícky kňaz – kapucín, vynikajúci kazateľ, historik, publicista,
národovec, tajomník Matice slovenskej. </span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Narodil sa v Skalici 11. 12. 1830
a zomrel 17. 11. 1914.<b> </b>Najplodnejší slovenský historik
2. polovice 19. storočia. Spracovával najstaršie dejiny Slovenska a
Slovákov, tému sv. Cyrila a Metoda a Veľkej Moravy, Uhorska, ale aj Čiech.
Ako učiteľ napísal aj niekoľko učebníc, ktoré sa používali na cirkevných
školách. Napísal diela náboženského charakteru, spevohry, trúchlohry, verše,
príležitostné básne, poviedky a črty, náboženské, historické a
národnobuditeľské štúdie a články. Na račianskej fare vypomáhal
a účinkoval za pôsobenia farárov A. Hájeka a M. Alstra. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhDTe-Ce0oK_dIb3FCVUHRoubviV11NLcfhMauDKdRs1w8-wC0xItbHUJ7MhFkSlaXWwnWhmP0_wSvBVX6_STJ7pBPW42_hQb2k89YosPZUUFtj_12R9UNsWBumyvizQ7G09XPbnLEnRv4/s1600/Nevery.Vilma.baronka.ml.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0.0em; margin-left: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1350" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhDTe-Ce0oK_dIb3FCVUHRoubviV11NLcfhMauDKdRs1w8-wC0xItbHUJ7MhFkSlaXWwnWhmP0_wSvBVX6_STJ7pBPW42_hQb2k89YosPZUUFtj_12R9UNsWBumyvizQ7G09XPbnLEnRv4/s200/Nevery.Vilma.baronka.ml.jpg" width="168" /></a></div>
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Vilma Névery ml. – 165 rokov od úmrtia<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Barónka<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Bola dcérou majiteľov tzv. Pálffyho
kúrie. Zomrela 21. 9. 1855 ako šesťročná na následky uštipnutia hadom. Je
pochovaná v tzv. barónskych hroboch na miestnom cintoríne. (Príbeh
úmrtia literárne spracovala D. Luknárová v povesti „Potešenie i
utrpenie zároveň“.)<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Vilma Névery st. – 140 rokov od úmrtia<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Barónka, vdova po barónovi Karolovi Néverym.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Zomrela 3. mája 1880. Pre obyvateľkou
Rače bola veľkou dobrodinkou a podporovateľkou viacerých dobročinných
aktivít. Je pochovaná na cintoríne v Rači. Nad jej hrobom je ihlanovitý
pomník: s nápisom „Vdova po barónovi NÉVERY KAROLOVI rodená FRIDES VILMA
barónka zomrela 3. mája 1880. Pokoj prachu jej!“ Názvom Barónka sa dodnes
označuje dom , v ktorom žila, ulica i sídlisko.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Vojtech Rudroff – 145 rokov od narodenia <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">K</span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">atolícky kňaz, národovec a bojovník za
slovenskú samostatnosť, priekopník <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">modernej
pastorácie a okresný školský dekan</span></span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Narodil sa v Lomnici 10. 4. 1875. </span><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Popri Móricovi Alstrovi bol ďalšou
významnou osobnosťou na račianskej fare. V Rači pôsobil 33 rokov. Zomrel
23. januára 1942 vo veku 67 rokov a je pochovaný na tunajšom cintoríne.
V račianskej farnosti založil viacero spolkov ako napr. Mariánsku
kongregáciu, Spolok Božského srdca Ježišovho, Katolícku jednotu žien, Jednotu
Slovenského orla. K farskej budove dal pristavať tzv. kaplánku, letnú
kuchyňu a farskú kanceláriu. Zorganizoval zbierku a dal pre farský
kostol odliať nové zvony, keďže pôvodné boli zrekvirované v I. svetovej vojne.
S veľkou láskou sa venoval mládeži, za jeho pôsobenia vzišlo z Rače 9
kňazov. Pre račištorfských farníkov začal v r. 1928 vydávať „Farský
vestník“, mesačník o živote vo farnosti a vo svete. Počas jeho
pôsobenia a s jeho veľkým nasadením bola vo farnosti postavená
rímskokatolícka škola na Detvianskej ulici (v r. 1931) a kostol Panny
Márie Pomocnice kresťanov (Dolný kostol v r. 1937) na cintoríne, ako aj
Katolícky kultúrny dom A. Hlinku na námestí rovnakého mena (v r. 1939 – 1941).<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">František Kubu</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">– 135 rokov od nástupu do funkcie <o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Vynikajúci učiteľ a organista<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">17. marca 1885 nastúpil na miesto
učiteľa a organistu. Neskôr pôsobil aj ako správca cirkevnej školy.
V Rači pôsobil celých štyridsať rokov. Býval v dome vilového typu s
barokovými prvkami z konca 19. storočia na Alstrovej ulici 46.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">František Kubu ani v dobe silnejúcej
maďarizácie na konci 19. st. nepodľahol tlaku a v škole sa aj napriek vyhrážkam
vyučovalo po slovensky. Počas svojho pôsobenia nacvičil s miestnym
speváckym zborom vianočnú omšu od Jána Jakuba Rybu, ktorá sa na polnočnej omši
vo farskom kostole spievala viac ako 90 rokov.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Karl Otto Schulze </span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">– 120 rokov od
príchodu do Rače</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Evanjelický farár</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Do miestneho zboru prišiel v roku
1900. Za jeho pôsobenia pristavili v r. 1905 ku chrámu vežu a osadili
na nej 3 zvony, ktoré darovali veriaci. Jeho pričinením v r. 1931
postavili novú evanjelickú školu na Alstrovej ulici (dnes zariadenie Bivio),
pretože stará už kapacitne nevyhovovala.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Peter Ševčovič </span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">– 85 rokov od
narodenia<span style="mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p></o:p></span></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Prozaik, dramatik
a scenárista, autor literatúry pre deti a mládež <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Narodil sa 16. 3. 1935 a zomrel 14. 4. 2006.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Veľkú časť života prežil
v Krasňanoch, jeho manželka učila na ZDŠ v Rači.<b> </b>Patril
k priekopníkom tvorby pôvodnej slovenskej televíznej hry a rozhlasovej
poviedky. Napísal vyše osemdesiat televíznych, rozhlasových a divadelných hier,
desať kníh krásnej literatúry a niekoľko pozoruhodných teoretických diel.
Väčšia časť jeho tvorby sa spája aj s históriou Bratislavy.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">František Luknár– 110 rokov od narodenia a 25 rokov od úmrtia.</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">A<b>matérsky maliar a scénograf<o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Narodil sa, tvoril a pracoval
v Rači, kde aj zomrel a je pochovaný. Pochádzal z vinohradníckej
rodiny, ktorá bývala na Alstrovej ulici. Vyučil sa za maliara písma
u p. Borovského a Šibrinu a po absolvovaní strednej
meštianskej školy chcel pokračovať v štúdiu maliarstva na VŠVU, ktorú však
musel opustiť pre zlé sociálne pomery v rodine. Nastúpil pracovať na
železnici, kde pôsobil v rôznych funkciách až do dôchodku. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Namaľoval asi 2000 obrazov, ktoré sú
v rôznych súkromných zbierkach. Bol aj realizátorom takmer všetkých scén ochotníckych
divadelných predstavení , ktoré sa odohrali v bývalej katolíckej budove až
do roku 1942. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Vlastimil Ružička, –</span></b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"> <b>95 rokov od narodenia a 35 rokov od
úmrtia</b><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Významný cyklista a člen víťazného
družstva na viacerých ročníkoch Pretekov mieru<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Narodil sa 27. 2. 1925 v českej
obci Louny a zomrel 29. 3. 1985. Do Rače <b>s</b>a prisťahoval s
mamou a sestrou ako dieťa, po tragickej nehode otca, motoristického pretekára.
Jazdil v drese Práce Bratislava, Štefánik Račištorf aj Lokomotívy Rača. Na
ceste, dráhe, v teréne, ba i na motocykloch. Nevedel, čo je to strach,
nevnímal bolesť, nepoznal neprekonateľnú únavu<b>.</b> Jazdil v drese Práce
Bratislava, Štefánik Račišdorf aj Lokomotívy Rača. Na ceste, dráhe, v teréne,
ba i na motocykloch. Slávu si vybojoval na Pretekoch mieru, kde viackrát
skončil na popredných miestach. Pamätná tabuľa V. Ružičkovi sa nachádza na
budove na Detvianskej ul.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: right;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Zostavila <b>Mária Hatalová <o:p></o:p></b></span></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: right;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">december 2019<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Zdroje:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">1. </span><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><a href="https://dobroslava-luknarova.racan.sk/2017/08/Uvitanie-knihy-Raca-Z-dejin-a-pamiatok.html" target="_blank"><span style="color: black; text-decoration: none;">RAČA – Z dejín a pamiatok obce</span></a></span><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">, Ľudovít Havlovič 2017</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">2. RAČA, kolektív autorov pod vedením J. Podoláka,
Obzor 1969</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">3. RAČA miesto, kde sa dobre žije, M. Debnárová
a J. Perényiová, JP know-how s.r.o, 2014</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">4. Farský vestník, ročník 1930</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">5. </span><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><a href="http://www.raca.sk/" target="_blank"><span style="color: black; text-decoration: none;">Webová stránka Mestskej časti Rača</span></a></span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">6. Mesačník MČ Rača: Račiansky výber 2005, 2010</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">7. Mesačník R-k farnosti Rača: Katolícky súčasník</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">8. Mesačník MČ Rača: Račiansky mesačník, 1995</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">9. Wikipédia</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">10. Dokumenty z miestnej tlače, resp. súkromných
zbierok</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<script type="text/javascript">
document.location.href='https://maria-hatalova.racan.sk/2020/01/Historicke-vyrocia-pre-rok-2020.html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-44022741295200710292019-07-31T14:00:00.000+02:002019-07-31T14:55:57.337+02:00Mária Hatalová: Spomienka na Svätú Annu<div class="MsoNormal" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: normal; text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjpv477GyBmYwTUlWP4ZRrw3BmqXqeS8bPyXvULUgw8e1ox_HYUrwLUmTPA_2fPyEyJIztDabu995Hp4qSJgVoKXY8Ao1KXd0SBCdo_PcEh4jBVJtSXLiCLhX7g9sBq3vcK7K6KSDy6H8E/s1600/2019-07-26_Kaplnka-sv.Anny-1_p.f.Sitka.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 0em; margin-right: .5em;"><img border="0" data-original-height="1500" data-original-width="1000" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjpv477GyBmYwTUlWP4ZRrw3BmqXqeS8bPyXvULUgw8e1ox_HYUrwLUmTPA_2fPyEyJIztDabu995Hp4qSJgVoKXY8Ao1KXd0SBCdo_PcEh4jBVJtSXLiCLhX7g9sBq3vcK7K6KSDy6H8E/s200/2019-07-26_Kaplnka-sv.Anny-1_p.f.Sitka.jpg" width="133" /></a>Na
konci júla máme v kalendári pekné meno, ktoré je vraj najrozšírenejším
menom na svete – Annu. V cirkevnom kalendári je tento deň zasvätený
rodičom Panny Márie – sv. Joachimovi a sv. Anne. Úctu sv. Anne ako matke
Panny Márie, patrónke matiek a šťastných manželstiev, prichádzajú vzdať
veriaci do kaplniek na mnohých pútnických miestach. V našej Rači tak
robievame už tradične v deň spomienky na sv. Annu pri kaplnke, ktorá jej
zasvätená a stojí na ulici Pri vinohradoch. Aj v piatok 26. júla
sa pri kaplnke konala modlitbová pobožnosť, ktorú viedol Zdenko Sitka, farár
rímskokatolíckej farnosti. Táto tradícia bola obnovená v deväťdesiatych
rokoch minulého storočia.</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijkoWQfG-HNi0aE19TfU756GQlLtVO_pbmrXOTERzWBXuvJZ4pfy8NMlTVhX4ar9tDaYX0ecM9BaotuVem-osHLz6gls28I4Q7t7M6OzeD-C_NCuV-F-aHq0i4ZrFXSvVxBEcZNbcsmtk/s1600/2019-07-26_Kaplnka-sv.Anny-2.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: .5em;"><img border="0" data-original-height="700" data-original-width="475" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijkoWQfG-HNi0aE19TfU756GQlLtVO_pbmrXOTERzWBXuvJZ4pfy8NMlTVhX4ar9tDaYX0ecM9BaotuVem-osHLz6gls28I4Q7t7M6OzeD-C_NCuV-F-aHq0i4ZrFXSvVxBEcZNbcsmtk/s200/2019-07-26_Kaplnka-sv.Anny-2.jpg" width="135" /></a>Kaplnka
stojí na mieste, kde sa v minulosti končila obec a za ňou sa
rozprestieral cintorín. Dátum jej vzniku nie je známy. Kaplnka má peknú kovanú
mrežu a vo vnútornom priestore zaklenutom valenou klenbou sa nachádzajú
sochy sv. Anny a jej dcéry – Panny Márie ako dievčatka. Kaplnka
v tomto roku oslávila 25. výročie obnovy (1994) a odvtedy je vzorne udržiavaná
vďaka starostlivosti rodiny z blízkeho domu.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<br /></div>
<div style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; text-align: justify;">
V minulosti ku kaplnke chodievali veriaci v procesii nielen na sviatok sv. Anny,
ale aj na sviatok Božieho tela, keď tu bol jeden zo štyroch oltárov. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; text-align: justify;">
Na mieste bývalého cintorína nad
kaplnkou vznikla v minulosti časť nazývaná Prešovňa. Dnes ju pripomína
ulica s názvom Lisovňa. Na Prešovni bol umiestnený lis (po račiansky
„preš“) na hrozno. Vinohradníci, ktorí nemali vlastný lis doma, si tu nechali
svoju úrodu hrozna „oprešovať“ a domov si odvážali už len vylisovaný mušt.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiWWhrgoV6vpHh52jXQFbpJm4nM-JxWZKESFOjy5_b8J8B7kQntyTRGscx5HzRe_zGBLoXZbMBjjCNxR9SAxqk9K4B6M609dJ2y4rq-_ZerA-Nn1PJlKvOsKyTW3Es7b6z_Z3xNXDI7NoE/s1600/2019-07-26_Kaplnka-sv.Anny-3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1500" height="213" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiWWhrgoV6vpHh52jXQFbpJm4nM-JxWZKESFOjy5_b8J8B7kQntyTRGscx5HzRe_zGBLoXZbMBjjCNxR9SAxqk9K4B6M609dJ2y4rq-_ZerA-Nn1PJlKvOsKyTW3Es7b6z_Z3xNXDI7NoE/s320/2019-07-26_Kaplnka-sv.Anny-3.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhRN3zvgrPjIMRag-HS0KriCwJZbSvnud7o0KUST4fS6EoTTGLQ73SeOLbmeLy92wN6BSKpuqOduvgPT7r0q-D5prDYqg212nKDD3WFE1J3BTZM5v_vayoH4GGfkTK6e65VcuY0vHse2AE/s1600/2019-07-26_Kaplnka-sv.Anny-4.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1500" height="213" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhRN3zvgrPjIMRag-HS0KriCwJZbSvnud7o0KUST4fS6EoTTGLQ73SeOLbmeLy92wN6BSKpuqOduvgPT7r0q-D5prDYqg212nKDD3WFE1J3BTZM5v_vayoH4GGfkTK6e65VcuY0vHse2AE/s320/2019-07-26_Kaplnka-sv.Anny-4.jpg" width="320" /></a></div>
<br /></div>
<div style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; text-align: right;">
Mária Hatalová </div>
<div style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; text-align: right;">
27. 7. 2019</div>
<br />
<br />
<script type="text/javascript">
document.location.href='https://maria-hatalova.racan.sk/2019/07/Spomienka-na-Svatu-Annu.html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-69582508278162883652019-06-21T20:00:00.000+02:002019-07-04T18:10:25.307+02:00Miro Ščibrany: Ako Boh hral ruletu a stvoril Vesmír a človeka<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Nnno, čo vám budem vravieť. Keď strávite na nebesiach
polovicu večnosti a NIČ sa nedeje, stále dokola to isté, denno-denné
chválospevy na Všemohúceho, otrávi a unudí vás to k smrti, či ste radový
anjel, či Najvyšší, verte mi.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">A presne toto sa stalo. Nuda, nebeská nuda,
NEKONEČNÁ NEBESKÁ NUDA. Viete si to vôbec predstaviť? Ani ja som nevedel, kým
som nezažil na vlastnej koži. Poviem vám, skoro ma to zabilo. A to som
nesmrteľný.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Jediným vzrúšom v nebi, nechtiac
a nevedomky, bola Evolúcia. Najpríťažlivejšia panna na celých nebesiach, v nebeskom
zákulisí známa ako Sexi Eva. Nádherná ženská, hoci na moje gusto príliš cudná
a inteligentná, žiadna blondínka.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">No práve také popri blondínkach fakt žeriem a milujem,
sú pre mňa výzvou a pokušením. Verte mi, keď to vravím, lebo
o pokušení čosi viem. Pri takýchto ženách sa nenudíte, lebo nikdy neviete,
na čom u nich ste a čo bude či nebude.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Aj suchár Najvyšší si Evu všimol. A to je čo povedať,
lebo inak sa okrem chválorečí na svoju výnimočnosť o nič nezaujíma. Jediný, kto
si trúfol na túto Božiu ješitnosť reptať, som bol ja a dalo mi more práce,
kým som na svoju stranu získal tretinu nespokojných anjelov. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Lenže čo zmôžete proti Všemohúcemu? Nemáte šancu. Ten
nebeský egocentrik si nadelil všetku múdrosť sveta a popri Všemohúcom sa
stal tiež Vševedúcim. Je fakt strašne ambiciózny, ide po každom honore
a vo všetkom chce byť Prvý a Jediný. A potom s ním súperte.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Našťastie je Najvyšší aj Najväčší Narcis na nebesiach.
Vo svojej zaslepenej samoľúbosti si nevšimol, že som si kus múdrosti prisvojil.
A neverili by ste, kradla i Eva. Pritom sa VŽDY tvári ako naivka
a neviniatko.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">No ale skrátim to, nemáte predsa toľko času ako ja.
Úplnú verziu príbehu vám porozprávam, až budete na večnosti. Aspoň sa
budete mať celý smrteľný život na čo tešiť.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Nuž teda, stalo sa toto.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Najvyšší i ja sme sa zapozerali do Evy. Veď bola
nielen krásna, ale aj bystrá, skoro ako On a ja. A keď sa dvaja
chlapi zapozerajú do jednej ženskej a tá si navyše nevie vybrať, raz dá
(nádej) jednému, raz druhému, nerobí to dobrotu ani v nebi. A nikdy
to nedopadne dobre.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Vševedúci Božský zneistel, lenže mu nedošlo, že čosi nie
je s kostolným poriadkom. Že mu chýba kus múdrosti, čo sme mu ukradli Eva
a ja.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Súperenie medzi Najvyšším a mnou sa vyostrovalo.
Bol to súboj kto z koho. Ani jeden z nás si nebol istý, na čom je,
lebo Eva hrala na obe strany.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Tak som si povedal, že súboj rozhodnem pre seba.
Najvyššieho pred všetkými verejne ponížim a korisť položím Eve
k nohám. Tomu neodolá žiadna ženská.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Vymyslel som geniálny plán. To viete, ja iné ani
vymyslieť neviem.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Ako sa neskôr ukázalo, môj geniálny plán mal jedinú
chybu. Že nevyšiel. Asi mi chýbal kus múdrosti, čo si uchmatla Eva. Raz jej ho MUSÍM
ukradnúť.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Využil som unudenosť anjelov a to, že sa začínala
prejavovať na kvalite vychvaľovania Najvyššieho. Navrhol som, že pripravím
motivačný výcvik. Ha, že motivačný výcvik. To sa mi fakt podarilo!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Viete, o čo naozaj šlo? O obyčajné kasíno
s ruletou. Lenže kto vtedy tušil, čo je kasíno a čo ruleta, hm?
Všetci na to skočili, vrátane Najvyššieho a inokedy obozretnej Evy. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Stal som sa majiteľom a krupiérom kasína
v jednej osobe. Spočiatku som ruletu nastavil tak, aby anjeli viac
vyhrávali ako prehrávali, a to sa im, verte mi, páčilo. Veď komu by sa
nie, no nie?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Keď sa pochvalné zmienky anjelov o rulete pri ranných
Bohoslužbách – ich kvalita sa fakt zlepšila, anjeli sa odušu usilovali, aby bol
Najvyšší čo najskôr spokojný a mohli utekať do kasína na hazard – dostali
do Božích uší, rozhodol sa, že si to čudo sám príde pozrieť. Lenže ja som
vedel, že nezostane len pri pozeraní, že ho hazard zláka a že si zahrá aj
On.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">A tak bolo. Prišiel, chvíľu pozeral, potom si
vsadil. Nevsadil vysokú čiastku, je to starý lakomec a ani pri svojej
vševedúcnosti si nebol istý, či o svoje groše nepríde. Viete, už dávnejšie
zistil, že pri mne si nemôže byť istý ničím, ha ha.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">No a čo myslíte, čo sa stalo? Vyhral. Prvý, druhý,
... siedmy, ... desiaty raz. A pri tom (starec nie je hlúpy) postupne
zvyšoval stávky, až skoro rozbil bank.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Vtedy prišla moja chvíľa. Upravil som ruletu – v tých
časoch ešte žiaden dohľad nad kasínami nejestvoval – tak, aby ani Boh neuhádol,
aké číslo padne.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Všetci sa posadali okolo rulety (medzi nimi
i Eva, moc jej to slušalo, všetci anjeli z nej boli hin) a Najvyšší
usúdil, že práve teraz s konečnou platnosťou a naveky získa peniaze a Evu
len pre seba. Ukolísaný desiatimi výhrami v rade, vsadil na jediné číslo všetko,
čo mal pri sebe. Všetky vlastné i vyhraté groše, vážení!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Nikto ani nedýchal. Všetci tušili, že ide o viac
než len o nevinnú hru. Roztočil som ruletu, hodil guličku a všetci
s napätím čakali, čo padne. To viete, ani ja som si nebol celkom istý, nie
som predsa Vševedúci. Mojou výhodou je, že na rozdiel od Najvyššieho o tom
viem.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Gulička krúžila a krúžila, až začala spomaľovať
a spomaľovať... a tesne predtým, než si vybrala svoje číslo
a zapadla do priehradky, Najvyššiemu to odrazu docvaklo. Docvaklo mu, že
som ho napálil, podviedol, oklamal, prekabátil... No čo vám poviem, tak ho to
nasrdilo, nahnevalo, rozzúrilo, rozčertilo, že bol celý bez seba.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">No ani v stave nepríčetného hnevu nestratil
duchaprítomnosť (je formát, to musím uznať). Urobil jediné, čo v tom
položení mohol, aby nestratil tvár a imidž Vševedúceho. Tresol päsťou do
hracieho stola tak mocne, že rozmetal nielen ruletu, ale celé kasíno a celé
nebesá.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Čo sa dialo v prvotnej tme, trme-vrme
a chaose, to dodnes nikto (ani Najvyšší, Eva, ani ja) presne nevie. A ak
vie, radšej sa k tomu nevyjadruje.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Viem, vy túto historku poznáte v inom podaní.
Tomu zúrivému výbuchu vravíte veľký tresk a veríte, že vtedy vznikol
a začal sa rozpínať Vesmír, a že život vznikol až neskôr. Veď hej,
ako by ste mohli vedieť, čo bolo pred veľkým treskom? Hoci, popravde, mohli by
ste to aspoň tušiť. Veď ste Božie (?) deti, či nie?<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Najvyšší, Eva a ja sa dodnes smejeme (no dobre,
nesmejeme, potuteľne sa usmievame) nad tým, ako vy, ľudia, ten najčudesnejší
následok našej hazardnej hry, sami so sebou vediete spor v otázke „stvoril
nás Všemohúci Boh Otec? či sme deťmi Matky Evolúcie?“<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Snaživý, no naivný a hlúpučký úbožiačik človek
zatiaľ ani netuší, že má oboch rodičov. A JA si dovolím podotknúť, že istá je
aj v tomto prípade len matka, ha ha ha.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Verte-neverte,
viem-čo-viem, a viem, čo vravím. <br />
Veď som bol pri tom a videl to na vlastné oči.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Váš spolu-pra...pratato <o:p></o:p></span></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<span style="font-family: "arial"; font-size: 11.0pt;">Lucifer<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhubo0fuh8CrYwgP557OxgisNYxEL0AlWOZTNIgDKW6Ti_bT1vsCZ2OPwbupD4rg_ttxbxILWCJ4pXlAajpKKk4RAoTJM0ZoonwC0v5-GsB4IS_FoBKSjPY4QbJ5ao8uEh2FU-uF3vSIBE/s1600/Ako-Boh-hral-ruletu....jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="688" data-original-width="1280" height="172" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhubo0fuh8CrYwgP557OxgisNYxEL0AlWOZTNIgDKW6Ti_bT1vsCZ2OPwbupD4rg_ttxbxILWCJ4pXlAajpKKk4RAoTJM0ZoonwC0v5-GsB4IS_FoBKSjPY4QbJ5ao8uEh2FU-uF3vSIBE/s320/Ako-Boh-hral-ruletu....jpg" width="320" /></a></div>
<script type="text/javascript">
document.location.href='https://miro-scibrany.racan.sk/2019/05/Ako-Boh-hral-ruletu-a-stvoril-nebo-zem-a-cloveka.html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-75289307797586874512019-05-22T14:24:00.001+02:002022-07-13T19:38:25.593+02:00Prvá výstava Račianskeho muzeálneho spolku v Rači<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Milí Račania, <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">naša
<b>prvá muzeálna prezentácia</b> na hodoch v Rači <b>od 3. 5. do 7. 5. 2019</b>
je za nami. Všetkým návštevníkom, Račanom, pracovníkom MÚ Rača, účinkujúcim,
spolupracovníkom a predovšetkým Vám, milé kolegynky z RMS, patrí veľké poďakovanie
za nevšedný zážitok. Spoločným úsilím sme predstavili v prítomnosti kúsok
našej bohatej minulosti, pre ktorú sme sa rozhodli založiť RMS, aby aj
v Rači bolo profesionálne múzeum v Koloničovej kúrii. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">Veríme,
že prítomných potešil v piatok poobede úvodný program so sprievodným
slovom a vystúpením žiakov zo ZUŠ Vrbenského a ZŠ Tbiliská, ktorý otvoril
výstavu aj čulé rozhovory o našej minulosti. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">Prezentácia
RMS v náznaku predstavila to, čo by malo byť z našej histórie
v samotnom Račianskom múzeu. Dejiny Rače sme tu mali zastúpené viacerými
publikáciami o našej histórii, boli tu katastrálne mapy Rače z konca 19. storočia
aj zo súčasnosti, na paneloch bolo množstvo fotografií z rôznych období s
doplnkovými textami o jednotlivých častiach dnešnej MČ: Krasňany, Rendez a Rača.
Boli spomenuté školy, spolky a bohatá športová činnosť bola doplnená o
konkrétne športové predmety (napr. staré lyže či bicykel BMX, kombinéza parašutistu
s padákom, ocenenia, diplomy a iné). Pre deti i dospelých sme mali
pripravené hry, hádanky, detský kútik a obrovskú, dokonalú železničnú dráhu pre
oči malých aj dospelých divákov. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">Na
veľkej obrazovke sa premietal dokument z r. 2002, v ktorom pán
Ľudovít Havlovič sprevádzal žiakov zo ZŠ Tbiliská po pamätihodnostiach
v Rači a odovzdával im svoje vedomosti miestneho historika. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">Bolo
úžasné, že pán Ľudovít Havlovič prišiel medzi nás na našu prvú muzeálna prezentáciu
a mohli sme sa tu s ním porozprávať a potešiť.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">Dominantou
inštalácie bolo na pódiu zariadenie račianskeho obydlia, ktoré zachytilo tradične
vybavenú domácnosť nábytkom – kredencom, umývacou smaltovou súpravou, skriňou s
toaletným zrkadlovým stolíkom, posteľou s nočným stolíkom a tkaným kobercom,
kolískou, stojanom na kvety a v strede izby bol slávnostne prestretý
stôl. Ďalej tu bolo množstvo smaltového riadu, rôznych kuchynských pomôcok, aj
nástroj obživy – šijací stroj s odevom či výrobkami z textilu pre
úžitok i potešenie vo forme násteniek a ďalších drobností, ktoré svojou
pestrosťou potešili nejedno srdce. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">Už
raz preverené lákadlo návštevníkov – tradičné bývanie – malo svojho predchodcu
v prvej expozícii z roku 1975-9, kde boli k dispozícii dve miestnosti
v typickom vinohradníckom rodinnom domčeku. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">Múzejnú
prezentáciu doplnila výstava krojov karpatských Nemcov na Slovensku zo SNM
– Múzea kultúry karpatských Nemcov v Bratislave. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">V strede
sály na dlhom výstavnom pulte sa nachádzal otvorený depozitár z prvých
darov občanov do Račianskeho múzea. Predstavoval zmes predmetov
z domácností, kuchyne, z dielní, aj zo športu, z pivnice či
vinohradu. Naokolo boli rozprestreté miestne časopisy <b><a href="https://www.raca.sk/raciansky-vyber/" target="_blank">Račiansky výber</a></b> a <b><a href="https://www.racan.sk/p/racan-sk-vyber.html" target="_blank">račan.sk výber</a></b>, v ktorých
si hostia mohli polistovať. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">Boli
tu tiež panely s literárnymi a hlavne výtvarnými prácami detí zo
súťaže Račiansky jahodový kvet, 23. ročník organizovaný Miestnym odborom Matice
Slovenskej v Rači.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">Bolo
milé, že niektorí návštevníci výstavy nám hneď nasledujúci deň priniesli ďalšie
exponáty: plechové či hliníkové nádoby, rôzne textilné predmety aj malý
tranzistor do zbierky.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">Celkom
sme získali 101 ks predmetov. Návštevníci nás podporili aj dobrovoľným finančným
príspevkom. Za všetko veľmi ďakujeme.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Milí Račania, <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">RMS
vás prosí o vašu podporu a spoluprácu. Len tak sa nám podarí podchytiť
každú oblasť života našich predkov, vrátane osobností, ktoré v Rači
zanechali výraznú stopu. Potešíme sa, keď sa pridáte do nášho OZ
a pomôžete zdokumentovať našu históriu. Prosíme Vás, ozvite sa nám na FB –
<b><a href="https://www.facebook.com/Ra%C4%8Diansky-muze%C3%A1lny-spolok-2244935702461500/" target="_blank">Račiansky muzeálny spolok</a></b>, email </span><span class="allowtextselectionrpcc1ms-font-color-themeprimaryms-font-s"><span lang="CS" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;"><a href="mailto:muzeumraca@gmail.com">muzeumraca@gmail.com</a>, </span></span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">alebo
</span><span class="allowtextselectionrpcc1ms-font-color-themeprimaryms-font-s"><span lang="CS" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">mobil 0904 858 234</span></span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">.</span><span lang="CS" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">Čaká
nás veľa spoločného úsilia s Vami, s MÚ Rača aj s každým, kto má
záujem, aby sme dosiahli spoločný cieľ – <b>Račianske múzeum</b>, ktoré bude
reprezentovať bohatú históriu, rozmanitú kultúru a osobité tradície našich
predkov. Robíme to v prospech našej mládeže, nových občanov, turistov a
predovšetkým Račanov, ktorí tu majú svoje korene, predkov, prežité detstvo,
dospelosť, radosti aj starosti skrátka... majú tu všetko.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">Tešíme
sa, že náš tím RMS, ktorý obnovil náš priateľ Miro Ščibrany, ako nástupnícku
skupinku po predošlej zostave s pánom Ľudovítom Havlovičom z roku
2012, nadväzuje plánom vytvoriť <b>Račianske múzeum v Koloničovej
kúrii</b> a touto prezentáciou preukázal úžasnú tvorivosť v rozmanitosti
našich rôznych povolaní a záujmov, ktoré sa vzájomne doplnili ku
spoločnému dielu. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">Váš
RMS<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 8.0cm;">
<span lang="CS" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">PhDr. Maniková Jana<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 8.0cm;">
<span lang="CS" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">Mgr. Luknárová Dobroslava<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 8.0cm;">
<span lang="CS" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">Ing. Hatalová Mária<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 8.0cm;">
<span lang="CS" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">Mgr. Luknárová Monika<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 8.0cm;">
<span lang="CS" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">Ing. Vanerková Ingrid<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 8.0cm;">
<b><span lang="CS" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;"><a href="https://spis.korzar.sme.sk/c/4434212/ales-silbersky.html" target="_blank">Šilberský Aleš</a></span></b><span lang="CS" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;"> (autor článku)<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="CS" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt;">V Bratislave-Rači 19. mája 2019<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhgnD06Q3DDtsaZW9EOTLlTCcCr9KzTnJ1HFpoz4-j8zN-k0SvA_XLre1WcmaZihRu5OgmU3aLcf91y2whwKR7I3aBDQ1jaqjWMv0Utw0JpzeI5J-RWUc80z3N3uQaK84OHEt-n0ULj_Dvf/s1600/Prva-vystava-RMS-01.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1312" data-original-width="1600" height="262" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhgnD06Q3DDtsaZW9EOTLlTCcCr9KzTnJ1HFpoz4-j8zN-k0SvA_XLre1WcmaZihRu5OgmU3aLcf91y2whwKR7I3aBDQ1jaqjWMv0Utw0JpzeI5J-RWUc80z3N3uQaK84OHEt-n0ULj_Dvf/s320/Prva-vystava-RMS-01.jpg" width="320" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pán Ľudovít Havlovič uprostred členov RMS</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiFBFR56ajUl96-EmxPRbyUvW1eqNcIKQhqvvwy17r8z2p5hIj0-TE75d7TQGWOu7iLgq1xl28A02foM9v_gVDBIwxTcorVuxbxbveZpbs8Kbo6nGkIdAr13FNPM9Fo6zZYTAE_xj5J4WXc/s1600/Prva-vystava-RMS-02.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1160" data-original-width="1600" height="232" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiFBFR56ajUl96-EmxPRbyUvW1eqNcIKQhqvvwy17r8z2p5hIj0-TE75d7TQGWOu7iLgq1xl28A02foM9v_gVDBIwxTcorVuxbxbveZpbs8Kbo6nGkIdAr13FNPM9Fo6zZYTAE_xj5J4WXc/s320/Prva-vystava-RMS-02.jpg" width="320" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Úvodný program výstavy RMS v NKD</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgh7sSkzvjNCRR8gmUyfw_BdEda-Gq1sDvfjB0hFDQ3YPmEvbrOINHidGadEWoaMYUbfrjihkAxyAg0Wjw3thHB6k5uzsSCfLwxT3dHWMBFTJOJvPJXmx_UWgyyXPn4P4f2kBMqYGaM8vyx/s1600/Prva-vystava-RMS-03.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgh7sSkzvjNCRR8gmUyfw_BdEda-Gq1sDvfjB0hFDQ3YPmEvbrOINHidGadEWoaMYUbfrjihkAxyAg0Wjw3thHB6k5uzsSCfLwxT3dHWMBFTJOJvPJXmx_UWgyyXPn4P4f2kBMqYGaM8vyx/s320/Prva-vystava-RMS-03.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWN4XCBNIWcy0XuhLvELU9g5aa0-QQ4v2BaZC8azKRf89Il4LxNlh07vqrXRbaAl2GeVF_Kw83GN5cSxqff8XQ_KErhISurtJZOw3NDTudlvUVFNECqF7zXQsw1XNcg5W-M0x7EdQZG9W6/s1600/Prva-vystava-RMS-04.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgWN4XCBNIWcy0XuhLvELU9g5aa0-QQ4v2BaZC8azKRf89Il4LxNlh07vqrXRbaAl2GeVF_Kw83GN5cSxqff8XQ_KErhISurtJZOw3NDTudlvUVFNECqF7zXQsw1XNcg5W-M0x7EdQZG9W6/s320/Prva-vystava-RMS-04.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEipCKG4pbPOTe82Bp4l8wbuQfX2dprZke6UmtVAn_PcpWGjKUqQrMNE7vhtAHvuFIvt6es5Ayu1s-N5_24dc6Q8HYTjGmUegjTyHmTV4yAv-0etDFPGt8HNBSjODQ8Oh3g5vBuiopD-y8Eo/s1600/Prva-vystava-RMS-05.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1150" data-original-width="1600" height="229" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEipCKG4pbPOTe82Bp4l8wbuQfX2dprZke6UmtVAn_PcpWGjKUqQrMNE7vhtAHvuFIvt6es5Ayu1s-N5_24dc6Q8HYTjGmUegjTyHmTV4yAv-0etDFPGt8HNBSjODQ8Oh3g5vBuiopD-y8Eo/s320/Prva-vystava-RMS-05.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi_QY4bKmLS6jfQK9yd0KRVGsGoB_9WFTl4YIYOXcwMHKK1TP5MxdfyExzmk0r1LLK15s0i14434fCa0vBPsyZ5WU3mIsnueY5mtZO1zfZED11IE-gY7hFtZFWqlL_GTexEPDhc53YPqLOF/s1600/Prva-vystava-RMS-06.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1222" data-original-width="1600" height="244" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi_QY4bKmLS6jfQK9yd0KRVGsGoB_9WFTl4YIYOXcwMHKK1TP5MxdfyExzmk0r1LLK15s0i14434fCa0vBPsyZ5WU3mIsnueY5mtZO1zfZED11IE-gY7hFtZFWqlL_GTexEPDhc53YPqLOF/s320/Prva-vystava-RMS-06.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhF6MSokVBwl4EBxUWLxzpAYcDvu5EMJ5wCGH2tJaG6Iuibq5U30eYyx5XWy8SoLhq40_cYurATmkCgj4kLxeu2qiToRslXA3AYTzbjIsphA9yK_BDKyxiJp1O_ipHbCnzsmmXFFOmhZ-dL/s1600/Prva-vystava-RMS-07.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1175" data-original-width="1600" height="235" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhF6MSokVBwl4EBxUWLxzpAYcDvu5EMJ5wCGH2tJaG6Iuibq5U30eYyx5XWy8SoLhq40_cYurATmkCgj4kLxeu2qiToRslXA3AYTzbjIsphA9yK_BDKyxiJp1O_ipHbCnzsmmXFFOmhZ-dL/s320/Prva-vystava-RMS-07.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiliccPy4-kes_yO-wlT0kZKQQa5_ktRRIPYdesvPK8pKBjNAqzus0q_8LGfKlYkqEc1ZZceJFwB7Ndf1o7FPBc1LybTYxXIQ9R00vQt3Sif4H5drbWG2dc-Acc9WzkyRIFmgcWKTUxXjBR/s1600/Prva-vystava-RMS-08.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiliccPy4-kes_yO-wlT0kZKQQa5_ktRRIPYdesvPK8pKBjNAqzus0q_8LGfKlYkqEc1ZZceJFwB7Ndf1o7FPBc1LybTYxXIQ9R00vQt3Sif4H5drbWG2dc-Acc9WzkyRIFmgcWKTUxXjBR/s320/Prva-vystava-RMS-08.JPG" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEihIrW0GiwdHJPnBknXOcX-Yx2gCGRwof0jHc5kEgMdDxY0NIJX7aWgQJA5lwlZgv_VhIhU1xpdIKaLCKifCZLjQg5pTaZmbRDeiiPGxcF2B1Rv8M1d6a_CvFe1TNOVFSuZbKGXjSHcd8f8/s1600/Prva-vystava-RMS-09.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEihIrW0GiwdHJPnBknXOcX-Yx2gCGRwof0jHc5kEgMdDxY0NIJX7aWgQJA5lwlZgv_VhIhU1xpdIKaLCKifCZLjQg5pTaZmbRDeiiPGxcF2B1Rv8M1d6a_CvFe1TNOVFSuZbKGXjSHcd8f8/s320/Prva-vystava-RMS-09.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg6rwsYfheqQhCNBfHBq4r8kRwFeHuugxlvhhF9XURmmtbVdHKK8eAtmxmK5cR5iv6WzIO8HDzphyhU3bA48Avs-dEM6_UGfRDksPxe4VO_mbcWvKbsonznjpY5zRR2olX5v4fNEZEpUb7f/s1600/Prva-vystava-RMS-10.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg6rwsYfheqQhCNBfHBq4r8kRwFeHuugxlvhhF9XURmmtbVdHKK8eAtmxmK5cR5iv6WzIO8HDzphyhU3bA48Avs-dEM6_UGfRDksPxe4VO_mbcWvKbsonznjpY5zRR2olX5v4fNEZEpUb7f/s320/Prva-vystava-RMS-10.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjkWKcgSVjiUxU73rbPkfmQwEOly-j4xboUQTrVTYSGC2R8mgx2DtnPb2U6HRq08J76_F6Qxh_wYRBbln_2RRBh5weACsE2Wd1auwOUQYj37LtRqDGqttDJEM_GapenCsnXWrcv5xVr3EF1/s1600/Prva-vystava-RMS-11.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjkWKcgSVjiUxU73rbPkfmQwEOly-j4xboUQTrVTYSGC2R8mgx2DtnPb2U6HRq08J76_F6Qxh_wYRBbln_2RRBh5weACsE2Wd1auwOUQYj37LtRqDGqttDJEM_GapenCsnXWrcv5xVr3EF1/s320/Prva-vystava-RMS-11.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgk0Q_i5lWlgEvanhGeI2P6PWXMvLVQK9X_sKmMZ3f0KRCSfCd3aJQ8QVKUZo85MccikA9Olow8J6gglGWqR__sCDLJ9t9GHQdpcKDi3sDU2U_mCu70w4LaOI_aNtijlFf1M-u4hWsOgzom/s1600/Prva-vystava-RMS-12.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgk0Q_i5lWlgEvanhGeI2P6PWXMvLVQK9X_sKmMZ3f0KRCSfCd3aJQ8QVKUZo85MccikA9Olow8J6gglGWqR__sCDLJ9t9GHQdpcKDi3sDU2U_mCu70w4LaOI_aNtijlFf1M-u4hWsOgzom/s320/Prva-vystava-RMS-12.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3Op7VyOVOC2ztq0pK02-ZksVixhQxGo8Bg5JNj3hrmdJElF-e2yUte1-9DrqgEVHZwbhntI3t_fTNSTPi-uUwMxUZbDyjcolF_9NBdRP-fdzzAsVk0Ryg-Uz1bg-EKFfd0nBtv6nmB6z5/s1600/Prva-vystava-RMS-13.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1304" data-original-width="1600" height="260" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3Op7VyOVOC2ztq0pK02-ZksVixhQxGo8Bg5JNj3hrmdJElF-e2yUte1-9DrqgEVHZwbhntI3t_fTNSTPi-uUwMxUZbDyjcolF_9NBdRP-fdzzAsVk0Ryg-Uz1bg-EKFfd0nBtv6nmB6z5/s320/Prva-vystava-RMS-13.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEig5EAkfggkugHpcdntGRco2shKZiXfxm41ZX50FKuF_ZueVY6E5nCbRNnsLgW9Ak0pDez-dM2wbqa61J4JBlI2FLE00FU9XAGcf6tF2hb7b_K2X6gs9DaH6ReJWgSo821dkG7_xuGrw398/s1600/Prva-vystava-RMS-14.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1225" data-original-width="1600" height="245" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEig5EAkfggkugHpcdntGRco2shKZiXfxm41ZX50FKuF_ZueVY6E5nCbRNnsLgW9Ak0pDez-dM2wbqa61J4JBlI2FLE00FU9XAGcf6tF2hb7b_K2X6gs9DaH6ReJWgSo821dkG7_xuGrw398/s320/Prva-vystava-RMS-14.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGVKYF0WdqZeuvLzKQgjZo-iE4qysjOU0GVQyvKigIxOIyO00emA9Vu6LhG0hudp4xTVihFHrsjlF9rKz57Nlk72SIxi3PRBZ6-D3V6WBwh_gLqIe-IeRzVknhmFOz62nGgj04zD_IZPml/s1600/Prva-vystava-RMS-15.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1282" data-original-width="1600" height="256" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjGVKYF0WdqZeuvLzKQgjZo-iE4qysjOU0GVQyvKigIxOIyO00emA9Vu6LhG0hudp4xTVihFHrsjlF9rKz57Nlk72SIxi3PRBZ6-D3V6WBwh_gLqIe-IeRzVknhmFOz62nGgj04zD_IZPml/s320/Prva-vystava-RMS-15.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh3lHEXn6XkpZ6S0omDA9DsOEF3vHe9DVDHHJpfZZxIb5FOJCvhVaIqDzq0rczyaz60G_VFuRTJq9XWUlrtusHgyB5jP623lnBFlSH1sElnGSIihDJ8ofv4X5CQUut_49ls03pTfhZRTP41/s1600/Prva-vystava-RMS-16.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1180" data-original-width="1600" height="236" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh3lHEXn6XkpZ6S0omDA9DsOEF3vHe9DVDHHJpfZZxIb5FOJCvhVaIqDzq0rczyaz60G_VFuRTJq9XWUlrtusHgyB5jP623lnBFlSH1sElnGSIihDJ8ofv4X5CQUut_49ls03pTfhZRTP41/s320/Prva-vystava-RMS-16.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjjIGT-kPiCgvJMEtt94VuhN74kyA1MTvGg5Ax4ePgmTUwFd5jn9bOZbzRoGRFjNAkNA0h9qQ9J252J8pc3a80hmVFmmMLLenYCD2bnG9Q5RHDaSxrX6QVX0_XXnpuB6Vv6y3P55tfKwPZe/s1600/Prva-vystava-RMS-17.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjjIGT-kPiCgvJMEtt94VuhN74kyA1MTvGg5Ax4ePgmTUwFd5jn9bOZbzRoGRFjNAkNA0h9qQ9J252J8pc3a80hmVFmmMLLenYCD2bnG9Q5RHDaSxrX6QVX0_XXnpuB6Vv6y3P55tfKwPZe/s320/Prva-vystava-RMS-17.jpg" width="320" /></a></div>
<br /></div>
<br />račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-21893819379175640522019-04-15T08:01:00.000+02:002019-04-15T11:03:43.113+02:00RENDEZÁČIK – PARNÝ RUŠEŇ 310.507<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">RENDEZÁČIK – PARNÝ RUŠEŇ 310.507<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">Symbol bohatej železničnej
histórie na Rendezi v podobe noblesného parného rušňa 310.507 –
RENDEZÁČIK, jeho obľúbeného zľudovelého názvu medzi mnohými Rendezákmi sa nachádza
v srdci – strede Rendezu a je zároveň neodolateľným ťahákom –
pozvánkou pre železničných labužníkov od detí až po sviežich seniorov na príťažlivú
prechádzku do nádherného<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>veľkého
pamiatkového reálu – Múzea starého rušňového depa Bratislava – Východ, kde sa
každoročne koná gala prehliadka „Celoslovenského zrazu historických
železničných vozidiel (2019 – 20. ročník). Svoj rodokmeň výroby si píše Parný
rušeň 310.507 – Rendezáčik – roku pána 1899 v Budapešti, kde pre poznanie
jeho konštrukčných parametrov je treba uviesť<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>následné informácie.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">Je to veľmi jednoduchá
tendrovka s tromi spriahnutými nápravami bez stavacích klinov osových
ložísk, vtedy obvyklým vonkajším rámom HALLSKÝMI<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>kľukami s parným strojom, bez predmetného
vedenia poháňajúcim nápravu. Rozvod Stepheson bol umiestnený medzi spojnicami
a rámom rušňa. Pri viacerých strojoch sa zvláštnosťou konštrukcie kotla
stali pece typu „POLONCEAU“, bez stropných rozpier. Veľké prevyslé<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>hmoty
stroja i skriňového kotla obmedzili síce najvyššiu dovolenú rýchlosť rušňa
na 45 km/h /prístrojom chodu na 30 km/h/ pre vtedajšiu prevádzku na miestnych
železniciach to ale postačovalo. Vo Viedenskom Novom Meste a lokomotívke
StEG vo Viedni, Budapešti – ARADE v rokoch 1885-1927 vyrobili lokomotívky
celkom 534 typov týchto rušňov. Roku 1918 prevzali ČSD od MAV 53 strojov tohto
typu a pridelili im označenie<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>310.4
ďalších 10 ks dostalo označenie 310.5. Do tejto skupiny patril i predmetný
rušeň, ktorý bol v rokoch 1899-1907 spolu s ďalšími dvomi rovnakými
strojmi používaný na miestnej železnici v údolí Oravy. Rad bol
v prevádzke na miestnych železniciach a napokon na staničnom a výhrevenskom
posune do roku 1957. Mnohé rušne však jazdili na vlečkách slovenských
priemyselných podnikov – najmä cukrovarov až do konca 60-tych rokov 20.
storočia. Predmetný rušeň 310.507 – Rendezáčik bol v rokoch 2009-2010
opravený do vystavovateľného stavu a 2. septembra 2010 slávnostne
umiestnený na pomník – neďaleko areálu Starého rušňového depa Bratislava
–Východ na Rendezi.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><br /></span>
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">Rendezáčik – parný rušeň
310.507 je už druhou mašinkou, ktorá reprezentuje ako pútavá dominanta časť
Rendez – MČ Rača ako súčasť Bratislavy v jej dlhoročnej železničnej
histórii v nákladnej doprave. Stal sa častou exkluzívnou zastávkou najmä
osobných áut so značkami mapujúcich takmer celé Slovensko, kde deti, rodičia si
vychutnávajú vnútro kabíny Rendezáčika a zažívajú tam vône radosti, detského
poznávania, čara slávnej to éry parných mašín. Zažil som desiatky stretnutí
s nadšenými deťmi, rodičmi a snažil som sa im zážitok s mašinkou
Rendezáčik obohatiť o poznanie jeho vzniku plus celého životopisu<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>s perličkami zaujímavostí, ktoré zdobia
tohto kráľa koľajníc, najmä z konca 19. a polovice 20. storočia.
Podľa parťáckej dohody s Múzejno dokumentačným centrom ŽSR sa od začiatku
expozícií oboch parných mašiniek Rendezáčikov starám priebežne takmer denne
dobrovoľnícky, zdarma o vnútornú čistotu ich kabínok, kde bohužiaľ
niektorí návštevníci si to tu mýlia s odpadkovým košom a preto som po
čase veľmi uvítal pri udržiavaní poriadku aj obetavú pomoc mladého Rendezáka
Dominika Vrbu, inak už výrazná a aktívna osobnosť, ktorí dlhodobo pôsobí
v „ˇŽelezničnej Nostalgii“ na Rendezi, ktorá sa venuje<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>rekonštrukciám železničných mašín
a vozidiel.<o:p></o:p></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">RENDEZÁČIK – parná mašinka
310.507 teda úspešne reprezentuje majstrovstvo, um a fortieľ našich
predkov, ktorí dokázali vytvoriť lahodné línie a výslednú železnú
konštrukčnú krásu parných mašín a zároveň pôžitkovo pohladia dušu
a srdiečko všetkých, ktorí podľahnú znovu a znovu ju vidieť tak ako
v čase, keď parou tak voňal čas.<o:p></o:p></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">Do kráľovstva železničných
koľajníc cez vstupnú bránu Rendezáčika – parnej mašinky 310.507 vás srdečne
pozýva do areálu Sarého depa Bratislava – Východ, Železničného múzea na Rendezi
cez celučký rok<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>kolektív MDC ŽSR a Rendezák
Cyril Sekerka.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi2yiZloBGJoGMBGpKFQnOrBkPYc04uRTXOUu5gxg8p5sSHaSBgVitXiz62sK16kF_B_YukXmKtoWtqXqstMccoDh7QNwVTg4AumEHFFokwcBL2IhA0-tsnkt-7cguVMc97Muz6b0LFd_Oc/s1600/Parny-rusen-Rendezacik_310.507.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="346" data-original-width="520" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi2yiZloBGJoGMBGpKFQnOrBkPYc04uRTXOUu5gxg8p5sSHaSBgVitXiz62sK16kF_B_YukXmKtoWtqXqstMccoDh7QNwVTg4AumEHFFokwcBL2IhA0-tsnkt-7cguVMc97Muz6b0LFd_Oc/s1600/Parny-rusen-Rendezacik_310.507.jpg" /></a></div>
<br />
<script type="text/javascript">
document.location.href='https://cyril-sekerka.racan.sk/2019/04/rendezacik-parny-rusen-310507.html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-75374118814012343882019-04-14T22:30:00.000+02:002019-04-14T23:09:57.922+02:00Ján Luknár: Rod Luknárovcov v Rači<div class="MsoNormal" style="mso-list: skip; text-align: justify;">
<i><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt;">Úryvky z historického a genealogického diela Jána Luknára.<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-list: skip; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-list: skip; text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12pt;">• Predkovia rodu Luckner boli Nemci<span style="font-weight: normal;"><o:p></o:p></span></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-list: skip; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-list: skip; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Po porazení Slovienov
Maďarmi a zániku Veľkomoravskej ríše zostalo územie bratislavského kraja
vyplienené a Maďari s Bavormi oň neustále bojovali. Okolo roku 1000
sa sv. Štefan oženil s bavorskou princeznou Gizelou. Ako svadobný dar
dostala územie dnešného východného Rakúska a západného Slovenska. S cieľom
zlepšiť kultúrnu a ekonomickú úroveň pozvala do Maďarského kráľovstva nemeckých
šľachticov, duchovných, remeselníkov a poľnohospodárov. Toto bola <b>prvá
hromadná nemecká kolonizácia</b> bratislavského regiónu. Je pravdepodobné, že
už v tej dobe sem prišli i prví nemeckí vinohradníci.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-list: skip; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText2" style="margin-right: 0cm;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Druhá hromadná nemecká kolonizácia</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"> prebehla <b style="font-weight: normal;">okolo roku 1150</b> na pozvanie uhorského
kráľa Gejzu II. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText2" style="margin-right: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText2" style="margin-right: 0cm;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Tretia</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">, pravdepodobne <b>najväčšia
kolonizácia</b>, sa uskutočnila <b style="font-weight: normal;">okolo
roku 1245</b>, po odchode Tatárov, ktorí územie okolo Bratislavy v rokoch
1242-43 vyplienili. Túto kolonizáciu zabezpečili najmä grófi z Pezinku a
Sv. Jura. Za nových poddaných museli zemepánom platiť nájomné. Nie je známe, či
mali prisťahovalci nejaké ekonomické výhody. Podľa urbárskeho zoznamu
z roku 1768 boli vtedy aj nemeckí prisťahovalci vedení ako veční poddaní. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText2" style="margin-right: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText3" style="margin-right: 0cm;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Zatiaľ nevieme
určiť, kedy sem prišli naši predkovia.</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"> Určite to bolo skôr ako v 17. storočí. Najpravdepodobnejšie
je, že to bolo okolo roku 1245. Už v roku 1226 sa však spomínajú vinice na
vrchu Symberg, ktorý by vraj mal byť v terajšom katastrálnom území Rače. Je
isté, že prisťahovalci priniesli nové, efektívnejšie formy budovania a
obrábania viníc. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText3" style="margin-right: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-vertical-align-alt: auto; tab-stops: 233.9pt 262.25pt; text-align: justify;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Nepodarilo sa ani presne
zistiť, odkiaľ prišli naši predkovia do Rače.</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"> Evanjelický farár Gustav Polevkovics vo
svojej knihe z roku 1885 uvádza, že meno rodiny Wengh sa vyskytuje v
krajine Baden-Würtemberg, a že dialekt račianskych nemeckých evanjelikov
je švábsky, t. j. bavorský alebo baden-würtemberský. V zhode s G. Polevkovicsom
som dospel k názoru, že pred príchodom Chorvátov do Rače (asi v roku 1560)
tu boli Nemci v absolútnej prevahe. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-vertical-align-alt: auto; tab-stops: 233.9pt 262.25pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-vertical-align-alt: auto; tab-stops: 233.9pt 262.25pt; text-align: justify;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">V tej dobe boli
v Rači dvaja zemepáni – gróf Kolonič a Farkaš.</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"> Poddaní grófa Koloniča,
ktorí bývali na hornom konci, sa museli stať asi v roku 1564 evanjelikmi,
lebo ich pán bol horlivým luteránom. Vtedy evanjelici zabrali i katolícky
kostol a je pravdepodobné, že ho i zrekonštruovali. Nemci, žijúci na dolnom
konci, ktorých zemepánom bola Farkašovská rodina alebo jej nástupca, zostali
katolíkmi. Boli to tieto nemecké rody: Beutelhauser – Peidlhauser, Brichta,
Kodner – Kodnár, Hoffner, Kandl, Krampl, Luckner – Luknár, Mühlfelder – Milfeder,
Schebela, Schuhnagel, Wallner, Wieger, Zich, Zechmeister, ktoré sa ešte
i teraz vyskytujú v Nemecku. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBlockText" style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">V druhej
polovici 16. storočia sa do Rače prisťahovali na 35 vozoch Chorváti</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">, ktorí utekali pred
Turkami. Chorváti boli katolíci a usídlili sa pravdepodobne na dolnom konci.
Ich švárne dcéry ako i jazyk, v ktorom sa konali bohoslužby v r. k.
kostole, spôsobili asimiláciu nemeckých katolíkov. Z ústneho podania je
známe, že evanjelici mali zakázané sobášiť sa s Chorvátkami. Z toho
potom mohli vzniknúť rozbroje a nenávisť medzi Nemcami evanjelikmi a katolíkmi.
Navzájom si vyčítali zradu katolíckej viery zapredanie národnosti. Časom sa
z nemeckých katolíkov a Chorvátov stali <b style="font-weight: normal;">Slováci ako repa</b> a napätie medzi nemeckými evanjelikmi
a katolíkmi s väčšou alebo menšou intenzitou pretrvávalo až do
začiatku 2. svetovej vojny. Po jej skončení bola väčšina Nemcov vysťahovaná do
Nemecka. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">•
<span style="font-weight: bold;">Šesť línií rodu Luknárovcov<o:p></o:p></span></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Keď sa po veľkom požiari v roku 1733 začala na
r. k. farskom úrade písať nová matrika narodených, sobášených a zomrelých,
bolo v Rači šesť línií nášho rodu, ktorých zakladateľmi boli:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div align="center">
<table border="1" cellpadding="0" cellspacing="0" class="MsoTableGrid" style="border-collapse: collapse; border: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-padding-alt: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; mso-yfti-tbllook: 1184;">
<tbody>
<tr style="mso-yfti-firstrow: yes; mso-yfti-irow: 0;">
<td style="border: solid windowtext 1.0pt; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 41.75pt;" valign="top" width="56"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">1. línia<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-left: none; border: solid windowtext 1.0pt; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 55.8pt;" valign="top" width="74"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Mathias<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-left: none; border: solid windowtext 1.0pt; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 49.6pt;" valign="top" width="66"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Lockner<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-left: none; border: solid windowtext 1.0pt; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 42.55pt;" valign="top" width="57"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">*1659<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-left: none; border: solid windowtext 1.0pt; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 70.85pt;" valign="top" width="94"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">†11.03.1737<o:p></o:p></span></div>
</td>
</tr>
<tr style="mso-yfti-irow: 1;">
<td style="border-top: none; border: solid windowtext 1.0pt; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 41.75pt;" valign="top" width="56"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">2. línia<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 55.8pt;" valign="top" width="74"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Joannes<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 49.6pt;" valign="top" width="66"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Lukner<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 42.55pt;" valign="top" width="57"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">*1675<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 70.85pt;" valign="top" width="94"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">†22.01.1750<o:p></o:p></span></div>
</td>
</tr>
<tr style="mso-yfti-irow: 2;">
<td style="border-top: none; border: solid windowtext 1.0pt; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 41.75pt;" valign="top" width="56"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">3. línia<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 55.8pt;" valign="top" width="74"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Joannes<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 49.6pt;" valign="top" width="66"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Lukner<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 42.55pt;" valign="top" width="57"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">*1677<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 70.85pt;" valign="top" width="94"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">†22.12.1757<o:p></o:p></span></div>
</td>
</tr>
<tr style="mso-yfti-irow: 3;">
<td style="border-top: none; border: solid windowtext 1.0pt; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 41.75pt;" valign="top" width="56"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">4. línia<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 55.8pt;" valign="top" width="74"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Joannes<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 49.6pt;" valign="top" width="66"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Luckner<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 42.55pt;" valign="top" width="57"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">*1685<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 70.85pt;" valign="top" width="94"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">†07.01.1766<o:p></o:p></span></div>
</td>
</tr>
<tr style="mso-yfti-irow: 4;">
<td style="border-top: none; border: solid windowtext 1.0pt; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 41.75pt;" valign="top" width="56"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">5. línia<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 55.8pt;" valign="top" width="74"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Paulus<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 49.6pt;" valign="top" width="66"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Luckner<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 42.55pt;" valign="top" width="57"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">*1685<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 70.85pt;" valign="top" width="94"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">†05.03.1766<o:p></o:p></span></div>
</td>
</tr>
<tr style="mso-yfti-irow: 5; mso-yfti-lastrow: yes;">
<td style="border-top: none; border: solid windowtext 1.0pt; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 41.75pt;" valign="top" width="56"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">6. línia<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 55.8pt;" valign="top" width="74"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Paulus<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 49.6pt;" valign="top" width="66"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Luckner<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 42.55pt;" valign="top" width="57"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">*1693<o:p></o:p></span></div>
</td>
<td style="border-bottom: solid windowtext 1.0pt; border-left: none; border-right: solid windowtext 1.0pt; border-top: none; mso-border-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-left-alt: solid windowtext .5pt; mso-border-top-alt: solid windowtext .5pt; padding: 0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; width: 70.85pt;" valign="top" width="94"><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">†09.08.1738<o:p></o:p></span></div>
</td>
</tr>
</tbody></table>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Mathias
Lockner</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">
bol evanjelik a podľa urbárskych tabuliek z roku 1768 večne poddaný
sedliak. Jeho potomkovia neskôr prestúpili na katolícku vieru. Koncom 18.
storočia už mali priezvisko ako ostatní príslušníci nášho rodu t. j. LUKNAR
s krátkym a. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">V súčasnosti sú živé len 3 línie, a to:
tretia, piata, šiesta – tzn. naša línia. <b><o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Vzdelanostná úroveň Račanov do roku 1918
bola biedna. Zlepšenie nastalo počas 1. ČSR, kedy v roku 1931 a 1934
boli v Rači postavené nové školy. Viacerí mladí ľudia začali študovať
v Bratislave na gymnáziách a na univerzite. Prudký nárast počtu
študentov nastal až počas 1. SR, keď Slovensko opustili Česi. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Ako prví z nášho rodu, nadobudli
univerzitné alebo teologické vzdelanie JUDr. Jozef Luknár z piatej línie
a vdp. Karol Luknár z 3. línie.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">•
<span style="font-weight: bold;">6. línia – moji prastarí a
starí rodičia Luknárovci<o:p></o:p></span></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt;">GEN N+1<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Paulus
Luckner</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">
bol najstarším známym predkom v našej línii – naším prapra......starým
otcom. Bol najmladší z predstaviteľov jednotlivých línií. O jeho
živote toho veľa nevieme, len v knihe zomrelých bola pri jeho mene
poznámka, že bol <b style="font-weight: normal;">montius magister</b>,
tzn. Bergmeister (pergl alebo správnejšie bergl), po slovensky <b style="font-weight: normal;">správca viníc a vína</b>. V tej
dobe to iste bola dôležitá funkcia, keď to pán farár považoval za potrebné pri
jeho mene uviesť. Do kompetencie bergla patrilo všetko, čo súviselo
s budovaním nových viníc, kontrolou dodržiavania technológie ošetrovania
viniča a výroby vín. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Paulus zomrel veľmi mladý, mal len 45 rokov. O
jeho manželke Elisabethe a ro oku ich sobáša nevieme vôbec nič, lebo sa
zosobášili pred zavedením novej matriky. Elisabetha nie je uvedená ani v knihe
zomrelých. Možno, že z Rače odišla so synom Mathiasom, lebo v knihe sobášených
a zomrelých nie je žiadna zmienka ani o ňom.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt;">GEN N+2<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText3" style="margin-right: 0cm;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Paulus</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"> sa oženil v roku <b style="font-weight: normal;">1760</b> až ako 29-ročný s Chorvátkou
Máriou Andrašovičovou. Zomrel ako 40 ročný. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText3" style="margin-right: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText3" style="margin-right: 0cm;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Jacobus</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"> sa oženil v roku <b style="font-weight: normal;">1788</b> s Catharinou Patermanovou,
vdovou z Ivanky. Po sobáši sa odsťahovali do Ivanky a stali sa zakladateľmi
ivanskej vetvy 6. línie nášho rodu. Obec Ivanka bola údajne nemecká dedina. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt;">GEN N+3<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText3" style="margin-right: 0cm;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Paulus</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"> sa asi neženil v Rači,
preto priezvisko jeho manželky Evy nie je známe. Synovia Michael a Andreas
nie sú evidovaní v matrike sobášených a zomrelých a je
predpoklad, že odišli z Rače. V matrike zomrelých nie je zaevidovaný
ani ich otec Paulus. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText3" style="margin-right: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt;">GEN N+4<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText3" style="margin-right: 0cm;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Josephus</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"> sa oženil v roku <b style="font-weight: normal;">1812</b> s Máriou Krampl, jeho brat <b style="font-weight: normal;">Joannes</b> v ten istý deň s Máriinou
sestrou Catharinou. Obe pochádzali z račianskeho nemeckého rodu. Hoci mali
detí ako smetí, detská úmrtnosť bola veľká a nakoniec zostal v oboch
rodinách len jeden mužský pokračovateľ.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt;">GEN N+5<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Pradedo Stephanus</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"> sa oženil v roku <b style="font-weight: normal;">1846</b> s Elisabethou Bordacs. Pravdepodobne
pochádzala zo slovenskej rodiny, jej príbuzný bol richtárom Rače. Zomrela po
pôrode svojej druhej dcéry. Po štyroch mesiacoch sa prastarý otec znova oženil
so slobodným dievčaťom, Annou Belayovou z Vajnôr. Bola pravdepodobne
Slovenka, lebo vo Vajnoroch bývali najmä Slováci.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt;">GEN N+6<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Dedo Jacobus</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"> bol tiež jediný
pokračovateľ. V roku <b style="font-weight: normal;">1885</b> sa
oženil s našou starou mamou Elisabethou z nemeckého rodu Kodner (Godner).
Jeden vinohradnícky hon na dolnom konci sa nazýva Kodnare. Elisabetha bola
podnikavá žena. Skupovala mlieko a mliečne výrobky od sedliakov a každodenne
ich vozila na voze s jedným koňom do mesta, kde výrobky rozvážala
zákazníkom. Určite vedela hovoriť nemecky a maďarsky, lebo ináč by nič
nepredala. Ako to v tej dobe bolo zvykom, detí mala ako smetí. Babičku som
síce poznal (zomrela asi v roku 1940), ale nikdy som sa s ňou
nerozprával o niečom, čo by mi utkvelo v pamäti. Staršia sestra dedka Jakuba, Mária,
sa vydala za Leonarda Beladiča a stala sa matkou Františka Beladiča – dedka
mojej manželky Filky.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Dedka Jakuba som nepoznať, lebo zomrel v priebehu
l. svetovej vojny v roku 1915 – 1918 na poranenie nohy. Cestou z vinohradu
mu na nohu spadla putňa a lekár ju nevedel vyliečiť. V roku 1914, keď sa otec
viezol nákladným vlakom na<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>východný
front, dedko utekal dolu svojou rolou, ktorá bola pod Záhumenicami,
a chudák spadol. Tak ako jeho predchodcovia sa dožil len asi 55 – 57
rokov.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Starí rodičia určite neboli chudobní. Mali
niekoľko vinohradov, role, lúky, urbár i dom. No keď sa to podelilo medzi
7 súrodencov, tak toho veľa nebolo. Delenie majetku sa uskutočnilo niekedy po
1. svetovej vojne, kedy ešte môj otec slúžil vojenčinu v Chebe. Tak sa mu
dostalo menej hodnotného majetku ako súrodencom, čo boli pri delení v Rači<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Starí
a prastarí rodičia</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"> <b style="font-weight: normal;">Luknárovci</b> bývali
na dolnom konci dediny, na spodnej strane dnešnej ulice Pri vinohradoch,
v dome č. 195. Pred ich domom nad potokom stála búda s hasičskou
striekačkou. Ich dvor susedil s dvorom môjho starého otca z maminej
strany Františka Cícha. Medzi ich dvormi nebol nikdy žiadny plot. Preto sme my
deti mali veľký priestor pre hry. Detí tam bolo vždy ako smetí z takmer
celého dolného konca. Luknárovský dom po 1. svetovej vojne zrekonštruoval
strýc Jakub.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt;">GEN N+7<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Strýc
Jakub</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">
si v roku <b style="font-weight: normal;">1920</b> zobral za
manželku Máriu Lednárovú, z bohatého nemeckého rodu Ledner. Dožil sa 92
rokov. Do smrti bol veľmi čulý. Denne chodieval do mesta s paličkou. V 1. svetovej
vojne bol ranený a bol čiastočný invalid. Bol dobrý vinohradník
a vedel zabíjať prasce a robiť chutné zabíjačkové itrničky, pluncky,
klobásy a presburšty.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt;">GEN N+7<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Náš otec Ján</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"> mal dve manželstvá. Jeho
prvou manželkou bola 20-ročná Paula Polakovičová. Keď sa ženil, mal skoro 30
rokov. Paula po pol roku manželstva zomrela na tuberkulózu. Deti nemali. Neskorú
ženbu spôsobilo 7 rokov vojenčenia (2 roky na ruskom fronte, 2 roky na
talianskom fronte a 3 roky v československej armáde). Jeho druhou
manželkou sa v roku <b style="font-weight: normal;">1926</b> stala naša
mama Anna Cíchová zo susedného dvora. Bola o 11 rokov mladšia, skutočne
pekná, iniciatívna a usilovná žena.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Hneď po svadbe, ktorá sa konala vo všedný deň
po rannej sv. omši, išli obaja do vinohradu pomáhať rodičom. Tak to už bolo
v tej dobe zvykom, že keď sa ženil vdovec, už nebolo žiadne veľké veselie.
O rok sa narodila moja prvá sestra Viktória. Bolo to už v novom dome
na Koľajnej ulici v Rači. V rodine zavládol veľký smútok, lebo dievčatko
malo rozštep chrbtice.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">•
<span style="font-weight: bold;">Moji rodičia Ján Luknár a Anna,
rod. Cíchová<o:p></o:p></span></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Náš otec
sa narodil v roku 1894.</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"> V čase vypuknutia 1. svetovej vojny
mal práve 20 rokov a bol <b style="font-weight: normal;"><i style="font-style: normal;">schopný bez vady</i></b> byť vojakom počas
celej doby jej trvania. V rokoch 1914 a 1915 bol až do zranenia <b style="font-weight: normal;">na ruskom fronte</b> v dnešnom
východnom Poľsku, v blízkosti súčasných slovenských hraníc. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgEMgEhRM9_cx_rP0YoA3-427X1K6t0So6nfZExLhVid3rK4grfTb3goCX8_XP3T03VvzRKcyHBketrFGscou3niwhmSZuqbAEpDHWL11UfgGpDQ1K6yyKLE5_uwhCl55XdcCWQ_NeslXc/s1600/1_Jan-Luknar-starsi-c.k.frajter-1916.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1190" data-original-width="1600" height="475" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgEMgEhRM9_cx_rP0YoA3-427X1K6t0So6nfZExLhVid3rK4grfTb3goCX8_XP3T03VvzRKcyHBketrFGscou3niwhmSZuqbAEpDHWL11UfgGpDQ1K6yyKLE5_uwhCl55XdcCWQ_NeslXc/s640/1_Jan-Luknar-starsi-c.k.frajter-1916.jpg" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 9pt; text-align: center;">Ján Luknár starší, Jánov otec, na fronte I. svet. vojny ako c. k. frajter (1916)</td></tr>
</tbody></table>
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt;">Po zranení a vyliečení vo vojenskej nemocnici
vo Viedni bol prevelený </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt;">na taliansky
front</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt;"> v severovýchodnom Taliansku, </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt;">v povodí
rieky Piava</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt;">. Tu prebiehali veľmi ťažké boje. Podľa rozprávania účastníkov,
rieka bola sfarbená od krvi zabitých vojakov. Pred koncom vojny bol otcov regiment
zasypaný v jaskyni. Všetci vojaci si mysleli, že nastal ich koniec. Po
vyslobodení z jaskyne bol otec znova zranený a liečený vo Viedni. Na konci
vojny ho prevelili do Senca. V rokoch 1919 až 1922 musel ďalej slúžiť
v československej armáde. Najprv v Bratislave a potom
v Chebe, v tých istých kasárňach ako neskôr ja.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Boje na Piave zanechali na jeho psychike
následky. Dlho po skončení vojny v noci vykrikoval zo sna nemecké povely,
stonal, kričal, škrípal zubami a kňučal. Tento Alarm nás vždy všetkých
zobudil. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Zrejme za odmenu dostal v roku 1923 prácu
v tabakovej fabrike, kde sa v druhej polovici tridsiatych rokov stal
pomocníkom fabrického záhradníka. Po odchode Čechov a Moravákov do
Protektorátu Bőhmen und Mähren sa stal záhradníkom. Zo zdravotných dôvodov išiel
v roku 1941 do invalidného dôchodku. Keďže dôchodok bol veľmi malý, asi 2000,-
Sk, nastali v našej rodine ťažké časy. V čase druhej svetovej vojny
bolo všetko drahé a na začiatku slovenského štátu nebolo potravín. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Náš otec</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"> sa vedel dohovoriť po
nemecky, maďarsky a vďaka vojenčine v Chebe i česky. Od detských
rokov musel pracovať na roliach a vo vinohradoch. Napriek tomu mal detstvo
pokojné a netrpel biedu. Bol charakterný, ohľaduplný, láskavý,
až extrémne skromný človek. Nezniesol ani najmenšiu krádež a podvod.
V tomto duchu vychovával aj nás deti, preto sme i my boli podobní.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Naša mama</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"> bola veľmi učenlivá,
rozhodná a iniciatívna. Ako matka bola veľmi obetavá a láskavá, viedla nás
k pracovitosti a poriadku. Jej vlastnosti v dobrom ovplyvnila práca <b style="font-weight: normal;">v Bratislavskej cvernovej fabrike</b>,
kde mala šance byť majsterkou. Neskoršie mali na mamu vplyv i <b style="font-weight: normal;">naši susedia Borkovcovci</b> a ich
babička, pani učiteľka Šilhánová. <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhSV_gCRPntMWFpQBDoSnH1fCHLGW3Q3JgED1Lg2w1HlWMC6WfUZk-BVohfY5CCZ7FaYAjJPDUQZKNCPpCDx7d0FpDzsqE1L-oiHz9qxhCCr_mLk-9C9sdV4dEWAF-xZxxsxyXZd7CQ3c0/s1600/2_Anna-Luknarova-rod.Cichova-Racistorf-20.roky.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="994" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhSV_gCRPntMWFpQBDoSnH1fCHLGW3Q3JgED1Lg2w1HlWMC6WfUZk-BVohfY5CCZ7FaYAjJPDUQZKNCPpCDx7d0FpDzsqE1L-oiHz9qxhCCr_mLk-9C9sdV4dEWAF-xZxxsxyXZd7CQ3c0/s400/2_Anna-Luknarova-rod.Cichova-Racistorf-20.roky.jpg" width="247" /></a> <a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidqKYX6gghSPBXsaIl7ceB0VqAmNQ1xyRVVHg9AldXbohvW3-Aput1v-U0ly3uJLIiXQPnZAgDelAAB2aIkR_FHyDYV2XnJpXDNn9TAOvDAjJtaODwMPaepyTYsBJz1FjKLkQJMpFf7L0/s1600/3_Jan-Luknar-starsi-c.k.kapral-1917.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1067" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidqKYX6gghSPBXsaIl7ceB0VqAmNQ1xyRVVHg9AldXbohvW3-Aput1v-U0ly3uJLIiXQPnZAgDelAAB2aIkR_FHyDYV2XnJpXDNn9TAOvDAjJtaODwMPaepyTYsBJz1FjKLkQJMpFf7L0/s400/3_Jan-Luknar-starsi-c.k.kapral-1917.jpg" width="266" /></a></div>
<div style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt; text-align: center;">
Anna Cíchová, Jánova matka, v polovici 20. rokov a Ján Luknár starší ako c. k. kaprál (1917)</div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt;">Naši rodičia sa čoskoro po sobáši usilovali <b style="font-weight: normal;">o výstavbu rodinného domu</b> v novej račištorfskej štvrti Pozotórii. Vznikla na roliach, v mieste, kde niekedy bola slovanská osada Okolí. <b style="font-weight: normal;">Dom dokončili už v roku 1927.</b> Bol maličký, pozostával z izby, kuchyne, komory, schodiska a jednej pivničnej miestnosti. V ďalších rokoch bol viackrát prestavaný. Elektrifikovaný bol až v roku 1942. Naraz bolo v dome útulnejšie a veselšie. Kúpili sme rádio Philetu a mohli sme počúvať hudbu, divadelné hry a správy, najmä z Londýna.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Našimi
susedmi okrem Borkovcov boli Molčányovci, Frgalovci a Večeřovci.</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"> Pán Borkovec
vyštudoval melioračnú majstrovskú školu vo Vysokom Mýte a bol
stavbyvedúcim na melioráciach Váhu a výstavbe ciest. Bol to skvelý človek.
Každý ho tu tituloval pán inžilír. Naši rodičia sa veľa od Borkovcov naučili
a zostali priateľmi až do smrti. Pán Molčány bol úradníkom na obecnom
úrade v Rači, pán Frgala vlakový sprievodca na medzinárodných rýchlikoch
do Maďarska a Juhoslávie. Pán Večeřa bol úradníkom. Večeřovci boli veľmi
slušní, bezkonfliktní ľudia. Mali syna Miroslava, ktorý mi daroval bábkové
divadlo, keď odchádzali do Čiech. V našej štvrti bývali väčšinou Česi,
Moraváci a Nemci. Bola to pestrá medzinárodná spoločnosť. Bolo tu veselo,
spôsob života tu bol úplne iný ako v starej Rači. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Po vzniku
slovenského štátu 14. marca 1939</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"> a odchode Čechov a Moravákov do
Protektorátu bol koniec demokracie a veselosti. Na druhej strane, uvoľnilo
sa veľa miest pre vzdelaných Slovákov a na stredných a vysokých
školách pre slovenské deti. Vznikla Slovenská vysoká škola technická
a nastal boom vzdelanosti slovenského národa. Prvé dva-tri roky
slovenského štátu boli veľmi ťažké, ale postupne sa situácia zlepšovala. Zásobovanie
bolo na Slovensku podstatne lepšie ako v Potektoráte, hoci bola vojna.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">V roku
1940 bola veľmi tuhá zima.</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"> Minulo sa nám všetko palivo a vtedy otec zavelil, že
sa musíme samozásobiť drevom z lesa. Nosili sme noše dreva sponad vinohradov
Komandel a Ligisland. Cez prázdniny som chodil na drevo s mamou, ale
v zime sme sa už netriasli od chladu. Skoro ráno sme s mamou vyrazili
a asi za tri hodiny sme sa vrátili. Ťažko som to znášal, a to som mal
nošku menšiu ako mama. V zime nám rodičia dávali na noc do postele ohriate
tehly, lebo v izbách sa väčšinou nekúrilo. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiXpO22Dor2Qz2vw9jVgI_uj2StkUHnc1y9HKz5WNi9BM6Gg_LbrvFqkl1wIoZcINwYkR0qjhpejzU-Xy42ZAWeslzbg51UurLHoU1cM2e534d0dSVrQBNW_ZztLdYfISnPm8FucAy7PRs/s1600/4_Jan-Luknar-s-otcom-mamou-bratom-a-sestrou-na-dvore-rodneho-domu.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1200" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiXpO22Dor2Qz2vw9jVgI_uj2StkUHnc1y9HKz5WNi9BM6Gg_LbrvFqkl1wIoZcINwYkR0qjhpejzU-Xy42ZAWeslzbg51UurLHoU1cM2e534d0dSVrQBNW_ZztLdYfISnPm8FucAy7PRs/s640/4_Jan-Luknar-s-otcom-mamou-bratom-a-sestrou-na-dvore-rodneho-domu.jpg" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 9pt; text-align: center;">Ján Luknár s otcom Jánom, mamou Annou, bratom Bohušom a sestrou Zdenkou na dvore rodného domu</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh1ngBriNUUhQ73VWTp-Edxwc0mZV9FpFzI5Clxowk2os5QC1dKaVhonrUeffZQqnaSnHn9aaViASpFMhocsgChD2D63o1l5hum-D3C6RMTcSNPRjkR8bBDDAmmNXUaYDcZsBVtpR0IAAc/s1600/5_Anna-a-Jan-Luknar.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1200" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh1ngBriNUUhQ73VWTp-Edxwc0mZV9FpFzI5Clxowk2os5QC1dKaVhonrUeffZQqnaSnHn9aaViASpFMhocsgChD2D63o1l5hum-D3C6RMTcSNPRjkR8bBDDAmmNXUaYDcZsBVtpR0IAAc/s400/5_Anna-a-Jan-Luknar.jpg" width="300" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 9pt; text-align: center;">Anna a Ján Luknárovci</td></tr>
</tbody></table>
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt; text-align: justify;">Napriek chudobe, vládol v našej rodine krásny harmonický rodinný život, na ktorý s bratom Bohušom a sestrou Zdenkou radi spomíname.</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt;">Ján Luknár<o:p></o:p></span></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt;">*13.6.1929 – †31.8.2018<o:p></o:p></span></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10pt;">krátené 9.4.2019<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<script type="text/javascript">
document.location.href='https://www.racan.sk/2019/04/Jan-Luknar-Rod-Luknarovcov-v-Raci.html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-66209277394884151902019-01-16T21:00:00.000+01:002019-01-16T23:09:31.152+01:00Dobroslava Luknárová: Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde...<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde,<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">kto nemá kožucha, zima mu bude...</span></i></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Aj
bola, aj je, lenže v rôznych lokalitách Slovenska rôzna. Kým severné
a hornaté kraje sa ešte stále babušia do mäkkej snehovej periny, pod ľadom
spia mnohé potoky a rybníky, my, čo bývame južnejšie, sme si nedávne
vianočné aj novoročné sviatky príliš „romanticky – snežne“ neužili (<i style="mso-bidi-font-style: normal;">len sme určite s istou dávkou nostalgie
vnímali z denných predpovedí počasia na rôznych televíznych kanáloch, aká
vie byť biela zima čarovná – veď takú si ju pamätáme z detských rokov...</i>).
Zato rôznych spoločenských stretnutí – posedení, zábav, bálov, karnevalov... až
do tzv. „škaredej stredy“ býva ich, ejha, neúrekom! A dobrých jedál?! <b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;">„Koľko
hrdlo ráči!“</i></b> nájdeme prípoviedku v mnohých ľudových rozprávkach,
ale aj v Salernskej škole zdravia z 12. storočia, kde sa píše: „<i style="mso-bidi-font-style: normal;">V zime, čo sa iste páči, jesť možno, čo
hrdlo ráči.“</i> Treba však čítať aj ďalej, lebo dobré rady pokračujú: „<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Po jedle zas dodrž radu: Neľahni si, no na
vzduchu prejdi sa, tak spevnieš v duchu.“<o:p></o:p></i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjxMBsY2eltKXuSK5gQcpWEDCg4hsh5Gku4R9j51t3iTj1iNf5zg5mT2RjeQXJwr9oDb6k117iXAaHT2Qz4XMThd01VbPMzrUQoAjR1-s2umodzWDbIyFsFDorSOpc5BvW5H-1ULf8fG3s/s1600/Fasiangy.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="409" data-original-width="546" height="298" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjxMBsY2eltKXuSK5gQcpWEDCg4hsh5Gku4R9j51t3iTj1iNf5zg5mT2RjeQXJwr9oDb6k117iXAaHT2Qz4XMThd01VbPMzrUQoAjR1-s2umodzWDbIyFsFDorSOpc5BvW5H-1ULf8fG3s/s400/Fasiangy.png" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<br /></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="text-align: justify;"><i><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">Serenáda
v bielom</span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Kráča
slnko bielou horou<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Jeho
stopy na snehu<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">kreslia
v mape sivých tieňov<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">rozprávkovú
nemohru.<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Stúpa
slnko čoraz vyššie<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Objíma
sa s oblohou<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Biele
ticho zanecháva<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">zapletá
ho do stromov.<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Potom
lúče zabrnkajú<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">na
halúzkach jasné tóny<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Spievaj,
hora, chorál zimy -<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">pridaj
zvuky, kontruj tieňmi!<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Zapletá
sa do konárov<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">tichá
biela muzika –<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Píska
si ju zimný vetrík,<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">aj
do srdca preniká –<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Kráča
slnko bielou horou<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">a ja
za ním, a ja s ním!<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Kým
sa súmrak dotkne stromov,<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">srdce
slasťou naplním.<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: right;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "times new roman" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">D.
L.<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<br />
<script type="text/javascript">
document.location.href='http://dobroslava-luknarova.racan.sk/2019/01/Fasiangy-Turice-Velka-noc-pride....html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-18228614188000805052019-01-06T15:00:00.000+01:002019-01-10T23:43:34.510+01:00Miro Ščibrany: Ave, Čas. Idúci na smrť ťa zdravia.<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-size: 10.0pt;">Odkaz do večnosti.
Mame a otcovi. Sestrám a bratom. Švagrinej a švagrom. Neteri a synovcovi.
Ďalším príbuzným. Susedom, priateľom, druhom, známym...<o:p></o:p></span></i></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Obzrúc
sa ponad plece, dnes už viem, čo som kedysi iba tušil. Že
raz prekročím rubikon života a vstúpim na bojové pole, kde sa nedá zvíťaziť.
Kde sa v neznámej chvíli stretne žitie s nežitím. Časnosť s večnosťou.
Život so smrteľnosťou. Poznané s neznámym. Nádej s pochybnosťou. <o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Za roky môjho života bránu bytia za sebou potichu zatvorili mnohí blízki.</span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i><span style="font-size: 10.0pt;"><b>Otec</b> Jozef. <b>Mama</b> Juliana. <b>Sestry</b> Marienka a Filka. <b>Bratia</b> Stano a Dušan. <b>Krstní</b> Filoména a Matej. <b>Tety</b> Marka, Vilma, Rózka, Matilka, Marka. <b>Strýkovia</b> Lajoš, Ondriš, Láďo, Jožin. <b>Švagriná</b> Jarka. <b>Švagrovia</b> Imi a Janko. <b>Neter</b> Adrika. <b>Synovec</b> Miško. <b>Bratanci</b> Ferdo, Milan, Jaro, Jožan, Feran. <b>Sesternice</b> Pavlínka, Mariška, Helenka, Vierka. <b>Brat švagra</b> Janka Bohuš Luknár. <b>Susedia z okolitých dvorov a ulíc.</b> Blanarovičovci, Mičunkovci, Budovskí, Würflovci. Petrenčíkovci, Juričkovičovci, Amonovci, Cúcorovci. Tietzovci, Lopašovskí, Morávkovci, Bursíkovci. Salajovci, Kučerovci, Polákovci, Veselskí, Bolgáčovci. Tonka a Maťo Bednárikovci, pani Hermínka Achsová, Dominik Prokeš, Vojto Mičunek. Pani Wenzlová, Tinka Wenzlová, Laco a Milka Slobodovci. Cíchovci, Vrbovci, Mifkovičovci. Pani učiteľka Miklošková, pán Zvonár, pani Vičeková, Novákovci. Hájkovci, Čermáčkovci, pani Pajdlhauserová. Pani Podlucká, Žitní, Bledí. Milan Žitný, pani Gužíková, Karol Gschweng, Jozef Chyžnaj, Stanko Havlovič. Jurko Sajko, Dušan Chyžnaj, Ľuboš Cích, Oto Kapostáš, Ľuboš Mikolášek. Arpášiovci, Oslárovci, Hrdličkovci, Koneční, Kramplovci, Zuzka Šándorová, Ľudka Hrdličková, Dušan Lančarič. Krajčirovičovci, Karol Švéda, Ďurčekovci, Polakovičovci, Chudí. Chyžnajovci, Lančaričovci, Ivičičovci, Kramplovci, Brychtovci. Pani Hauskrechtová, kapelník Jožko Polakovič. <b>Priatelia a blogeri <a href="http://www.racan.sk/" target="_blank">račan.sk</a></b> Miloš Sedro Sedramač a Anči Tapšíková. Jozef Házy. Edo a Gabika Wenzlovci. Ján Luknár a Peťo Mazúr...</span></i></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Odišli tam, kam zdráhavo dovidí len oko predstavivosti.<o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Súvaha
pribúdajúcich strát mi stále viac obnažuje pozemskú pominuteľnosť a neodvratnosť
konca. Konca, ktorého som sa ako dieťa pri pomyslení na smrť mamy desil. Ako
starý muž v ňom vidím súčasť života.<o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Bok
po boku s inými pútnikmi sa blížim ku koncu cesty. Bez trpkosti, strachu
a sebaľútosti. S pocitom spravodlivej nevyhnutnosti. S túžbou,
aby ma už nepredbehol nikto z najbližších. S útechou, že za hraničnou
čiarou čakajú všetci milí a milovaní, čo odišli predo mnou. S nádejou a vierou,
že tak, ako sme zdieľali záblesk žitia, tak budeme zdieľať svetlo či tmu večnosti.
<o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 12.0pt;">A keď sa naplní čas, bez
náhlenia, s prianím dlhého šťastného života, <br />
na priedomí budem čakať tých, čo zostanú.<o:p></o:p></span></div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgEBzxUJqlGevZu3whYzkz952f3YF2LIXnHopjcjgP3RFVJfKOF1no9ZON5C6D85XoPvs170t5uRSdKB5S0rODteiB-2iu-FYy9FSErSXFnVmj0YHpQe41fdQxVg0tGNj0a_9Riuz3GGIY/s1600/Andromeda.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="600" data-original-width="900" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgEBzxUJqlGevZu3whYzkz952f3YF2LIXnHopjcjgP3RFVJfKOF1no9ZON5C6D85XoPvs170t5uRSdKB5S0rODteiB-2iu-FYy9FSErSXFnVmj0YHpQe41fdQxVg0tGNj0a_9Riuz3GGIY/s640/Andromeda.jpg" width="640" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjCG_KAAsKRBXfY4BmHwLOhCR7CbbmRdyuBdfyTgOW_7BOn4QA2HUSyRTVTthE2xRzpB9CiYjvKCB-kSITkklJYCBA4C0Z4x00-40vDPF-b6AUzon7gfv2xu3lmE0AA6uAKGeczeX64TZg/s1600/Milky-Way-galaxy-stars-eternity.small.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="1200" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjCG_KAAsKRBXfY4BmHwLOhCR7CbbmRdyuBdfyTgOW_7BOn4QA2HUSyRTVTthE2xRzpB9CiYjvKCB-kSITkklJYCBA4C0Z4x00-40vDPF-b6AUzon7gfv2xu3lmE0AA6uAKGeczeX64TZg/s640/Milky-Way-galaxy-stars-eternity.small.jpg" width="640" /></a></div>
<br />
<script type="text/javascript">
document.location.href='http://miro-scibrany.racan.sk/2019/01/Ave-Cas.html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-87303304064146442222019-01-02T06:29:00.000+01:002019-01-02T18:22:30.327+01:00Cyril Sekerka: RENDEZSKÝ KOPEC – MOUNT EVEREST<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Časy
zimné v mojom milovanom malom kúsku zeme zvanom Rendez, v 60-70-80-tych
rokoch 20. stor., to boli najmä hokeje na našich malých klziskách spravenými
obyvateľmi pred svojimi bytovkami či jazerách Kalná, Zlaté piesky, Bager, ale
aj sánkovanie, ktoré pri bohatých nádielkach snehu od PERINBABY prebiehali od
skorého rána do neskorého večera. Rendezík disponoval len malými kopčekmi od
strmého svahu ĽADOVNE pri kine Pionier, malým svahom pri dome Pekára
a úplne miernym svahom pri železničnom KOMANDE. Boli sme však vďační aj za
tieto skromné možnosti zimných radovánok sánkarských a preto sme ako generácia
detí, mládeže veľmi smútili, že na
začiatku 80-tych rokov 20. storočia pod hrablom<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>buldozérov boli zbúrané, zrovnané miesta našich hier kvôli výstavbe 100
– 120 – 24 -36 bytovkám priamo v srdci Rendezu. </span><br />
<br />
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Písal
sa rok 1986 a naša generácia sústredená pod hlavičkou Realu Rendez
zveľaďovala jazvové rany, spôsobené výstavbou spomenutých bytoviek, navezením
nespočetných fúr zeminy, výsadbou stoviek stromov, kríkov, osadením desiatok
lavičiek atď. a ja, ako čerstvo zvolený predseda Občianskeho výboru (nie,
vážne, nebol som členom partaje) dostal som možnosť dotvoriť veľkorysý 2ha veľký
všešportový oddychový areál Sklabinská cez bývalý Národný výbor Bratislava III.
na Junáckej, ktorý<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>materiálne
a finančne dotoval všetky naše zveľaďovacie a projektové akcie na
celom území Rendezu, navrhol som okamžite, aby okrem športovísk v areáli
Sklabinská bol vybudovaný aj KOPEC – náš „RENDEZSKÝ MOUNT EVEREST“. Šťastie nám
prialo, lebo práve vtedy prebiehala veľká výstavba sídliska v Devínske
Novej Vsi a množstvo zeminy tu bolo ako „na tácke“, len ho doviezť. Od
slov sa vtedy prešlo k bleskovej realizácii a 137 fúr nákladných vozidiel
Tatra nám za 2 týždne všetko promptne a ochotne doviezli, len som musel
„odčiarkávať“ skutočný počet tatroviek. Buldozerista pán Jantko požičaný
z Priemstavu rovnako 2 týždne priam majstrovsky a niekedy na hrane
rizika vytvaroval kopec na moje zadanie. Bolože to radosti a nadšenia, že
konečne budeme mať aspoň jeden dôstojný kopec na zimné radovánky sánkarske,
ktorý je primerane vysoký a široký, aby sa tu mohli decká a mládež
Rendezská vyblázniť sánkarsky
v čase pani zimy. Druhá vzácna možnosť rozšírenia prišla vďaka Ľubošovi
Vodislavskému (tiež poslanec), ktorý cez svoju stavebnú firmu staval veľkú
bytovku na Račianskom mýte a potreboval niekde umiestniť zeminu
z vykopanej jamy bytovky. Maximálne som to, už ako poslanec za Rendez (Východné) MČ Rača na konci 90-tych rokov 20. storočia uvítal (127 fúr zeminy)
a ešte viac možnosť využiť potreby veľkého buldozeru CATERPILAR, ktorý kopec nielen ešte vyvýšil,
ale aj patrične rozšíril a zároveň prepotrebne spevnil najskôr skalami do
vnútra kopca a potom ho zaviezol, vyhladil dostatočným množstvom zeminy. </span><br />
<br />
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Znovu
jasot detí, ale aj mládeže, že budú mať k dispozícii a cez zimu využívať
kopec na sánkovanie a cez leto bicyklisti či atléti amatérsky zvyšovať si
svoju kondíciu. Mám množstvo fotografií, kde sú zachytené celé rodiny od detí
po seniorov ako rozpustilo a bez zábran sa spúšťajú strmhlav
z vrcholu kopca a snažia sa dosánkovať čo možno najďalej až po
odvážne kúsky, ktoré občas skončili aj pádom, niekedy so slzami, inokedy
s kopou nespútaného smiechu.</span><br />
<br />
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">V čase
vianočných sviatkov, keď nebíčko sa predsa len zmiluje nad prosbami detí
a krajina Rendezská sa zaplaví túžobným snehom to žije na kopci<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>„RENDEZSKOM MOUNT EVERESTE“ rušným sánkárskym
životom ako sa patrí a sánky za sánkami sa mihajú až po diaľky nekonečné,
aby z boku kopca sa tvorili stále noví a noví sánkujúci, aby si
vychutnali časy prázdnin a zimy, keď tašky s učebnicami sú spoľahlivo
obrazne v kúte izieb.</span><br />
<br />
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Leto,
to sú preteky odvážnych bicyklistov z kopca so zimomriavkami dospelých, aby
sa ich deti nezranili, čo ich ratolesti odmeňujú len hrdinským úsmevom.</span><br />
<br />
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">To
bol skvelý nápad, pánboh zaplať za ten kopec, to sú časté ocenenia, ktoré
počúvam so zadosťučinením, keď mi osobne vyjadrujú vďaku mnohí ľudí a ktorí
vítajú, že práve v areáli všešportu a oddychu obyvateľov Rendezu
Sklabinská, popri kompletnom detskom sektore, futbalovom, basketbalovom,
športovo pohybovom priestore tróni a ponúka primerane k možnostiam
vybudovaný kopec, ktorý už cez 30 rokov ponúka možnosť sa vyšantiť deckám
Rendezským v zime či v lete, aby nemuseli cestovať do Rače
k svahom Karpatským. Kopec sa stal aj priam rituálnym miestom, kde sa
končia mnohé skvelé akcie organizované kultúrou MČ Rača – Lampiónový sprievod,
Šarkaniáda, atď. či vychutnávanie slastného oddychu detí, mládeže, rodín pod
modrou azúrovou oblohou s páliacim slnkom alebo štedrou nočnou ponukou,
s nebom plným žiariacich hviezd.</span><br />
<br />
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Zasmial
som sa schuti, keď asi pred 10 rokmi prišla ku mne na byt malá delegácia
Rendezských detí s prosbou, že sú veľmi spokojní s kopcom Rendezským,
ale že je potrebné ho dovybaviť snehovými delami, nakoľko pani zima nie
a nie poskytnúť to najdôležitejšie – sneh. Usmial som sa s odpoveďou,
že to pošlem ako písomnú žiadosť Mikulášovi na Severný pól, no mám oprávnenú
obavu, že Mikuláš má predsa len mnoho
iných starostí.</span><br />
<br />
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span><o:p></o:p></span></div>
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Na
vrchol nášho jediného kopca „RENDEZU - MOUNT EVERESTU“ každý rok tradične
zakopem mince, ako pamiatku a vďaku, že dokáže prinášať ľuďom Rendezským,
najmä deťom, veľké priehrštie radosti, dúfajúc, že ešte mnoho rokov sa
z neho budú môcť tešiť ďalšie generácie Rendezákov, keď neúprosne bežiaci
čas za pár dní bude písať dátum roku pána 2019.</span></div>
<br />
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Cyril Sekerka<o:p></o:p></span></div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiapzpOv4wWx_vjO0gaP4yWGJob_5e9UR8ZCvt5ukZG9MKe_-sVhfDlEtxe1aIqGdVLeSHT6rklvKg6682fHGYiEW_8eDC7Jjeu8JhoIF4ma2jpWkNRIYH0odj0L9fkUn0ucQtvG1NweCi2/s300/Cyril-Sekerka.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="300" data-original-width="240" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiapzpOv4wWx_vjO0gaP4yWGJob_5e9UR8ZCvt5ukZG9MKe_-sVhfDlEtxe1aIqGdVLeSHT6rklvKg6682fHGYiEW_8eDC7Jjeu8JhoIF4ma2jpWkNRIYH0odj0L9fkUn0ucQtvG1NweCi2/s200/Cyril-Sekerka.jpg" width="160" /></a></div>
<script type="text/javascript">
document.location.href='http://cyril-sekerka.racan.sk/2019/01/rendezsky-kopec-mounteverest.html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-83307878388690821342018-12-31T21:07:00.000+01:002019-01-08T01:38:55.773+01:00Mária Hatalová: Historické výročia pre rok 2019<div style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt; letter-spacing: 0.0pt;">
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Zaujímavé výročia
v roku 2019<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1309 (710 rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Prvá známa zmienka
o vinohradníctve na území Rače</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Arcibiskup ostrihomský menom Ján, uisťuje zemanov Šandorovcov a iných
Račiščanov, že od znova vysadených vinohradov behom desať rokov nebude žiadať
„dežmu“<o:p></o:p></i></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1399 (620 rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Povolenie na stavbu
šibenice.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Kráľ Žigmund Luxemburský udelil privilégium majiteľom
pozemkov v Rači – Michalovi, synovi Dominika a Jánovi, synovi
Beňadika z Uzoru (Kvetoslavova) postaviť na svojich majetkoch šibenice.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1629 (390 rokov)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Navrátenie farského
kostola katolíkom.</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V období reformácie, pravdepodobne v roku 1580,
keď bol zemepánom časti Rače gróf Kolonič, kostol zabrali evanjelici. Po
opätovnom navrátení katolíkom bol kostol opravovaný a zasvätili ho sv.
Leonardovi; resp. Panne Márii. Prvým katolíckym kňazom po navrátení kostola bol
Tomáš Biela, kanonik Dómu sv. Martina v Bratislave, pôvodom Slovák. Na
račiansku faru nastúpil 17. júna <st1:metricconverter productid="1629 a" w:st="on">1629
a</st1:metricconverter> pôsobil tu päť rokov. Od jeho nástupu je vedený zoznam
kňazov pôsobiacich v Rači až po súčasnosť.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1754 (265 rokov)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Vo farskom kostole
bola zriadená krypta</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Informácia o krypte vo farskom kostole pochádza zo správy
z kanonickej vizitácie. Bližšia informácia o tom, kto bol v nej
pochovaný, sa nezachovala.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1809 (210
rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Najstarší zachovaný
letopočet v interiéri domu.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Dom na Alstrovej č. 123, ktorý
od farskej budovy oddeľuje protipožiarny múr, je jedným z najstarších
domov v Rači. Pod domom sa nachádza klenbová pivnica a na tráme
v prednej izbe je vyrytý zdobený letopočet 1809.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1834 (185 rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Osamostatnenie sa evanjelickej obce v Rači – 1. 5.
1834.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Evanjelická cirkevná obec
v Rači existovala od polovice 16. storočia. Po osamostatnení sa od
bratislavskej evanjelickej obce získala povolenie na stavbu vlastného kostola
(4. 8. 1834).<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Položenie
základného kameňa evanjelického kostola – 6. 8. 1834.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Majiteľ panstva Gróf Anton Pálfi vydal povolenie
a odsúhlasil pozemok pre stavbu kostola. Slávnostným položením základného
kameňa sa začalo s jeho stavbou, ktorú dokončili v roku 1835.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1844 (175 rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Zasvätenie farského
kostola sv. Filipovi a Jakubovi – 1. mája 1844.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Slávnosť zasvätenia farského kostola apoštolom sv.
Filipovi a Jakubovi sa konala podľa starého cirkevného kalendára, kedy sa
tento sviatok slávil 1. mája. Pri konsekrácii (posvätení) kostola bol posvätený
aj nový hlavný oltár. V súčasnom cirkevnom kalendári je sviatok sv. Filipa
a Jakuba 3. mája. Sviatok patrónov kostola je hlavným sviatkom farnosti a nedeľa
v blízkosti tohto sviatku je hodovou nedeľou.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Postavenie kríža <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Pod Rinzlami</i> a založenie <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fundácie</i> na jeho údržbu.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">Prícestný kríž označujúci začiatok obce. Kedysi stál pod vinicami
nazývaným Rinzle. Dnes sa nachádza za oplotením objektu Autobazár a autodielňa
na rohu Žitnej a Hybešovej ulice, predtým záhrady pri rodinnom dome
záhradníka Krutila. Kríž dala postaviť Katarína Dostálová a na jeho údržbu
venovala finančný dar.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1849 (170 rokov)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Prísaha
dobrovoľníckeho zboru.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Slovenskí dobrovoľníci v počte 1500 mužov, z ktorých
jednu stotinu tvorili Račania, sa do Rače v rámci letnej výpravy 1849
presídlili zo Stupavy. Tábor slovenských dobrovoľníkov sa rozprestieral na
mieste dnešného parku pred cintorínom a v okolí hostinca Peklo. V júni
1849 navštívili slovenských dobrovoľníkov v Rači Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M.
Hodža. Na počesť tejto udalosti nesie dnes park názov Park J. M. Hurbana.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Epidémia cholery v
Rači</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Zápis vo farskej kronike uvádza, že za dva mesiace zomrelo
v Rači na choleru 88 ľudí, z toho 81 katolíkov, 6 evanjelikov a 1 žid.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1869 (150 rokov) </span></b><br />
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Zriadenie
katolíckej školskej stolice.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">V zmysle
vtedajšieho školského zákona bola v Rači ustanovená katolícka školská
stolica, Riadil ju výbor, ktorý dohliadal a organizoval vzdelávanie
v katolíckych školách v Rači. Predsedom bol farár Móric Alster,
podpredsedom starosta František Krajčirovič, zapisovateľom organista
a učiteľ Ján Mirovszký. Vo výbore boli ešte dvaja hospodári a 12
obyvateľov Rače.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1874 (145 rokov)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> </span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Sprevádzkovanie
železničnej spojky medzi Račou a Vajnormi. </b></span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Železničnú spojku
vybudovala Spoločnosť Považskej železnice. Došlo tak k prepojeniu Považskej
železnice a Uhorskej centrálnej. (Uhorská centrálna železnica spájala Budapešť
s Viedňou cez Bratislavu. Považská železnica nahradila pôvodne konskú
železnicu z Bratislavy do Trnavy a ďalej na Považie). Slávnostné
otvorenie sa uskutočnilo <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">1. februára
1874.<o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1889</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> (<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">130 rokov)</b><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Slávnostné posvätenie
zrekonštruovaného farského kostola.</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Z podnetu a nasadením farára Mórica Alstra
prebehla rozsiahla rekonštrukcia kostola. Tento mimoriadne aktívy kňaz už od
svojho príchodu do Rače zamýšľal zväčšiť kostol, ktorý pre množstvo veriacich nepostačoval.
Svoj zámer sa mu podarilo uskutočniť až v roku 1888. Kostol bol zväčšený a
prestavaný do terajšej podoby, pričom kostolná loď bola predĺžená o <st1:metricconverter productid="8 m" w:st="on">8 m</st1:metricconverter> a zvýšená o <st1:metricconverter productid="1 m" w:st="on">1 m</st1:metricconverter>. Nový chór bol postavený
z dreva. Celá prestavba a obnova kostola bola uskutočnená v rekordnom
čase – za jeden rok. Zrekonštruovaný kostol posvätil <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">3. novembra 1889 </b>trnavský generálny vikár Jozef Boltizár.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Prvá známa zmienka
o divadelných ochotníkoch v Rači.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Divadelné predstavenia sa konávali najprv v
sálach alebo nádvoriach vtedajších hostincov a to: hostinec Peklo, Raj, u
Raguša a u Končeka. Najviac podujatí až do roku 1943 sa udialo v bývalej „Katolíckej
budove“, ktorá stála vo dvore za Zičiho kúriou. Pôvodný objekt stajní bol
prestavaný na telocvičňu s javiskom. Po postavení Katolíckeho kultúrneho domu
sa vystúpenia račianskych ochotníkov presunuli do tohto objektu. Mnohé
predstavenia mali vysokú umeleckú a kultúrnu úroveň.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">1909 (110 rokov)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> </span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Založenie Mariánskej kongregácie</b>.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Hnutie mariánskych kongregácií malo veľký význam pri
obnove a prehlbovaní náboženského života. V Rači vznikla Mariánska
kongregácia <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">8. decembra 1909. </b>Členovia
kongregácie zorganizovali púť farníkov do Mariazellu.<span style="color: black;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1919 (100
rokov) </span></b><br />
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">Zriadenie Masarykovej štátnej ľudovej školy.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">Bola to prvá štátna škola po vzniku Československej republiky
v Rači. Sídlila v bývalej kúrii na námestí a jej prvým riaditeľom
a učiteľom bol Ľudovít Izák.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1939 (80 rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Návšteva Dr. Jozefa
Tisa na račianskej fare.</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Delegácia vedená prvým predsedom autonómnej Slovenskej
vlády Dr. Jozefom Tisom navštívila <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">26.
januára 1939 </b>faru a stretla sa s obyvateľmi Rače.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Založenie Miestneho
odboru Matice slovenskej</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Slávnosť sa konala <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">5.
februára 1939. </b>Do čela miestneho odboru bol zvolený farár Vojtech Rudroff.<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Založenie Družstva pre
stavbu katolíckeho kultúrneho domu –</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">19. marca</b> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">1939.<o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Družstvo viedla Správa „Katolíckeho kultúrneho domu
Andreja Hlinku v Račištorfe“. Do správy boli zvolení dekan Vojtech Rudroff, Rafael
Ivanič, Michal Krištofič, Augustín Pajdlhauser, Rudolf Štefánek, Alojz Luknár a
Štefan Drobný. Do dozorného výboru boli zvolení Teodor Beladič, Augustín Mayer,
Róbert Procházka, Ing. Ľudovít Lednár a Jozef Strelka.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Založenie Nemeckého
vinohradníckeho družstva.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">Vzniklo z podnetu evanjelického farára Dezidera Alexyho pre
občanov nemeckej národnosti. Družstvo malo až 170 členov, viedla ho päťčlenná
správna rada. Úlohou družstva bolo spoločne spracovávať hrozno, nakupovať pre
vinohradníkov umelé hnojivá, nástroje a školením zvyšovať úroveň pestovania a
spracovania hrozna.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Postavenie
Hasičského domu.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Dom
postavili<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> </b>za 179 248,40 Ks ako
„Hasičskú zbrojnicu a sklad dobrovoľného hasičského zboru v Račištorfe“. Budove
s účelovou architektúrou </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: SK;">dominujú široký vjazd pre požiarne vozidlá. Pod treťou
okennou osou je v nike umiestnená soška sv. Floriána, patróna hasičov. Vežu
dekoruje smaltovaný slovenský znak. </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Pôvodne
sa mal v suteréne objektu vybudovať aj verejný kúpeľ pre obyvateľov. Obec naň
dostala subvenciu 10 000 Ks. </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: SK;">Momentálne je v budove sídlo Spolku vyslúžilých
vojakov M. R. Štefánika s vlastnou expozíciou.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">Vysťahovanie
obyvateľov.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">Po vzniku 1. Slovenskej republiky v roku 1939 odišlo z Račištorfu
do Protektorátu Čechy a Morava 170 obyvateľov českej národnosti a do obce sa
prisťahovalo asi 250 obyvateľov z obcí a miest z územia južného Slovenska,
zabraného Maďarmi.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1949 (70 rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Založenie
Jednotného roľníckeho družstva – 28. októbra 1949<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Z podnetu predstaviteľov komunistickej strany
a členov prípravného výboru vzniklo poľnohospodárske družstvo – ako
družstvo prvého typu. Do družstva sa sústredila orná pôda, cirkevné role,
urbariálne pasienky a časť konfiškátov.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rozsiahla úprava
cintorína.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Realizovala sa najväčšia známa úprava cintorína. Plocha
cintorína bola rozčlenená prístupovými komunikáciami a do areálu boli
vysadené stromy. Členenie a zeleň sa zachovali dodnes.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1954 (65 rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Založenie súboru
Račan.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Spevácky a hudobný súbor s takmer 50 členmi vznikol
z iniciatívy mladých nadšencov a dlhé roky vystupoval nielen pri
slávnostných príležitostiach v Rači, ale aj po celom Slovensku i Čechách.
Dirigentom bol Ervín Bednarič a organizačným vedúcim bol Stanislav
Stovíček.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-pagination: widow-orphan; page-break-after: avoid; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1989</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">(30 rokov)</b> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-pagination: widow-orphan; page-break-after: avoid; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Úprava presbytéria farského
kostola a interiéru farskej budovy.</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V presbytériu sa urobilo nové drevené pódium, obetný
stôl, ambona a sedes. Nad obetný stôl bol umiestnený veľký drevený kríž
(dovezený v roku 1950 od Uršulínok). Následne boli reštaurované bočné barokové
oltáre z roku 1712. Zároveň bola kompletne zrenovovaná a zmodernizovaná
farská budova.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1994 (25 rokov)
<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Obnova Kaplnky sv.
Anny.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Kaplnka stojí na konci ul. Pri vinohradoch. V jej
blízkosti bol kedysi cintorín. Obnova kaplnky sa realizovala s finančnou
podporou miestneho úradu.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1999</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">(20 rokov)</b><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Farská budova dostala
historizujúcu fasádu</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Po ďalšej modernizácii sa opravil krov strechy
a vymenila sa strešná krytina. Budove fary bola pri tejto príležitosti
vrátená historizujúca fasáda.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Obnova kostola Panny
Márie Pomocnice kresťanov.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Dolný kostol bol zateplený z vonkajšej strany
a dostal novú omietku, pričom sa zároveň zrekonštruoval aj kríž na veži. V
sanktuáriu bol osadený bohostánok z pôvodného mramorového oltára z roku 1937.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 2004 (15 rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Farnosť získala relikvie sv. Faustíny
Kowalskej.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Relikvie
svätej sestry Faustíny Kowalskej – ktorá z Božieho vnuknutia ohlasovala
a šírila úctu k Božiemu milosrdenstvu – získala farnosť z Krakova. Relikvie
sú vystavené k úcte vo farskom kostole na sviatok Božieho milosrdenstva.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 2009 (10 rokov)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Posviacka katedrály sv.
Šebastiána – 13. júna 2009.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Chrám
bol stavaný ako filiálny kostol farnosti a mal byť pôvodne zasvätený sv.
Jozefovi. Pri slávnostnej posviacke ho Bratislavský arcibiskup-metropolita
Mons. Stanislav Zvolenský za účasti generálneho vikára Mons. Jána Formánka,
kňazov bratislavského dekanátu a širokej verejnosti odovzdal do užívania ako
katedrálny chrám ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov
Slovenskej republiky a sídlo biskupa Františka Rábeka. Keďže patrónom zboru je
sv. Šebastián, pri slávnostnej posviacke bol chrám zasvätený tomuto svätcovi.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Odhalenie pamätníka
Andreja Hlinku – 22. septembra.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Pamätník
Andrejovi Hlinkovi bol odhalený na námestí pomenovanom po tejto osobnosti pri
príležitosti 145. výročia jeho narodenia. Tvorcom busty je akademický architekt
Peter Nižňanský a autorom architektonického riešenia je Ing. Arch.
Jaroslav Procházka. V podstavci vidieť trojvršie a pylóny, ktoré
vytvárajú priestorové zobrazenie dvojkríža.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Odovzdanie obytného
komplexu Račany Bianco do užívania<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Autorom
pôvodnej štúdie z roku 2004 a prvofázových projektov bol tandem
architektov Alexy-Klimková. Finálnu realizačnú fázu následne spracoval ateliér
ALEXY&ALEXY. Investorom a developerom projektu bol Intercom Development.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 16.0pt;">Výročia
osobností:<o:p></o:p></span></b></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
<br /></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Adam Hájek,
rímskokatolícky kňaz – začiatok pôsobenia v Rači <o:p></o:p></span></b></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">– 205 rokov (1814)<o:p></o:p></span></b></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Adam Hájek nastúpil na račiansku faru
v roku 1814 a pôsobil <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">v Rači 43 rokov.
Urobil najviac zápisov do farskej kroniky. Jeho zápisy, písané
v latinčine, zachytávajú nielen miestne, ale aj celosvetové udalosti. Za
jeho pôsobenia sa uskutočnili významné úpravy farského kostola (kostol dostal
nové patrocínium, bol doň zakúpený terajší organ, i vežové hodiny) i fary,
boli postavené všetky historické kríže, nachádzajúce sa na území Rače. Hájek
opísal aj meruôsme roky v Rači.<b> </b>Z Rače odišiel v roku 1857 za
kanonika do Dómu sv. Martina v Bratislave.<o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">Ján Pospich,
ev. kňaz a kazateľ – výročie príchodu do Rače <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">– 185 rokov
(1834)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">Do Rače nastúpil 16. marca 1834 ako kazateľ evanjelického zboru. </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Bol prvým evanjelickým kňazom po znovu osamostatnení
sa račianskej evanjelickej obce (1834). Keďže v tom čase v obci nebol evanjelický
kostol, modlitebňu urobil z jednej školskej miestnosti . Od začiatku svojho
pôsobenia sa snažil o to, aby bol v Rači postavený kostol, čo sa mu aj podarilo
zrealizovať v roku 1835. V Rači pôsobil do svojej smrti v roku 1846.<span style="color: black;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Ignác Schnitzer, rakúsky
spisovateľ, novinár, prekladateľ, libretista <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">– 180. výročie
narodenia (4. decembra 1839)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Narodil
sa v Rači v židovskej rodine. Pôsobil v Budapešti a vo Viedni.
Pôvodne študoval filozofiu, no skoro začal pôsobiť ako žurnalista, spisovateľ
a prekladateľ. Najznámejším dielom je libreto k operete J. Straussa –
Cigánsky barón, ktoré napísal podľa poviedky M. Jókayiho. Zomrel v
Budapešti 18. júna 1921 a tam je aj pochovaný.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiV0oCNX3ifWzPpIqbnN4BPK6i3M_DBQZ5RyQacgwJCaAZuH5XyX_OVcHuRY8gkEVBwHTnDTTAXNBzrnXoxsLQyv8hq2pqM4gD2b9x3ww129fykVD6nxL7N6uQ7JLP1tCEIf4hwWa8NdOQ/s1600/Moric-Alster.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: .25em;"><img border="0" data-original-height="865" data-original-width="768" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiV0oCNX3ifWzPpIqbnN4BPK6i3M_DBQZ5RyQacgwJCaAZuH5XyX_OVcHuRY8gkEVBwHTnDTTAXNBzrnXoxsLQyv8hq2pqM4gD2b9x3ww129fykVD6nxL7N6uQ7JLP1tCEIf4hwWa8NdOQ/s200/Moric-Alster.jpg" width="177" /></a></div>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Móric Alster,
rímskokatolícky kňaz</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">–
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">125. výročie úmrtia (1894)</b><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">V Rači
pôsobil 33 rokov. Bol horlivým národovcom. Patril k zakladateľom Matice
slovenskej a Spolku sv. Vojtecha, ktorého bol aj podpredsedom. Finančne
podporoval slovenské gymnáziá a vynikal aj ako podporovateľ a šíriteľ
slovenskej tlače. Móric Alster je pochovaný spolu so svojou matkou na
račianskom cintoríne. Jeho meno nesie aj jedna z hlavných ulíc v
historickej časti Rače.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br />
<br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgVQ8wUkSxxizHm2VLJHCsSjocfbwXVbx-tepPyTgFggrKV3lqPt3CAF41wFP7v7Y50aQfvD-U6Yk0zYFb4E4XnVyzyezNLAUnr3xZZo1i1h_hYHmk0bmTvDR1GGJOr_Pkmv1Jk-XTyrVw/s640/Rafael-Krampl-30.roky-1-Pezinok-Barta.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 0em; margin-right: .25em;"><img border="0" data-original-height="640" data-original-width="463" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgVQ8wUkSxxizHm2VLJHCsSjocfbwXVbx-tepPyTgFggrKV3lqPt3CAF41wFP7v7Y50aQfvD-U6Yk0zYFb4E4XnVyzyezNLAUnr3xZZo1i1h_hYHmk0bmTvDR1GGJOr_Pkmv1Jk-XTyrVw/s640/Rafael-Krampl-30.roky-1-Pezinok-Barta.jpg" width="144" /></a></div>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rafael Krampl, cyklista (<span style="background: white;">25.10.1914 – 18.04.1979)</span></span></b><span style="background: white; font-family: "arial" , sans-serif;"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">– 105 rokov od narodenia
a 40 rokov od úmrtia<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Jeden
zo zakladateľov cyklistického klubu Štefánik Račištorf (existoval až do roku
1946) a úspešný pretekár na plochej dráhe, v jazde za motocyklom aj na
ceste. Vo všetkých disciplínach dosiahol početné víťazstvá a získal za ne
množstvo medailí, strieborných pohárov, plakiet, diplomov, sošiek a iných
cien. K cyklistike pritiahol a v prvých rokoch kariéry trénoval
aj neskoršieho skvelého československého pretekára Vlastimila Ružičku.<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br />
<br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Viliam
Ries, katolícky kňaz, spisovateľ, pedagóg (</span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">29. 5. 1904 – 23. 2. 1989)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">–
115 rokov od narodenia a 30 rokov od úmrtia</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rodák
zo Španej Doliny, <span class="MsoHyperlink"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;"><a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/Spisovate%C4%BE" title="Spisovateľ"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">spisovateľ</span></a></span></span>,
<span class="MsoHyperlink"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;"><a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/Prekladate%C4%BE" title="Prekladateľ"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">prekladateľ</span></a></span></span>.
<span class="MsoHyperlink"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;"><a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/Pseudonym" title="Pseudonym"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">Pseudonym</span></a></span></span>: Ivan Javor; Miloš
Kvet; V. R. Mornár; V. R. Podsitniansky, Šuhaj spod Sitna. Rímskokatolícky
kňaz, neskôr pedagóg na viacerých miestach, prenasledovaný a väznený (<span class="MsoHyperlink"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;"><a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/1945" title="1945"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">1945</span></a></span></span> – <span class="MsoHyperlink"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;"><a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/1955" title="1955"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">1955</span></a></span></span>).
Prispieval do všetkých slovenských medzivojnových novín a časopisov, písal
poéziu, prózu, úvahy a kritiku. Debutoval básnickou zbierkou meditatívnej
náboženskej i subjektívnej lyriky, autor poézie pre deti a mládež. Venoval sa
aj prekladateľskej činnosti (ovládal anglický, francúzsky, latinský, maďarský, nemecký,
poľský, slovinský, taliansky a španielsky jazyk). Zomrel v Bratislave
a bol pochovaný v Rači.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgDkDaL287xVZYGFkvkvLUWB0vqfi54YvWxu2rUBmBAsR4j6gudZbCZLwj_nR50J6U4X1foV8NyrcZPv5Cz7VxlZ2oCsZbNILv8PvxXQ9IRIAC1rat6Pc8RVX6roCpanei6PHDidZpZq-4/s1600/Frantisek_Vitazoslav_Sasinek_1863.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: .25em;"><img border="0" data-original-height="1006" data-original-width="800" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgDkDaL287xVZYGFkvkvLUWB0vqfi54YvWxu2rUBmBAsR4j6gudZbCZLwj_nR50J6U4X1foV8NyrcZPv5Cz7VxlZ2oCsZbNILv8PvxXQ9IRIAC1rat6Pc8RVX6roCpanei6PHDidZpZq-4/s200/Frantisek_Vitazoslav_Sasinek_1863.jpg" width="158" /></a></div>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">František
Víťazoslav Sasinek, kňaz rehole kapucínov, „slovenský rodoľub“<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">– 115. výročie
úmrtia (1914)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Katolícky
kňaz, kapucín, historik, publicista. Bol najplodnejším slovenským historikom
19. storočia. Spracovával najstaršie dejiny Slovenska a Slovákov, tému sv.
Cyrila a Metoda a Veľkej Moravy, Uhorska, ale aj Čiech. Písal učebnice,
divadelné hry, básne i poviedky. V račianskej farnosti pôsobil ako
výpomocný kňaz a krátko ju aj v roku 1857 spravoval.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br />
<br />
<br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="page-break-after: avoid; text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgUGM0tCRlbCo1b9DZ6bcuVLvcuDuYHEnxgso_MbMSM8MMn1OmNU5rCL-LuCnkAUR3T5uUk9i-a9WExJA5sLOeS4t2jaIGKX5dDd95BVkOOSuTpSAvm81juGg6-GpOsv07PYjmv6KwZ8kw/s1600/Vyrocia-2018_Vojtech-Rudroff-s-knazmi_Primicie-1938.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="925" data-original-width="1345" height="137" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgUGM0tCRlbCo1b9DZ6bcuVLvcuDuYHEnxgso_MbMSM8MMn1OmNU5rCL-LuCnkAUR3T5uUk9i-a9WExJA5sLOeS4t2jaIGKX5dDd95BVkOOSuTpSAvm81juGg6-GpOsv07PYjmv6KwZ8kw/s200/Vyrocia-2018_Vojtech-Rudroff-s-knazmi_Primicie-1938.jpg" width="200" /></a></div>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Kňazi
z kongregácie Tešiteľov – výročie primičných sv. omší<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="page-break-after: avoid; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">–
80 rokov (1939)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V júli 1939 za pôsobenia farára Vojtecha Rudroffa
mali v týždenných intervaloch svoje primičné sväté omše traja račianski
rodáci, členovia rehole bratov Tešiteľov z Getseman - Hieronym M.
Tarzícius Havlovič (2. júla), Klaudius Emil Polakovič (9. júla) a Xaver M.
Stanislav Čík (18. júla).<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Prof. Ján
Michalko, evanjelický kňaz – výročie pôsobenia v Rači <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">– 65
a 60 rokov (1954 – 1959)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Evanjelický
kňaz, vysokoškolský pedagóg, historik a prekladateľ, dekan vtedajšej
Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave a neskôr generálny
biskup Slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v ČSSR. V Rači
pôsobil počas rokov 1954 – 1959. Ako teológ sa orientoval najmä na oblasť
homiletiky a na aktuálne otázky kresťanstva vo svete. Hodne prekladal z oblasti
teológie i filozofie. Redigoval Cirkevné listy (od roku 1952), Službu
slova, Ev. posla spod Tatier, do ktorých pravidelne prispieval. Za jeho
pôsobenia sa uskutočnila generálna oprava kostola v Rači a dostavba kostola Dcérocirkvi
v Bernolákove<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Zdroje:<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 21.3pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -21.3pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">1.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"><a href="http://ludovit-havlovic.racan.sk/" target="_blank"><b>Ľudovít Havlovič, Rača – Z dejín a pamiatok</b></a>, 2. vydanie, Bratislava 2017<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 21.3pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -21.3pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">2.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Farský
vestník, ročník 1929<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 21.3pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -21.3pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">3.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span class="MsoHyperlink"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"><a href="http://www.raca.sk/" target="_blank"><b>Webová stránka Mestskej časti Rača</b></a></span></span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 21.3pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -21.3pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">4.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Mesačník
Račiansky výber, ročníky 2004, 2009, 2014<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 21.3pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -21.3pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">5.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Mesačník
Katolícky súčasník, ročníky 2004, 2009<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 21.3pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -21.3pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">6.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Ján
Podolák, Rača Vlastivedná monografia, Obzor, Bratislava 1989<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 21.3pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -21.3pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">7.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Wikipédia<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt; mso-fareast-language: EN-GB;">Zostavila Mária Hatalová<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Bratislava, december 2018<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
<br /></div>
</div>
<script type="text/javascript">
document.location.href='http://maria-hatalova.racan.sk/2018/12/Historicke-vyrocia-pre-rok-2019.html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-1200513089052641122018-12-21T18:00:00.000+01:002018-12-21T19:12:59.989+01:00Dobroslava Luknárová: O čom sú Vianoce...<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhbljM_Epk5bYKDdsvg7q0g0wM18lDM69jKM7NbnjAT8NOyieZQG2D-tV9S9NfKdMiYCDucUzq1T2PNV1-t2qoNaJWmI9BbDB0I6YaACfhYkSlG3oifgVWq9Vs0oIdvHAiACIrwtBDVx-nc/s1600/DL-O-com-su-Vianoce-1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="450" data-original-width="800" height="225" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhbljM_Epk5bYKDdsvg7q0g0wM18lDM69jKM7NbnjAT8NOyieZQG2D-tV9S9NfKdMiYCDucUzq1T2PNV1-t2qoNaJWmI9BbDB0I6YaACfhYkSlG3oifgVWq9Vs0oIdvHAiACIrwtBDVx-nc/s400/DL-O-com-su-Vianoce-1.jpg" width="400" /></a></div>
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Táto najstaršia, teda prvá vianočná
pohľadnica má už 175 rokov. Jej tvorcom bol v r. 1843 John C. Horlsey,
britský maliar, ktorý nakreslil na pozdrav šťastnú, veseliacu sa rodinku.</span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">V súčasnosti sa čoraz viac
posielajú k Vianociam len esemesky alebo maily – rýchla doba ponúka rýchle
možnosti. Ale sotva nahradia čaro vianočných pohľadníc – ich neopakovateľné
ľudské teplo. Vianoce sú však o akomsi vnútornom vyžarovaní človeka – sú to
najkrajšie, najteplejšie sviatky rodiny, ľudskej blízkosti, sviatky srdca.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: #4f6228; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">Štedrý večer – Kračun
– Svjaty večur – Vilija – Dohviezdny večer...</span></i></b><span style="color: #4f6228; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Jediný v roku
a výnimočný. Koľko rôznych zvykov, koľko rôznych jedál patrí k nemu
po celom Slovensku. Hoci sa v súčasnosti už mnohé tradície aj obrúsili, aj
premiešali, aj pribrali rôzne modernejšie alebo inokrajné zvyky, stále uchovávajú
svoju výnimočnosť a sviatočnosť.<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Pripomeňme si aspoň niekoľko
najdôležitejších znakov: Štedrá večera na jednej strane symbolizovala hojnosť,
avšak súčasne patrila k adventu, a tak bola aj pôstna. Nechýbala
v nej polievka najmä z kyslej kapusty, fazule, hrachu alebo šošovice,
zo sušených húb i sušeného ovocia. Vianočnými jedlami boli aj cestoviny –
rezance, pirohy, ale hlavne <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">opekance.
Pupáčky, púčky, bobáľky, lokše </b>sa piekli v peci a podávali sa
s makom, poliate cukrovou vodou alebo roztopeným medom, prípadne tvarohom
a smotanou. Gazdiné už od rána piekli rôzne pečivo a koláče –
zaujímavé sú nielen svojou chuťou a tvarom, ale aj krajovými menami: <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">baba, mrváň, calta, kucheň, makovník,
orešník, štedrák, kračun...</b></span></i><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"> <i style="mso-bidi-font-style: normal;">na západnom a strednom Slovensku sa dávnejšie pridali i vianočné
oblátky. <o:p></o:p></i></span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><br /></i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhwqWWTBrRupy-2Alt-uxNwRyQXPiPArf9jrmtnn4SgYYqDMMciZbaX_EhMFId_Cgmize4wAioypUXj08Vage59pQsRTAmXeGARsnyxtpXOFbBLISyXvX6Z5iBb7YIIjX5eT9aXOgXSLebQ/s1600/DL-O-com-su-Vianoce-2.png" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="320" data-original-width="425" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhwqWWTBrRupy-2Alt-uxNwRyQXPiPArf9jrmtnn4SgYYqDMMciZbaX_EhMFId_Cgmize4wAioypUXj08Vage59pQsRTAmXeGARsnyxtpXOFbBLISyXvX6Z5iBb7YIIjX5eT9aXOgXSLebQ/s1600/DL-O-com-su-Vianoce-2.png" /></a></div>
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Na vianočný stôl patrilo tiež ovocie –
čerstvé aj sušené a k nemu orechy. Každému z jedál sa tradične
pripisovala nejaká magická funkcia a magický účinok mal aj počet
podávaných chodov – sedem alebo deväť...<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: right;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Podľa publikácie
„Slovenský rok“ <o:p></o:p></span></i></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: right;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">od R. Stoličnej –
Mikolajovej<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Veru,
dalo by sa pokračovať ďalej a pridať aj zaužívané tradície z vlastnej
rodiny – veď Vianoce sú naozaj <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">sviatkami
návratov – do detstva, do vlastnej najbližšej rodiny, do svojho srdca, pamäte...<o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Poďme
si prečítať spomienkovú esej jedného z významných slovenských
spisovateľov, ktorého osud zavial po druhej svetovej vojne ďaleko od Slovenska
až do Južnej Ameriky. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">V roku
1959 píše:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;"><i>Jozef Cíger Hronský: Lepšie zažať svetielko
ako preklínať tmu<o:p></o:p></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Na Vianoce, na Štedrý večer
myslím – ani niet tmy vo svete. Aspoň nie v tom svete, v ktorom som
rástol a ktorý sa mi hlboko vtisol do duše. I do srdca.<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Za detstva celý rok som
čakával na utiereň. Týždne pred Štedrým večerom sme sa hádali medzi bratmi, kto
ponesie lampáš, lebo to boli ešte krásne časy, keď hocikde pouličného svetla
nebolo, ba veď dolu dolinami niet ho ani dnes. Mnohí na Vianoce – teda aj my –
niesli sme lampáš na polnočnú, hoci na oblohe bolo plno hviezd a mesiac sa
naširoko usmieval. <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Ale to tak muselo byť.<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Veď sa naširoko roztekala
pieseň: „Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa... radujme sa!“ Akože mohlo byť
ináč?! Zdalo sa mi za oných čias, akoby sa hviezdy boli poschodili do našich
dolín a tak sa tu dolu pohybujú ako po oblohe. Aj kostolné obloky žiarili,
vo vnútri bolo plno svetla a ľudia mali v zrazu mnoho veselosti...<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Mnoho veselosti, mnoho
svetielok sme mali aj na vianočnom stromčeku a chceli sme ich mať ešte
viac... Lež prešli roky a cez mnohé prešli aj iné Vianoce. Dotisla sa do
nich – čierňava. Pamätám sa na veľkú metelicu – mokré chumáče snehu nám
bičovali tváre, ale aj tak sme šli na polnočnú. Azda sme cítili, že nám treba
nabrať svetla... aj na ďalšie roky...<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Tma je vždy na stráži. Hneď sa
dotisne, len čo pozabudneš zažať svetielko –<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Raz na Vianoce bol brat chorý.<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Raz na Vianoce nám chýbala
naša mama...<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Lebo míňali sa roky.<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Raz na bojisku v zákopoch
sme mali iba jednu sviečku, na Štedrý večer. Ktosi ju zachoval pre tento večer,
tak sme ju v mokrom zákope pod plášťom zažali a jeden po druhom sme
ju chodili pozerať.<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">V roku 1944 tanky nám
chodili popod obloky na Štedrý večer, svetielka sa triasli na vianočnej
jedličke, lietadlá sa tmolili pod hviezdami – mnoho bolo čierňav, naokolo mnoho
úzkosti, a predsa sme sa premáhali a skusovali spievať: „Radujme sa
... veseľme sa ...“ Nebola to radosť toho večera, nebola to sila toho Štedrého
dňa, bolo to čosi inšie:<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Boli to svetielka v nás –
zo všetkých predošlých Vianoc. Boli to piesne, čo sa v našich dušiach
usalašili za oných radostných chvíľ detstva, boli to Otčenáše, čo nám naše mamy
hlboko zaštepili do srdca. Boli to staré, dávne svetielka, čo nás teraz
chránili. Aby nás nepridusila tma, nezdolala beznádej...<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Svetielka viery, svetielka
lásky a nádejí – lebo na každého kdesi číha aj tma. Ale kto bude nosiť
v sebe svetlá, nebude ani ťažké chvíle preklínať...<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Už som dávno šedivý, ale tak
sa mi neraz zdá, že držím v ruke onen vianočný lampáš z detstva
a ten mi svieti, ukazuje cestu jasne i dnes, keď občas sám neviem,
kade sa hnúť.<o:p></o:p></span></i></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<br /></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhyz1c_v5h2LwgbNK7XhOByhS_7Iof56FMzz_OSM3lip9SUYqErxlGrEMm2JS7t7K2CPr1AkR5bqLUpBv87gWTTdrFH3mu3jsbX8lOzGYy3Wqy7xlvQHWwgMjLjyoJWVwtFrJC-fAQdUad6/s1600/DL-O-com-su-Vianoce-3.png" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="270" data-original-width="405" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhyz1c_v5h2LwgbNK7XhOByhS_7Iof56FMzz_OSM3lip9SUYqErxlGrEMm2JS7t7K2CPr1AkR5bqLUpBv87gWTTdrFH3mu3jsbX8lOzGYy3Wqy7xlvQHWwgMjLjyoJWVwtFrJC-fAQdUad6/s1600/DL-O-com-su-Vianoce-3.png" /></a></div>
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: #002060; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">Štefan Žáry: Zametač<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Do bieleho ešte snehu,<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">ktorým brodí práve vtač,<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">píše svoju ľudskú nehu<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">včasný básnik – zametač.<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Zavše sa mu zaligoce<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">v oku slza od mrazu.<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Kto vie čítať a má srdce,<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">rozumie mu odrazu.<o:p></o:p></span></i><br />
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></i></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIzaPBzytfTO7Ec3ehq2Ki-AJsVm8vUvrmXUn90MvFBfgwBW_PaW3qo3jICz0piTmIfTz189Dl9ZopIjIidbt-Y3zcxobWfjEcSdHzaMZqxNuZslbvJcocetXN9EgUmRWazvYuSp4ICr72/s1600/DL-O-com-su-Vianoce-4.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="340" data-original-width="680" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIzaPBzytfTO7Ec3ehq2Ki-AJsVm8vUvrmXUn90MvFBfgwBW_PaW3qo3jICz0piTmIfTz189Dl9ZopIjIidbt-Y3zcxobWfjEcSdHzaMZqxNuZslbvJcocetXN9EgUmRWazvYuSp4ICr72/s1600/DL-O-com-su-Vianoce-4.jpg" /></a></div>
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: #c00000; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">Tichučko, tíško nôcka sadá,<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">drobný dáždik sa trúsi -<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Srdce sa láske poddáva,<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">keď zaznie z polnočných veží<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">pesnička tichá, vianočná<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Znie pieseň. Nocou sa preplieta<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">v dažďových kvapkách mäkko padá –<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Nech od srdca k srdcu prelieta,<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">nech pod stromčeky v izbách sadá<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">a deťom šepká príbeh starý –<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Nech na chvíľku, aspoň kratučkú<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">je náš svet o láske a dobrej vôli –<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Nech nôti polnočnú pesničku<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">i dážď a vietor na svet celý:<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">„Tu láska v jasličkách spinká...“<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">... a má kto nad ňou bdieť –<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Neboj sa, dieťatko! <o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Podumaj, človek –<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">S láskou môže byť<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">krajší a lepší náš svet.<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 70.9pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-indent: -.1pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: #c00000; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">S prianím krásnych Vianoc<o:p></o:p></span></i></b></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: right;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="color: #c00000; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 16.0pt; line-height: 115%;">D. Luknárová</span></i></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"><o:p></o:p></span></div>
<br />
<script type='text/javascript'>
document.location.href='http://dobroslava-luknarova.racan.sk/2018/12/O-com-su-Vianoce....html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-74851962112711669152018-12-11T10:22:00.000+01:002019-01-02T18:22:00.261+01:00Cyril Sekerka: VIANOCE RENDEZSKÉ <div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">VIANOCE RENDEZSKE<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Vianoce
môjho detstva, tých skromných, ale o to nádhernejších šesťdesiatych rokov
20. storočiami mi dodnes pripadajú ako vzácny dar, keď výdatne snežilo už od
konca novembra, kde sme bielymi snehovými vločkami boli starostlivo prikrytí až
do polovice apríla. Nemocenské domky pri železnici sa vtedy vždy zmenili na
biele perníkové chalúpky, túliace sa od zimy k sebe, bafkajúc si pritom
bezstarostne dym zo svojich komínov, kráľovstvo krivých ľadových zrkadiel sa
rozprávkovo rozprestrelo cez celý Rendez od Dynamitky až po šíre ľadové polia
susedov Vajnorských.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Čaro
decembrového Mikuláša bolo prvým vábivým sviatkom, kedy sme ako decká poctivo
leštili svoje topánky ostošesť, dúfajúc, že tým možno trošku obmäkčíme pána
Mikuláša a nedá nám kvôli nášmu občasnému neposlúchaniu rodičov to obávané
trestajúce čierne uhlie. Čo som sa len navstával v noci a kontroloval
či už nastala tá očakávaná chvíľa a ja budem môcť zobudiť aj ostatných
svojich súrodencov a konečne si s nimi neobmedzene pomaškrtiť na záplave
cukroviniek a dobrôt. Ranná sladká radosť Mikulášska mala plynulé
pokračovanie v našej staručkej škole, kde sa to premenilo v jeden
veľký porovnávací a výmenný trh medzi spolužiakmi vo všetkých triedach. „Fíha,
ty máš špičkové malé čokoládky, nevymeníš ich za túto jednu veľkú čokoládu?“
„Búrske oriešky, tyčinky a keksíky za cukríky?“, ozývalo sa spoza lavíc
používajúc pri tom všetky obchodnícke fortiele, aby oslovený podľahol
neodolateľnej cukrovinkovej pochúťke. Záver vyučovania, ktorý v ten deň
prebiehal v Mikulášskom duchu bez klasického skúšania a vysvetľovania
učiva, bol vlastne cukrárskou hostinou, kde sme zjedli nevídané kilá sladkostí
a čuduj sa svete väčšinou bez ujmy na našom zdraví. Doma sme všetci
súrodenci aj s rovesníkmi netrpezlivo škrtali decembrové dni, ktoré akoby
napriek zbožným želaniam detských dušičiek spomaľovali a spomaľovali beh
svojho času až sa nám všetkým napokon zdalo, že čísla a dni
v kalendári zastali úplne.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Neklamným
znakom, že Vianoce klopkajúc na naše detské srdcia, boli neodolateľné vône
pečenia v podobe makovníkov, orechovníkov, tvarohovníkov, zákuskov,
medovníkov až po neodmysliteľné medvedie labky. Rendez mal vďaka pani Fraňovej,
prvej to dámy spoločenského života, založenú a veľmi ctenú tradíciu
spoločného pečenia, striedavo v každej domácnosti členiek Zväzu žien.
„Mamina, tak kedy už?“ otravoval som ju netrpezlivo každý deň, „kedy sa bude
piecť u nás doma?“ „Bože chlapče“, smiala sa „už stý krát ti hovorím, že
túto sobotu“. Keď prišiel ten gala deň cechu cukrárok žien Rendezskych bol som
ako počarovaný, vznášajúc sa v záplave polev, ktoré som mohol miešať,
vylizovať po nich hrnce, misy, mlieť mak, orechy, vychutnávať až do prasknutia
veľké množstvá šľahačiek s kusmi ovocia. Atmosféra pečenia bola
vyšperkovaná klebietkami čo nového sa prihodilo v zemi Rendezskej, kto to
závratne prehnal s alkoholickými slávnosťami v šenku Roller, kto
podozrivo kurizuje miestnej<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>slobodnej
krásavici hoci dotyčný Casanova je ženatý, až po neúprosnú kritiku známej to
dámy v ich veku, ktorá napriek tomu nosí kratučké minisukne a budí
tým verejné pohoršenie, keď sa snaží trápne hrať zo seba večne mladú. „Pozrite
ho, ľaľa“ smiala sa pobavene pani Križková „ ako stoja v pozore ušká nášmu
kuchtíkovi Cyrkovi, len aby mu nebodaj niečo neušlo zo zakázaného ovocia“. „Ó
nie, to nie, pani Križková“ bránil som sa očividne prichytený, naivne
zastierajúc doberajúce obvinenia „ja naozaj nepočúvam, ja len miešam
a dávam pozor, aby nestuhla poleva“. Salvy smiechu odmenili moju vtipnú
slovnú obranu a dobromyseľne ma poklepkávajúc mi dávali najavo, že takéto
triky majú oni už dávno, dávno za sebou. Obdivoval som s akou pôvabnou
ľahkosťou vždy vedeli naše maminy prejsť z tém háklivých pri stíšených
dramatických hlasoch na lahodné tóniny spievania ľudoviek od „Horenka, zelená
hora“, „Zahučali hory, zahučali lesy“ po finálnu zľudovelú „Otvárajte kasíno“.
Sedel som pravidelne vo svojom obľúbenom kútiku na drevenom šamlíku
a veľmi, veľmi si prial aby tie decembrové chvíle pečenia, kúzelných
rozprávaní s morom chutných zákuskov nikdy neskončili. „Nechce sa ti ešte
spať?“ hladkala ma rukou, hlasom, láskavo pani Fraňová. „Som ako rybička
v plnej sile teta Fraňová“ presviedčal som ju napnúc svoje malilinké
svaly, len aby uverila a neposlala ma spať, kdeby som prišiel
o chvíle na ktoré som sa tak tešil celučičký rok.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Čas
decembrových tuhých zím rokov 60-tych 20. storočia to bolo obdobie, kedy mrzlo
až praskal ľad v zemi Rendezskej, dodržiavala sa tu zavedená tradícia,
kedy skoro každý činžiak mal pred sebou vybudované ligotavé klzisko, kde na
ochranný mantinel poslúžila škvára zo spáleného uhlia, ktorá<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>tvorila zároveň uhladený obvodový golierik
tohto prírodného ľadového skvostu. Večer čo večer nadšené partie chlapcov za asistencie
svojich rodičov natiahli dlhé gumené hadice z domu práčovne, kde sa
nachádzal dôležitý zdroj vody a z nezlomnou energiou aj
v treskúcich zimách, často aj 15 až 20 stupňov pod nulou vytvarovali kúzlo
ľadovej plochy, prevažne vždy rovnej, hodnej majstrov svojho remesla. „Tak to
spustíme“ hlásil slávnostne Vladko Kováč, starší ťahúň partie starých činžiakov
z pamätnej to brány č. 19, keď hotový ľad sa už blýskal, ponúkal svojou
dokonalou plochou aby už-už bol zaplavený nedočkavými adeptmi z radov
korčuliarov. Raz, dva, tri odštartovali to zborovo spoločne a prúd svetla
cez natiahnuté káble a veľké žiarovky osvetľovali ľadovú plochu, ktorá
priam vyrážala dych, pôsobila úžas v našich mysliach z tohto úchvatného
nočného zážitku. „Chalani, najprv dievčatá“ brzdil našu túžbu skočiť okamžite
na ľad ďalší staršina z partie Ferko Majtan. Trochu sklamane, ale predsa
uznanlivo sme poslúchli jeho gentlemanskú výzvu, aby naše dievčatá
s krásnymi<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>bielymi šnurovacími
korčuľami začali elegantne baletiť, otočky, piruety, odpichnuté skoky, ktoré
v tú žiarivú noc pôsobili ako výjavy z veľkej ľadovej revue. Potlesk,
pochvalné pokriky obecenstva zloženého z obyvateľov nášho starého domu,
urodzené ďakovanie krasokorčuliarok a na ľadovú plochu sme vtrhli konečne
aj my – nádejné hokejové talenty, ktoré po rozdelení na dve mužstvá hrali úplne
na doraz, ako na zimnom štadióne Slovana Bratislava. Hecovaní rodičmi,
kamarátmi sme sa vrhli do striel, nedbajúc na bolestivé modriny spôsobené
gumeným pukom, necítili sme vôbec sekania hokejkou po našich rukách, prstoch,
boli sme ochotní padnúť od vysilenia na studený ľad, len aby prvý historický
hokejový zápas pri umelom osvetlení sme mohli oslavovať ako víťazi. Nechýbali
slzy sklamania, hádky medzi nami súpermi, výčitky navzájom kto zlyhal , nedal
ten zlatý víťazný gól, ale ako ubiehal čas od konca zápasu, tváre sa nám
postupne usmievali, ba začali padať aj slová ocenenia súperovi za peknú
vydarenú hokejovú akciu, všetci sme cítili ten povznášajúci pocit, že aj my sme
sa stali po prvý raz hokejovými hviezdami večera. Horúci čaj, mastné chleby,
vyšperkovaný rumovým grogom to boli sladké dozvuky tohto nezabudnuteľného
nočného hokejového zápasu, kedy sa išlo spať ďaleko po druhej hodine nočnej,
kde ešte v snoch sme dohrávali zápas samozrejme s víťazným koncom pre
nás.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Kino
Pionier v časoch vianočných malo aj patričnú sviatočnú atmosféru, kde jeho
vedúca, naša druhá maminka pani Porubská priam čarovala v ponuke filmových
titulov. Pani Porubská zopínal som prosebne ruky, nedalo by sa doviezť filmíky
Dobrodruh Bandolero, Smrť v sedle, Poklad na striebornom jazere?
Chlapčiská moje, smiala sa dobromyseľne, veď Poklad...ste minulý mesiac videli
spolu desať krát. Boli sme generácia, ktorá priam<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>nenásytne milovala filmové príbehy, ochotná
denne so zatajeným dychom sledovať ako tí darebácky trampi zaslúžene schytajú
od našich nedostižných hrdinov. Vinetua a Old Shaterlanda, kde šľachetné
dobro na záver filmu vždy zvíťazí nad zlom, nespravodlivosťou.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Sánkovačky,
to bola ďalšia obľúbená disciplína využívania nášho voľného času, najmä
v čase vianočných prázdnin, kde na Rendezi všetky kopce, kopčeky boli
preplnené až do neskorého večera. Kráľom kopcov, kde sa dalo najdlhšie dôjsť so
sánkami bol Pekár, sídlo bývalého majestátneho domu cechu pekárskeho, kde sa
dlhé roky piekol chutný, chrumkavý chlieb, ktorý disponoval vzácnou výhodou, že
sa dalo na ňom spúšťať z mnohých strán bez toho, aby sme sa jeden druhému
plietli do cesty. Druhým vyhľadávaným sánkárskym rajom bol strmý kopec ľadovne,
za budovou vtedajších potravín, ktorý štedro ponúkal až de dráhy, kde jedna
z nich bližšie k obchodu bola viac ako nebezpečná, lebo v dolnej
časti svahu bola na tesnej hrane jeho budovy. Čo zlomených drevených sánok tu
padlo za obeť, koľko modrín a zlomených rúk tu rok čo rok čakalo na
odvážne posádky, ale tí verní odvahe a hrdinstvu erbu Rendezskeho
riskovali aj svoj mladý život a zdravie za nehynúcu slávu svojho rodu.
Treťou a štvrtou kopcovou dráhou boli síce len mierne svahy, ale tie plne
vyhovovali nám, menej odvážnym, ktorí priestory Železničného komanda, starých
záhradok navštevovali so sánkami často od rána s malou obedňajšou
prestávkou až do tmavej nepreniknuteľnej noci. Večer pri teplučkom sporáku
mokrí až po kožu sme všetci drkotali zubami, premrznutí až na kosť, ale pri
horúcom čajíku s medom sme nadšene rozprávali neuveriteľné historky našej
odvahy, čo sme krkolomne zvládli pri spúšťaní sánok až po rekordy rekordov kde
sme dokázali prísť ďaleko so svojimi sánkami.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Vrcholom
Vianoc, ktoré rozochvievali naše detské srdiečka boli finálne rituály štedrého
večera, očakávané nádielky darčekov od Ježiška pod voňavým ihličnatým
stromčekom. U nás doma, v rodine Sekerkových to slávnostne<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>vždy na štedrý večer celé viedol náš nezabudnuteľný
dedo Vít Blaho. „Chlapče, keď náhodou zablúdiš“ začal z priehrštia zvykov
„keď zješ tento strúčik cesnaku a nech poblúdiš aj v Amerike, zmyslíš si
na tento cesnak a jeho sila ti nájde cestu domov“. Ochotne a zaraz,
aj keď to potvorsky štípalo, pálilo som ho zjedol s patričným
zadosťučinením, že môžem ísť aj do centra<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>Bratislavy a na Rendez musím zaručene trafiť aj o polnoci.
„Orechy“, pokračoval kniežacím hlasom dedo Víto, „jak sú zdravé, tak celý rok
máte zaručené, že neumriete“. Roztrasene sme vždy rozbili orechy a potom
statočne presviedčali jeden druhého, že jeho orech je síce podozrivo
vyzerajúci, ale v podstate jeho stav nám zabezpečuje, že nasledujúci rok
máme v suchu, teda nepôjdeme „pod kytičky“. „Jablká, deti moje“ siahol
k ďalšiemu miestnemu zvyku vo svojom preslove „rozdelíme na počet ľudí,
ktorí sú pri stole <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>a keď bude jeho
diel, ktorý dostane zdravý, budete zdraví aj vy celý rok“. Ako inak rozkrájané
jablko, aj keby nechcelo bolo vyhodnotené všetkými ako maximálne zdravé
a choroby dostali signál, že budúci rok sú u nás absolútne bez šancí.
Potom nasledovali vznešené prednesy a priania prípitkov dospelých, my
decká s malinovkou a dedo Víto zahlásil tak celý rok očakávaný povel
„deti nástup k Ježiškovmu stromčeku“. Božské svetlo v podobe
žiaroviek ožiarilo<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>bohato zdobenú
jedličku a hľadanie darčekov s túžobnými očami mohlo začať. Knižky
Robin Hood, Jánošík, Anna zo zeleného domu, hokejky, bábiky, kočíky, drevené
koníky, čo darček to výkrik, výskot do polôh najvyšších, ďakovanie Ježiškovi,
že na nás znovu nezabudol, splnil naše detské sny. Večer po rozdelení darčekov
sme to proste všetci už nemohli vydržať a museli sme sa rozbehnúť na
chodbu v bráne a predviesť na prehliadke našich darovaných hračiek,
aké skvosty sme to od Ježiška dostali. „To je perfiš“ nadchýnal sa Laco Majtán,
náš rovesník z domu na hrací futbal. „Dobré“ súhlasil som spokojný, „ale
Laci, tá tvoja veľká loď to je niečo“ hovoril som unesený, obdivujúc jeho
dokonalú stavbu s veľkým sťažňom. „Heli, požičiaš mi tú krásnu veľkú
bábiku?“ Žobronila kamarátsky Valika Šimová. „Jasné“ súhlasila hrdo moja sestra
Elena, „ale ty mi požičiaš tvoj detský kočík, aby som mohla uspať druhú
bábiku“. Chodba brány v ten posvätný večer v starom činžiaku č. 19 sa
ozývala tým najkrajším, čo môže priniesť štedrý večer, detskú nespútanú radosť,
kde ešte drevené hračky nás dokázali robiť tak blaženými ako v siedmom
nebi. Táto tradícia, kedy sme my decká putovali s darovanými hračkami
z chodby do susednej chodby druhého činžiaka za svojimi kamarátmi sa
vzácne veľmi dlho udržiavala, bola ľudskou oslavou spolupatričnosti
a dobových vzťahov v zemi Rendezskej.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Silvester
bol záverečný gong roku, zároveň odštartovanie roku nového, nových nádejí
a predsavzatí, kedy to rinčalo čašami plnými vína so záplavou slovných
prípitkov a prianí, nech to rodinka na ten novučký rok prežije
v zdraví, pohode a šťastí. Dvere bytov rodín boli veľkodušne otvorené
pre každého priateľa, suseda, kde sa každý predbiehal v pohostinstve,
ponuke vábivých zákuskov, koláčov, pálenky, vínka, kde sa domáca gazdinka
predviedla vo svojom umení od A po Z.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Stíska
mi srdce aj dnes, keď si spomínam na tie šťastné chvíle nášho detstva, kde sa
to neblýskalo bohatstvom a prepychom, ale o to viac to voňalo
človečinou, kde pomôcť a pomáhať druhému bolo tak prirodzené
a samozrejmé. Stíchli brány, chodby činžiakov našich detských hier, mnohí
z nás sa tíško odobrali na nebeský obláčik, naši rodičia, ktorí nám
obetavo a s láskou umožnili prežiť tie nádherné okamžiky detstva nie
sú už dávno bolestivo medzi nami, ale tie hlasy, šum, smiech, nás deciek tam
voľne povievajú, pripomínajúc, že tu žila generácia rodín ako jedna veľká
rodina. Vianoce Rendezske, dávny čas kedy sa vedeli ešte zomknúť ľudia blízko
k sebe, kedy sa navzájom potrebovali, vedeli sa ochotne medzi sebou
rozdeliť aj s bolesťou aj šťastím toho druhého. Zostal mi už len smútok
v mojej duši, že ten neúprosný čas zavial to obdobie, tie chvíle, ale
zároveň aj pocit šťastia, že som mohol žiť tú dobu keď Rendezske<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Vianoce otvárali srdcia, domovy tam žijúcich
ľudí, ktorí mi darovali toľko spomienok a zážitkov, ktoré si rozbalím
vždy, keď mi je ťažko na duši, kedy sa mi zdá, že žijeme ťažké časy bez citu
a ohľaduplnosti.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>Čas Rendezskych Vianoc stále milujúci chlapec
z brány č. 19 Cyril Sekerka<o:p></o:p></span></div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiapzpOv4wWx_vjO0gaP4yWGJob_5e9UR8ZCvt5ukZG9MKe_-sVhfDlEtxe1aIqGdVLeSHT6rklvKg6682fHGYiEW_8eDC7Jjeu8JhoIF4ma2jpWkNRIYH0odj0L9fkUn0ucQtvG1NweCi2/s300/Cyril-Sekerka.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="300" data-original-width="240" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiapzpOv4wWx_vjO0gaP4yWGJob_5e9UR8ZCvt5ukZG9MKe_-sVhfDlEtxe1aIqGdVLeSHT6rklvKg6682fHGYiEW_8eDC7Jjeu8JhoIF4ma2jpWkNRIYH0odj0L9fkUn0ucQtvG1NweCi2/s200/Cyril-Sekerka.jpg" width="160" /></a></div>
<script type='text/javascript'>
document.location.href='http://cyril-sekerka.racan.sk/2018/11/vianoce-rendezske.html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-12312272393356310712018-12-07T10:21:00.000+01:002019-01-02T18:21:39.296+01:00Cyril Sekerka: ŠKOLA SNOV PÁNA RIADITEĽA ZÁHORSKÉHO<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">ŠKOLA SNOV PÁNA RIADITEĽA ZÁHORSKÉHO<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Základnú
školu na Rendezi postavenú ešte v ére, keď dejiny tancovali valčík
v štýle Rakúsko Uhorska 1893, musel milovať hádam každý, po čase snáď aj
ten najväčší odporca chodenia do školy. Stavba to bola jednoduchá v tvare
obdĺžnika, nízko podlažná s klasickými veľkými oknami, vycibrená
s ozdobnými trojstupňovými rámčekmi, vyžarujúca zo seba akýsi podmanivý
láskavý úsmev, upokojujúci školákov.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Písal
sa pre mňa významný rok 1961, keď som slávnostne vstupoval do cechu školského,
plný vzrušenia a očakávania do triedy s mohutnými drevenými lavicami
s nádobkou na atrament, pieckou, určenou na dni studenej pani zimy,
s neodmysliteľnou vyvýšenou pedagogickou katedrou pre pánov učiteľov, aby
lepšie videli na nás žiakov, nezbedníkov. Spolužiaci prváci, vlastne všetko
moji rovesníci z detských hier Rendezskych, sa zatiaľ len potmehútsky
usmievali zakrývajúc tým ostych, strach z neznámeho, aby v jednej
chvíli náhle všetci stíchli, spozorneli, keď sa za učiteľskou katedrou zjavil
muž, ktorý vtedy tak osudovo, úžasne vstúpil do našich životov. Mal hlboký,
zvučný hlas, oči výrazné a živé, neposlušné kučeravé vlasy v strede
hlavy už ustupujúce s energickou pôsobivou gestikuláciou rúk, keď
zdôrazňoval práve význam svojich slov, myšlienok. Pán riaditeľ Emil Záhorský
bol tou persónou, ktorú sme hneď od prvého momentu nášho zoznámenia ako školáci
prijali za nášho priateľa, milovaného učiteľa, ktorému ste verili, dôverovali,
lebo všetky jeho slová, plány ste mohli denne hodnotiť podľa jeho splnených
sľubov, skutkov. Vnútorne ste cítili, že tento človek vie oceniť detské srdce,
nepodceňuje ho, nezahŕňa ho rozkazmi, príkazmi, ale vie sa vcítiť, vrátiť do
rokov svojho detstva, keď detská duša je tak hravá a zraniteľná. Mal
v sebe vzácny dar motivovať, povzbudiť ľudí, dodávať im sebavedomie, keď
ich okolie práve nechápalo, podceňovalo.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Cyrko,
Robko, Miloš, Renátka, Vierka, Majka, deťúrence moje, vy to predsa dokážete, vy
viete zatnúť zuby, zabrať keď sa nedarí, dodával nám sily, keď sme súťažili
medzi školami v zbere papiera. Ponamáhajte vaše múdre hlavičky a hľadajte
papier tam, kde vás to doposiaľ nenapadlo, kde ste neboli, usmerňoval nás
hlasom plným nádeje a dôvery v nás. Chýbajúcich päťsto kíl papiera
sme neuveriteľne našli tam, kde sme sa síce hrávali bežne, ale ako decká sme
tomu nevenovali žiadnu pozornosť, pri železničnom Komande. Nepotrebný papier,
už pripravený na vyhodenie sme vďačne odviezli na kárach do školy, priestorov zberného
starého vagóna, získajúc tým potrebný náskok, ktorý nás vyniesol na to prvé
túžobné miesto, prinášajúce finančnú odmenu pre našu staručkú školu na Rendezi.
„Deťúrence“ žiaril dojatím pán riaditeľ Záhorský: „za takýto mimoriadny výkon
si zaslúžite aj mimoriadnu odmenu. Pôjdeme na celodenný školský autobusový
výlet do Lednického zámku“. Kričali sme šťastím, tlieskali od radosti, veď táto
škola, malý Rendezík<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>vo férovej súťaži
porazil omnoho väčšie školy a za vyhrané peniaze si ide plniť ďalšie sny o ktorých
sme debatovali len ako snoch to nedosiahnuteľných. Keď prišiel konečne ten dlho
očakávaný deň a my sme v autobuse opúšťali zem Rendezsku, cítili sme
sa ako hrdinskí dobrodružní cestovatelia, mávali sme horúčkovite rukami svojim
rodičom na bolestnú rozlúčku, ako keby sme mali cestovať až na severný pól.
Písali sa však zlaté šesťdesiate roky 20. storočia, kedy ku schopnosti byť
šťastný stačili často drobnosti v podobe zážitkov, poznávania nových
miest, ľudí, až po lákavú návštevu cukrárne, kde sme si dovolili na<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>výlete pomaškrtiť na poriadne veľkom počte
zákuskov, šľahačky, zmrzliny. Deťúrence, usmieval sa hlas, oči pána riaditeľa
Záhorského, keď nás vodil históriou po Lednickom zámku. „Janka, Juro viete vy,
že sa možno držíte vecí, ktorých sa tu aj pred dvesto rokmi dotýkali, používali
iba vážení grófi, grófky? Vidíte tú neobyčajnú zručnosť, šikovnosť majstrov
remeselníkov“ ukazujúc nám obdivuhodné vyrezávané točité schody, doplnky
nábytku. „Tí sa mali“, podotkol závistlivo konštatujúc Juro Trnovec. „Jaj
Jurko“ zasmial sa pobavene pán riaditeľ Záhorský a zároveň mu nenásilným
spôsobom odovzdal svoje životné poznanie. „A ty by si chcel žiť v takejto
zlatej klietke, kde by ťa síce všetci obsluhovali, ale musel by si stále
dodržiavať prísne pravidlá správania sa šľachty? Nie je ti lepšie na školskom
dvore, kde sa môžeš do chuti vyšportovať, poobede ísť do kina, knižnice, zahrať
si futbal“. „To je pravda“ priznal som parťácky za zaskočeného kamaráta Jura
Trnovca a dodal som: „kde sú ešte prázdniny, kúpanie na Zlatých pieskoch,
večerné opekanie rýb, zemiakov pri ohníku, schovávačky po pivniciach“. Všetci
spolužiaci, ktorí zahoreli po vymoženostiach šľachty rýchlo prebehli na druhú
stranu výberu, kde to neoplývalo blahobytom, ale zase ponúkalo
a zaručovalo voľné behanie a šantenie na čerstvom vzduchu. „Decká“
zavolal nás pán riaditeľ Záhorský, keď sme už odchádzali z miesta
oddychového parkoviska autobusov, „pozrite, tu museli byť namiesto ľudí asi
prasiatka, keď tu nechali toľko papierov, neporiadku. Rendezáci, zdôrazňoval,
si budú vždy vážiť čistotu a poriadok nielen doma, ale všade aj tam, kde
budú tráviť svoj čas a preto po tých neporiadnikoch tu spravíme vzorný
poriadok“. Ďalší moment života, kedy nás tento pedagóg života hravou formou
naučil vážiť si prírodu, jeho okolie v ktorom sa ocitneme a ktorý sa
potom stal stabilným rituálom pri všetkých našich výletoch, kde sme hrdo po sebe
zanechali priam zveľadené, vyfešákované<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>turistické priestory. Atmosféra vo výletnom autobuse bola počas celého
zájazdu vždy v temperamentnom južanskom duchu, ktorými boli Rendezáci
všeobecne známy, plná debát a rozvášnených gestikulácií sprevádzaná neodmysliteľným
spevom a smiechom, ktorý sa stupňoval a tíšil podľa osobnej formy
a kondície účastníkov zábavy. Dojímavé boli aj scény, keď sme sa nevedeli
ako partie rozlúčiť, keď sme ukončili svoju púť cestovateľskú obvykle na námestí
Rendezu, odprevádzajúc sa jeden druhého do neskorých nočných hodín.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Prestávky
školské to bola špecialita pána riaditeľa Záhorského, ktorý ich s citom
vedel vhodne časovo predĺžiť, keď videl, že sa práve odohráva zaujímavý
futbalový zápas na malé brány, ktorý nechal vždy dohrať do rozhodujúceho
víťazného gólu.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Máj,
keď bol čas hrania s hlinenými guľkami na vyhĺbenú jamku v zemi, čo
bol najmä v 60-70-tych rokoch 20. storočia obrovský hráčsky hit, nezaobišiel sa
bez osobnej asistencie pána riaditeľa Záhorského, ktorý obišiel poctivo všetky
jamky, pochválil, vyzdvihol šikovných hrajúcich, upokojil tých ktorým sa
nedarilo , zagratuloval víťazom. My decká, sme sa mu to snažili vracať
s nesmiernou vďakou nielen oslavnými pokrikmi, keď najmä cez májové
a letné obdobie pravidelne predlžoval malé a veľké prestávky, ale
následne potom priam ukážkovou disciplínou v učení, zvýšenou aktivitou pri
hodinách, len aby videl, že sme pre neho ochotní skočiť aj do rieky Dunaj.
Budilo to až úsmev ako sme sa predbiehali, tento krát v súťaži svojich
vedomostí, utierali tabuľu, nápadito vyzdobovali triedu, celú školu, ktorá sa
stávala našim skutočným druhým domovom, vďaka pochopeniu, citu človeka, ktorý
vedel úspešne vyvážiť autoritu učiteľa a rovnocenného, nášho staršieho
priateľa.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Zažil
som ho však aj v polohe, kedy ma raz zavolal do riaditeľne a už medzi
dverami som zacítil tvrdosť jeho povestnej výchovnej facky, po ktorej siahol
vtedy, keď sme niečo mimoriadne vyparatili. „Cyril a ty sa nehanbíš robiť
si srandu a posmech z dievčaťa, ktoré nemôže za to v akej rodine
sa narodila?“ „Prepáčte, odpustite pán riaditeľ“, koktal som zahanbene,
nahnevaný sám na seba, že som ho sklamal, ublížením svojej nespravodlivo
zhadzovanej spolužiačke, len aby som bol na chvíľu zaujímavý pred spolužiakmi.
„Myslíš, že ty by si bol iný, keby si vyrastal v takých rodinných
podmienkach. Pamätaj si raz a navždy, zdôrazňoval mi už pokojnejším
hlasom, že práve od teba, jedného z ťahúňov triedneho kolektívu očakávam,
že sa vždy budeš zastávať slabších, utláčaných, neschopných brániť sa, lebo
podľa teba sa k týmto ľuďom budú správať aj ostatní“. Chcelo sa mi vtedy
prepadnúť pod holú zem, cítiac, že som zlyhal ako jeden z vodcov triedy,
ale práve od tejto chvíle som až do roztrhania svojho tela bránil slabších
v situáciách, keď veľmi potrebovali aby sa niekto za nich ľudsky postavil.
Dnes po toľkých rokoch hádam už môžem prezradiť, že tou nešťastnou dievčinou
bola Helenka Mačicová, dcérka to neslávne známej postavičky<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Rendezu, pani Mačicovej, ktorá to občas
s alkoholom nezvládla, kde potom nasledovali<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>tragikomické predstavenia na ulici plné
šťavnatých výrazov a gest, kde sa často dostala až na dno stratenej ľudskej
existencie.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Jeho
ďalším nezabudnuteľným počinom, na ktorý sa nedá zabudnúť bola jeho príťažlivá
pozvánka, že budeme pomyselne cestovať krížom krážom po matičke zemi ako
turisti navštevujúci prvotriedne hoteli a reštaurácie, pochutnávajúc si na
dobrotách kuchárskeho umenia. Pán riaditeľ Záhorský si totiž veľmi dobre
uvedomoval, že mnohí pochádzame z rodín taktne povedané viac ako
z jednoduchých pomerov, žijúci v skromných sociálnych priestoroch,
kde na čas spoločenskej výchovy<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>správania nebol jednoducho čas. A tak sme sa stali páni hostia,
ktorí modelovo prvý krát jedli príborom tie najlepšie vybrané špeciality,
pripíjali si s elegantnými pohármi, postupne prestali s jazykom
vydávať zvuky zvané mľaskanie. Vtiahol nás šikovne do tejto hry, kde sa
z nás postupne, prácne stávali noblesní gentlemani a dámy, suverénne
bez problémov sa správajúci aj v päť hviezdičkových hoteloch. Bola to opäť
zásluha tohto výnimočného človeka, ktorý s dôvtipom jemu vlastným vymyslel
túto cestovateľskú hru, kde sa nebadane pestovali spoločenské vedomosti, aby
z nás už nikdy neboli vystrašení hlupáčikovia s veľkou lyžicou, ale
Rendezáci s úrovňou, s ktorou môžu byť sebavedomí partneri aj
prezidentovi, ba aj pre kráľovskú rodinu.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Bol
to on, kto nás naučil, aby sme boli hrdí, že sme Rendezáci, nehanbili sa, ale
naopak boli zdravo sebavedomí, že pochádzame zo železničiarskeho prostredia,
ktoré bolo často zanesené od sadzí z dymu parných mašín, ufúľané od oleja,
petroleja a ktorý si hanlivo vyslúžil aj prezývku „Opičí ostrov“ od
susedov z Rače. „Berte to decká s nadhľadom a humorom“, hovoril nám dodávajúc
nám vnútornú silu, „oni vedia, že sme malým územím, ale o to<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>šikovnejší v kultúre, športe cez našich
ľudí a preto, ako každý zakomplexovaný sa vás snažia ponížiť
a uraziť“. Hnevalo nás to, ale opäť po týchto slovách aj zmotivovalo, aby
sme Račanom aj ostatným ukázali, že tento malý kúsok zeme zvaný Rendez je
duševne vždy o krok vpredu pred nimi. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Sviatky
detí, karnevaly, to boli priam súťaže v našom ume, tvorivosti, kde víťazil
aj tak každý z nás so sladkou odmenou skvelej nálady, pocitom, že
v našej starej škole vanie čas plný kamarátstiev, pohodovej energie,
spolupatričnosti medzi sebou navzájom. Spomienkou to nezabudnuteľnou bol aj
pamätný maškarný ples v čase fašiangov, keď to naozaj voňalo vo všetkých
domácnostiach koláčmi, tortami, sviatočnou atmosférou. Pán riaditeľ Záhorský
dodal v ten rok tomu ten správny esprit, keď nám motivujúco oznámil svoj
karnevalový nápad. „Deťúrence, tohto roku vyhodnotíme najlepšiu masku nielen
mlsnou tortou, ale víťaz dostane aj možnosť vyhrať pre triedu ísť buď na
školský výlet, do kina alebo bábkového divadla“. „Ale“, usmial sa filištínsky,
„túto výhru pre svoju triedu dostane len v prípade, že táto masku bude
premiérovo nová, zaujímavá, originálna, no proste jedinečná.“ Hneď večer som zvolal
s ťahúňmi triedy bojovú, taktickú poradu. „Dievčatá, chalani máme ešte
k dispozícii dva týždne „, povedal som povzbudzujúco, burcujúco zároveň
tvorivú fantáziu svojich spolužiakov, aby sme dokázali navrhnúť niečo absolútne
jedinečného. „No ja už som celé poobedie“, podotkol Janko Chromiak „stačil do
toho zapojiť súrodencov, rodičov, susedov, ale verte všetci, na čele so mnou sa
len opakovali v starých známych nápadoch: rytier, kovboj, sultán, princezná,
tanečnica, grófka“, „Hm“, priznal sa smutne Juro Trnovec, tak som zatiaľ
pochodil aj ja, keď nepočítam návrh masky kozmonauta, kominára, výpravcu, ktorí
tu však už súťažili aj v predošlých rokoch“. „Partia“, nedal som dopustiť,
podľahnúť pochybám o našej schopnosti prísť na ten skvostný nápad víťaznej
masky. „Aj keď nebudeme spávať, hrať hokej“, hovoril som s nezlomným
odhodlaním, „budeme makať všetci v jednom kuse až do zlatého nápadu
špičkovej masky“. A tak sa začali diať naše aktivity nevídané, vtiahnuc do
toho od rodičov, známych až po ľudí s ktorými sme toho veľa nenahovorili,
len aby sme pokúšali šťastenu, ktorá zatiaľ lietala potvora ďaleko na hony od
nás. Dni však neúprosne ubiehali, ale ten šmrnc nápadu víťaznej masky tuho
vytrvalo spal a nám beznádejne chýbal ten zázračný bozk múzy, ktorý by ho
prebudil k životu ako Šípkovú Ruženku. Keď prišiel sviatočný deň
karnevalového maškarného plesu, my sme len zdrvene konštatovali, že okrem
celkom zaujímavých nápadov – pilot lietadla, medveď, parašutista sme
nepokročili ani o piaď a naše sebavedomie sa začalo povážlivo podlamovať
v kolenách. Ticho, veľký smútok, až utrpenie bolo možno vyčítať z našich
tvárí, tak som partii ťahúňov <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>triedy
navrhol prechádzku po uličkách Rendezskych. Aké sú tie okamžiky života
v tom našom vesmíre nevyspytateľné, tajomné, keď osudovo kráčate práve
tam, v tom čase, kde vás oslní myšlienka geniálneho nápadu. Boli sme
v zákutiach uličiek nemocenských domkov, keď sme pri bráne záhrady domu
zbadali stáť postavu ženy, žobráčky, ako vystrihnutej z klasickej
rozprávkovej knihy. Cigánska pestrofarebná šatka, šaty zostavené z rôznych
rozmanitých doplnkov, všetko zvýraznené s veľkými korálmi okolo krku až po
vyvrcholenie veľkých rozčaptaných čiernych topánok. Všetci hneď ako zasiahnutí
bleskom sme zhodne zvolali: „Toto, jedine toto a nič iné“. Žena žobráčka
ponúkla využiť dar fantázie, ktorá tu pri tvorbe kompletnej masky od nôh až po
hlavu dávala možnosť vykúzliť víťaznú podobu ešte nepredvádzanej<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>postave maškarného plesu. Nápad bol konečne
na svete len vznikol úplne neočakávaný paradoxný problém, nebolo zrazu
dievčiny, ktorá by tú žobráčku predstavovala. „Vieš“ hovorila každá „ja sa na
to nehodím, neviem tak ani chodiť, správať sa tak“, vyhýbali sa zo všetkých síl
naše krásavice s jasným zámerom, nebyť škaredým terčom posmechu, zosmiešňovania.
„Chalani“, hovoril som už poriadne nahnevaný, pripravený priniesť aj obeť
najvyššiu, „tak hádam to teraz porazenecky nenecháme odpískať ako prehratý
zápas. To Rendezáci proste nerobia“, podčiarkol som význam týchto posledných
slov, ktorých účinok vždy osvedčene zaberal. Hrobové ticho všetkých ma však
rýchlo vyliečilo z istoty, ale zároveň sa vo mne vzoprela všetka tradícia
mentality duše Rendezskej, tvrdo vyčítavo som zahlásil: „Dobre, vy pokakaní
hrdinovia, žobráčku budem predvádzať ja osobne. Bleskovo, okamžite sa však
rozbehnite a prineste každý niečo od drevenej palice, širokej sukne až po
korále aj s možnosťou, že prinesiete mnohí rovnaké veci“. „Cyko, ty si
teda borec“, spustilo sa previnilé oceňovanie mojej osoby, že som ochotný
podstúpiť, znášať aj maximálne riziko uťahovania si z mojej mužnosti od
niektorých zatradovaných kritikov zo strany rodičov. Moja mamina Helenka so
sestrami vtedy boli maximálne tvorivo disponované a z množstva donesených
vecí od spolužiakov, ale aj zo zásob vlastných, vyšperkovali znamenitú
žobráčku, doladiac ma nalíčením obočia, líc do podoby, keď som sa ani ja
nespoznával vo veľkom zrkadle našej izby. Tú atmosféru neobyčajného večera
karnevalového maškarného plesu cítim v sebe sviatočne aj teraz, keď som
vstúpil do klubu šesťdesiatnikov. Mal som danosti herca rád sa predvádzať, byť
stredobodom pozornosti s talentom na mimiku, pohybové variácie, kde som
vraj vtedy exceloval v hlavnej postave toho večera v maske žobráčky,
ktorá vyrazila dych nielen porote, ale aj početným prítomným rodičom. Nikto, skutočne
nikto, ma z tejto veľkej diváckej kulisy vôbec nespoznal, až pri preberaní
mimoriadnej ceny za masku – školského výletu ma pán riaditeľ Záhorský vyzval,
aby som prezradil divákom maškarného plesu svoju totožnosť. Bol som veľmi
príjemne<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>prekvapený, že namiesto
uštipačných poznámok, zhadzovačiek sa ozval dlhý uznanlivý potlesk s množstvom<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>oceňujúcich pochvál, že sme skutočne školská
generácia , ktorej to obdivuhodne páli. „Cyko, inak ja ak by si náhodou
nechcel, ja by som to bez problémov zobral“, ozvalo sa zopár vtipkárov, kde to
akosi<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>podozrivo škrípalo pieskom medzi
zubami. „Absolútne nepochybujem“, ironizoval som ich zrazu v sebe objavenú
odvahu, „na vás je vždy spoľah v krízových situáciách“.„Ja som
zamilovaná“, „Rúže z Texasu“, „Lampy už dávno zhasli“, „Oliver Twist“,
tieto a iné hity prvej polovice 60-tych rokoch minulého 20. storočia sa
hrali v tento jedinečný večer, kde sme tancovali s dievčatami
o stošesť, ktoré prekvapené našou priazňou nás vytáčali až do tretej
predlžovačky konca tohto gala večera maškarného plesu. „Decká“, ozval sa
rozlúčkový hlas pána riaditeľa Záhorského, „znovu ste vzácne prekvapili nás
učiteľov, rodičov, ale určite aj samých seba. Ste žiaci, generácia, ktorá sa
vydarí raz za život, keď vaše hlavičky, srdiečka sú ochotné a schopné vytvárať
nápady, akcie, aktivity nielen pre seba, ale najmä pre tých druhých, pretože
deti moje zlaté“, lámal sa mu vtedy dojatím hlas „uvidíte, že to je vlastne
zmysel života, nie ako sa staráme len sami o seba, ale ako sa vieme
postarať o tých druhých. Lebo len na tom v živote skutočne záleží,
vtedy budete naozaj šťastní a spokojní sami so sebou.“ Tlieskali sme,
cítiac úprimnosť a pravdivosť jeho slov, hoci mnohému, kvôli nášmu nízkemu
veku a tým aj prirodzene chýbajúcim životným skúsenostiam sme ešte
zákonite nemohli rozumieť, ale neskôr v dospelosti sme mnohí poznali, že
duševná pohoda a šťastie človeka čerpá vždy z tejto studnice poznania
života.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Za
tým skvelým školským detstvom, plným spomienok a zážitkov stál nádherne
ľudský človek, ktorý postavenie riaditeľa vnímal nie ako vládnuť, ale ako usmerňovať
detskú dušu, aby bola bohatá, naplnená vedomosťou, poznaním, vnútorne
vyrovnaná, pohodová, tešiaca sa, že môže chodiť do školy snov pána riaditeľa
Záhorského. Z nebeského obláčika sa bohužiaľ na nás už dlho díva láskavá duša
pána riaditeľa Záhorského, navyše s bolestnou stratou niektorých životov
jeho vtedajších deťúreniec, ktorých hlasy a smiech vanú navždy
v kompletne opravenej budove, dnes už neexistujúcej školy. Moja generácia
spolužiakov, rovesníkov mala to osudové šťastie, že žil, bol a pre nás zasvätil
vtedy svoj život a obetavé , šľachetné srdiečko človek, na ktorého nikdy
nezabudli a nezabudnú jeho deti, žiaci zo staručkej školy na Rendezi. <span style="mso-spacerun: yes;"> </span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<br /></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Cyril Sekerka<o:p></o:p></span></div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiapzpOv4wWx_vjO0gaP4yWGJob_5e9UR8ZCvt5ukZG9MKe_-sVhfDlEtxe1aIqGdVLeSHT6rklvKg6682fHGYiEW_8eDC7Jjeu8JhoIF4ma2jpWkNRIYH0odj0L9fkUn0ucQtvG1NweCi2/s300/Cyril-Sekerka.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="300" data-original-width="240" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiapzpOv4wWx_vjO0gaP4yWGJob_5e9UR8ZCvt5ukZG9MKe_-sVhfDlEtxe1aIqGdVLeSHT6rklvKg6682fHGYiEW_8eDC7Jjeu8JhoIF4ma2jpWkNRIYH0odj0L9fkUn0ucQtvG1NweCi2/s200/Cyril-Sekerka.jpg" width="160" /></a></div>
<script type="text/javascript">
document.location.href='http://cyril-sekerka.racan.sk/2018/11/skola-snov-pana-riaditela-zahorskeho.html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-63248804318389781112018-12-01T10:21:00.000+01:002018-12-02T19:00:55.540+01:00Cyril Sekerka: REAL A ĽUBOŠKO NAVŽDY SPOLU<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">REAL A ĽUBOŠKO NAVŽDY SPOLU<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 13.0pt; line-height: 115%;">Real
Rendez ako partia, bol nerozlučne spätý s hraním futbalu, ktorým vzorne
reprezentoval Rendez 22 rokov v Bratislavskej lige sálového futbalu.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Množstvo minifutbalových turnajov od jari do
neskorej jesene boli šperkom na Rendezi, nielen futbalovým, ale aj
spoločenským, kde sa vždy zišli známy, priatelia, starí Rendezáci
a vytvorili vždy skvelú atmosféru plnú debát, smiechu, spomínania na
zážitky zo života Rendezákov. Real Rendez na domácej pôde veľmi dlho kraľoval
ľúbivým, technickým futbalom, plných pekných kombinácií na jeden dotyk
s množstvom streleckých pokusov, brilantných individuálnych výkonov, kde
najmä naši brankári brali pravidelné ocenenia „najlepší brankár turnaja“. Osud
hviezdami daný napísal nesmierne kruté ortiele nad životmi našich troch
gólmanov. Vladko Antoš vo veku 19 rokov tragickou autonehodou, priamo na
Rendezi prišiel o svoj mladučký život, ktorý ukončila jedna tragická
chvíľa nepozornosti v skoré ráno po nočnej brigáde. Janko Hoos svoju
hviezdu zhasol vo veku 42 rokov, keď dva roky s partiou Realu bojoval
o svoj život, ale rakovina pľúc nám ho zobrala nemilosrdne a navždy
tesne po sústredení v Tatranskej Lomnici.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 35.4pt;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 13.0pt; line-height: 115%;">Ľuboško
Janega, chlapec s večným úsmevom a nesmierne ľudským srdiečkom nám
bojoval o život rovnako 2 roky, keď sme už mnohí verili, že sa jeho
vyšportovaný organizmus z toho predsa len dostane. Vo veku 24 rokov, roku
pána 1992 nám navždy odišiel na večný nebeský obláčik. Pamätám si navždy našu
poslednú návštevu partie Realu na onkológii na Kramároch, keď nám rodičia
Janegovi zdrvene oznámili, že Ľuboško má už len pár dní života pred sebou. Pred
dverami Ľuboškovej izby sme stáli všetci roztrasení s plačom zadržiavaným
v hrdle, neschopní otvoriť dvere a ocitnúť sa pred Ľuboškom
s úsmevom na tvári, Prvý som predsa len odvahu našiel ja
a s pokusom o striedmy tón som na uvítanie povedal: „Ľuboško,
Real Rendez v plnej zostave sa ti hlási“. Ľuboškovi sa rozžiarili tie
unavené prepadnuté oči, bolo vidieť akú veľkú radosť sme mu urobili svojou
návštevou. „Chalani vy ste nezabudli, tomu hovorím partia“ hovoril dojatý. „Ľuboško“
hovoril som povzbudzujúco: „nové brankárske dresy, šuštiaky, tepláky sú
nedotknuté, pripravené len pre teba“. „Jasne, jasne“ pridávali sa konečne
ostatní chalani z Realu, „to vieš bez teba, tvojho dirigovania obrany,
tvojho pokoja, to nie je ono“. „Ale, vy lichotníci“, usmieval sa zrazu úprimne
šťastný, určite veriaci , že zázraky sa vždy dejú. Nikdy nezabudnem, ako sa
v tých chvíľach úplne uvoľnila atmosféra, ako vždy sme sa predbiehali
v ironických uťahovaniach si jeden z druhého. Odchádzali sme od
Ľuboška, keď už musel dostať náročné infúzie a naša prítomnosť bránila
v liečebnej procedúre. Chalani mu rad radom stískali vychudnutú ruku,
hecovačne mu dokonca hovorili: „A už sa tu konečne prestaň vyvaľovať, lebo nás
čaká turnaj Rendez Cup a bez teba odmietame nastúpiť“. „To si píšte!,
kontroval nadšene „už začnem na izbe ľahko trénovať“. Už, už sme odchádzali,
keď takmer skríkol: „Cykinko, prosím ťa príď ma vymasírovať, to je poľahoba
číslo jedna“. „Ľuboško píšem si to do kalendára ako úlohu prvoradú“ . Ešte
naposledy jeho rozžiarené oči, parťácky stisk ruky a nášho
nenahraditeľného Ľuboška sme už živého nikdy nevideli. Len neuveriteľné dva dni
mu boli dožičené vidieť tento nespravodlivý svet, aby do našich duší, sŕdc prišlo
kruté oznámenie, že nám odišiel parťák, ktorý tvoril základ Realu, pre ktorý
žil, dýchal, bol ochotný obetovať mnohé. Každý rok v rovnakom čase na
sklonku augusta sme organizovali „Spomienkový pohár Ľuboška Janegu“ s jeho
rodičmi, sestrou Zuzkou, bratom Petrom za účasti štyroch mužstiev.</span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 13pt;">Tie tiché rána v deň turnaja, keď si ideme ako partia
Realu spoločne uctiť spomienku Ľuboška, položením kvetov na jeho hrob nás
zrážajú vždy na kolená, cítime sa bezmocní, vinní, že sme nedokázali ochrániť
jeho mladučký život a on nám odišiel nenávratne do sveta večného ticha.
„Ahoj Ľuboško“ zdravíme ho nebeskou rečou „tak sme tu, ako sme ti sľúbili
chlapčisko náš Rendezsky. Turnaj je pripravený v správnej teplote“ informujeme
ho poctivo „a jasné, že zaberieme na plné hráčske obrátky, aby sme ťa boli
hodní s víťazným pohárom nad našimi hlavami“. Pohladenie náhrobku, stisky
fotoaparátu a hrdlá sú vždy stisnuté od bolesti, smútku až kým sa
nepresunieme z Račianskeho cintorína na domovský Rendez, do športového
areálu Sklabinská. Píše sa rok 2018 a my neuveriteľne organizujeme už 25.
ročník „Ľuboškovho spomienkového pohára“ rituálne sediac najskôr
v parčíku, ktorý sme na jeho pamiatku pomenovali jeho menom.</span><br />
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 13pt; line-height: 115%;">Z pustého, šedého
priestoru sme tu pred mnohými rokmi dokázali vytvoriť upokojujúcu oázu pokoja
a ticha obkoleseného stromami borovíc s dominantne tróniacou
urastenou brezou, ktorá príjemne ovieva krehkými zelenými listami partie ľudí
sediacich pod ňou na lavičkách, ktorí si tu vychutnávajú bezstarostné letné dni
a noci. Každý kúsok zeme je tu preplnený spomienkami, keď sme ako mladí,
sršiaci dravou energiou robili akciu za akciou, nevediac sa nikdy nasýtiť
spoločných chvíľ s partiou, kde únava a spánok boli pre nás skutočnosti
absolútne neznáme a nemysliteľné. Bývali dni tak nabité aktivitami, že
v sobotu – deň voľna sme začali ráno výsadbou stromov v parčíku, kde
práve nádherná biela breza s čiernymi borovicami dostali v ten deň svoj
život od Ľuboška Janegu, Petra Kuchára aj s mojou stvoriteľskou činnosťou.
Po obede sme už bez problémov stíhali zorganizovať futbalový turnaj
a večer plní energie sme kompletne celá partia sedeli pri praskajúcom
ohníku, vzrušene debatujúc o parádnych góloch, vydarených futbalových
akciách, fúkajúc pri tom nedočkavo, so zbiehajúcimi sa slinkami v ústach
vábivo opečené špekáčiky, slaninku, klobásky. Parčík tej noci bol plný nášho
kriku, skákania si netrpezlivo do reči, počúvajúc popritom zároveň hudbu
melodických hitov, kde sa všetko prirodzene prelínalo množstvom slovných
prekáračiek a štipľavých vtipov vyvolávajúcich vlny hrdelného hlasitého
smiechu. “Chalani“, povedal vtedy Ľuboško: „ja som vám teraz tak veľmi šťastný,
dúfam že nám to ako partii vydrží aj keď budeme trasľaví dedkovia . Veď si
zoberte, nadchýnal sa , každý deň sme spolu, stále sa niečo deje, od
vyprážaných syrov, vareného vínka, pivka, tréningov celučký týždeň s bonusmi
sobotňajších futbalových turnajov, večerné opekanie pri ohníku, máme vlastnú
klubovňu, činkáreň, boháča“, zhrnul to výsostne spokojný „to nemajú ani tí
tajní inteligenti v Amerike“. „Ľuboško“ zakontroval som „veď sme si
posvätne Rendezsky sľúbili, že partia Realu vydrží navždy spolu“. „To je
tutovka, tisíckrát podčiarknuté“, pridávali sa spontánne aj ostatní chalani:
„od škôlky, školy až po starčekov“. Zdalo sa nám to v tú neskorú noc
všetkým tak nemenné a neotrasiteľné, kde nástrahy a údery osudu proti
zomknutej sile našej partie to nemalo mať ani štipku šance, navyše to všetko
bolo umocnené obrovskou silou mladosti, keď máte zákonite pocit istoty, že
spoločne predsa musíte poraziť všetky prekážky tohto sveta. A tak
v tú hviezdnu noc si nás život nechal užívať tie nepatrné zrnká šťastia,
usmievajúc sa zatiaľ na nás, že k pohodovej atmosfére nám stačí len nebo
nad hlavou, futbalová lopta a nekonečné debaty o veciach, ktoré
zaujali naše srdcia a myseľ. Tie kruté dni, ktoré nám začali odrátavať čas
z Ľuboškovho života, boli tak zákerne obyčajné, plynúce v žiari
slnečných dní nádherného leta pri jednom zo skvele vydarených turnajov. „Cykinko“,
počul som zrazu jeho tichý ubolený hlas. „Čo je Ľuboško?“ prikročil som
okamžite k nemu, sklonenému, namáhavo dýchajúcemu, ťažko hľadajúcemu svoj
stratený dych. „Bolí ma, strašne ma tu bolí“ Ukazoval mi na hruď, oči mu tak
splašene behali z miesta na miesto, nevediac čo sa to s ním deje.
„Kľud Ľuboško“, pohladil som ho po hlave, snažiac sa ho upokojiť, „tu máš pohár
vody, studenú vreckovku na hlavu, zrejme si schytal úpal zo slnka“. Turnaj sme
hrali totiž v pekelnom tropickom slnku nad 30 stupňov a preto som sa
domnieval, že Ľuboško zrejme podcenil prísun tekutín, čo ho mohlo dehydrovať až
ku kolapsu jeho organizmu. A skutočne, za hodinku bol zrazu fit, humor
z neho opäť sálal, tak sme všetci podľahli falošnej ilúzii, že sa skutočne
jednalo len o jeho mimoriadnu zdravotnú indispozíciu. „Cykino, doktore“
uťahoval si zo mňa, „kde sa hrabú doktori z nemocnice Kramáre na doktorskú
jedničku na Rendezi“.“Večer je diskotéka v Impulze, kultúrnom stredisku“,
oznamoval Kajo Szabo, známy to parketový lev diskoték. „Wau, wau“ kričali
blažene chalani, „roztočíme to tam na počesť nášho víťazstva v turnaji
Rendez-cupu“ kričal nadšene<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Ľuboško.“Ale
Lubino“, namietal som otcovsky, dnes by si mal predsa len vypustiť, dať si
šlofíka, oddýchnuť si. Úpal nie je sranda“ varoval som ho znepokojený, že tak
rýchlo zabudol na svoj kolaps, ktorý nás<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>všetkých tak poriadne vystrašil. „Cykinko,
doktore môj“, namietal smejúc sa spôsobom, kedy sa mu nedalo odporovať „veď len
tak trošičku, sem tam tanček, sem tam kofolka a potom sľubujem, ešte za
svitu mesiaca pôjdem domenko spinkať“. „Veď ideme základ partie“, istil to
spoľahlivý člen partie Realu Milan Svitek, jeho súputník životom a navyše
aj blízky sused z brány domu 36-bytovky. „Tak to oslávte“, rezignoval som
podľahnúc ich<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>parťáckemu nátlaku, lebo
ja som nikdy nepatril do kategórie kráľa diskoték. Ľuboška však chytil
nemilosrdný tieň drtiaceho osudu do svojich pazúrov už na tejto diskotéke,
ktorú musel zachvátený vysokou horúčkou opustiť pred polnocou. Neskutočná
neodbornosť závodného praktického lekára spôsobila, že namiesto žiadúcich
kompletných vyšetrení jeho zdravotný stav len podceňoval a zľahčoval , aby
viac ako po troch mesiacoch cez známych sa napokon dostal k odborníkom do
nemocnice, kde verdikt ich diagnózy otriasol ľudsky celou partiou Realu.
Leukémia krvi! Šok, zúfalstvo nami lomcovalo však len chvíľu, znovu sme sa
nadýchli parťáckej sily a nezlomne<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>s
ešte väčšou vervou sme začali spolu s Ľuboškom, jeho rodinou bojovať
o jeho mladý život, kde chcel zažívať len to čo bolo dožičené iným
rovesníkom v jeho veku. Bolo často obdobie, keď to s jeho uzdravením
vyzeralo tak nádejne, smiech znel znovu v partii tak ako predtým, úzkosť,
strach sa pomaly strácal, breh jeho života sa zdal byť tak neskutočne blízko.
Stačilo však tak nevinne vyzerajúce prechladnutie s nasledujúcimi vysokými
teplotami a breh života sa začal zrazu strácať v hustej hmle
nemocničných pobytov, liekov, infúzií a hoci Ľuboško so svojim skutočným
levím srdcom srdnato bojoval, brehu smrti sa už nedokázal ubrániť. Pokorou
a poznaním sa sklonili vtedy hlboko naše hrdé hlavy, že nie krutosti
života, ale my sme na neho tí naivne krátky, s ktorými si hry osudu
zatočia tak ako to máme aj napísané od narodenia vo hviezdach. Ale vernosť, úctu
prejavovanú celý deň futbalom, ktorý tak veľmi miloval, tú nám už 25 rokov
nedokázal zobrať ani pán všemocný osud. Ten deň , každý rok v rovnakom
čase je plnokrvný ako vždy s bojovým krikom zápalov pre hru až po
odovzdávanie víťazných pohárov, záverečne vyšperkovaný posedením pri fúre už
kronikových Realáckych fotografii, kde to z nás vanie radosťou
a mladosťou.</span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 13pt;">Ľuboško, hladím tvoju fotografiu, úsmev, bolesť mi
prechádza hruďou, cítiac hrdosť na partiu Realu, že prísaha „Real
a Ľuboško navždy spolu“ určite nikdy nezahynie.</span><br />
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 13pt; line-height: 115%;">Rituál položenia kvetov pri jeho hrobe, futbalové zápasy,
odovzdanie pohárov po turnaji, rodinné posedenie všetkých účastníkov turnaja,
to je obrazné stisnutie ruky Ľuboškovi chlapcami Realu, ktoré na konci tohto
dňa vždy povedia: „ Ľuboško<span style="mso-spacerun: yes;">, </span>budeš žiť
s nami dovtedy, pokiaľ bude posledný z nás chodiť živí po tejto
matičke zemi. Dovide</span><span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12pt; line-height: 115%;">nia na nebeskom
obláčiku Ľuboško.“</span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Cyril Sekerka<o:p></o:p></span></div>
<br />
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiapzpOv4wWx_vjO0gaP4yWGJob_5e9UR8ZCvt5ukZG9MKe_-sVhfDlEtxe1aIqGdVLeSHT6rklvKg6682fHGYiEW_8eDC7Jjeu8JhoIF4ma2jpWkNRIYH0odj0L9fkUn0ucQtvG1NweCi2/s300/Cyril-Sekerka.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="300" data-original-width="240" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiapzpOv4wWx_vjO0gaP4yWGJob_5e9UR8ZCvt5ukZG9MKe_-sVhfDlEtxe1aIqGdVLeSHT6rklvKg6682fHGYiEW_8eDC7Jjeu8JhoIF4ma2jpWkNRIYH0odj0L9fkUn0ucQtvG1NweCi2/s200/Cyril-Sekerka.jpg" width="160" /></a></div>
<script type="text/javascript">
document.location.href='http://cyril-sekerka.racan.sk/2018/11/real-lubosko-navzdy-spolu.html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-76367187823943459252018-11-20T14:17:00.000+01:002018-11-24T16:51:59.771+01:00Cyril Sekerka: A PADALI HVIEZDY<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="font-size: 16.0pt; mso-ansi-language: SK;">A PADALI
HVIEZDY<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 0pt;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; mso-ansi-language: SK;">Tú noc padali hviezdy. Kŕdeľ nás, šarvancov
Rendezskych, sa prikryl letnou tmou v našom milovanom detskom parku, tráva
sa stala razom pre nás prírodnou
posteľou, vyhliadkou do nekonečnej žiarivej oblohy, plnej magických hviezd. Ako
to všetko len voňalo vzrušením, tajomného, nepoznaného, v mysliach osem,
desaťročných detí, ktoré vtedy všetko nové tak dychtivo prekvapuje. Bolo nás
takmer zo pätnásť detí ležiacich tesne vedľa seba, s úžasom a obdivom
hľadiacich na tú jagajúcu sa nádheru blikajúcich hviezd, kde niektoré zrazu
záhadne padali tam niekde v diaľke na matičku zem. „Treba si niečo priať,
keď zbadáte padajúcu hviezdu, napríklad koľko sa chcete dožiť rokov“, povedal
som motivačne a dal tým priechod záplave túžob, snov z ríše príbehov
Aladinovej zázračnej lampy. „Ja chcem žiť osemdesiat rokov“, skríkol nedočkavo
prvý Juro Trnovec, aby ho niekto nebodaj nepredbehol. „Ale to si musíš len
myslieť, aby sa ti to splnilo“, tíšila ho Majka Kročková, ale pre istotu hneď
dodala: „Ale keď si to už povedal, ja by som sa chcela dožiť rovnú stovku“.
„Viete čo“, prehlásil som šalamúnsky, aby som ozvláštnil jedinečnosť tejto
letnej noci: „dobre, ale len dnes to nevadí, môžeme si čokoľvek priať aj
nahlas“. „Áno, to je fajn“ ozvalo sa zborovo súhlasne, „veď len dnes,
výnimočne. Na budúce to už neplatí“. Majka Beňovičová, verná to spolupútnička
životom s Majkou Kročkovou, plná obáv, priam horúčkovite vstúpila do siene
prianí prehlásením: „Majča, zabudla si, že máme spolu už dávno dohodu, že tej
stovky sa dožijeme spoločne?“ „Ale to je predsa samozrejmé“ vykľučkovala
z nepríjemnej situácie Majka Kročková „Myslela som tým automaticky, že my
dve spolu“. Števo Mizerák, ktorý to už nevydržal víťazoslávne
a triumfujúco povedal: „Ja chcem rovných dvesto rokov“. Vyrazil tým na
chvíľu všetkým dych, ale reakcia deciek bola okamžitá, poznamenaná poznaním, že
s tou výškou rokov môžu ísť kľudne bez obáv nepredstaviteľne vysoko. No
preťal som presvedčivo aj tú najmenšiu hranicu pochybností, skromnosti svojich
parťákov, kam až môžu licitovať so svojimi neobmedzenými nárokmi na púť
pozemskú „Čítal som teraz knihu od Karla Maya – Matuzalém, a tam sa títo
ľudia hravo dožili aj tisícku rokov“. Ja, ja, mával neodbytne rukou Vladko Drus
„Tu s mojim bratom, dilinom Stanom sa chceme dožiť tristo rokov. A,
a zabudol som, daj tam aj švegru Janu“. Strhla sa záplava ďalších prianí,
keď už aj ostatní zistili, že sú zbytočne nesmelí, skromní, kde pružnejší
a šikovnejší si už zabezpečili celkom slušne dlhý pobyt na zemi
Rendezskej. Vierky Kelnerová a Blisková, ďalšie nerozlučné kamošky tichučko,
nerozhodne ako keby sa báli, že im ich prosba neprejde povedali: „My sa chceme
dožiť spolu štyristodvadsať rokov“. „Čo je to za blbosť!“ oponoval im odborne
Jano Chromiak „Treba to všetko vždy zaokrúhliť. Ja sa chcem napríklad dožiť
päťsto rokov, ani o rok menej“. „Dobre“, súhlasili Vierky zahanbene, „tak
teda štyristo“. „No vidíte, baby“ pochválila ich spolužiačka Janka Durná „A aby
sme sa neopakovali, ja chcem šesťsto“ zahlásila akoby medzi rečou. Robino Nagy,
ktorý bol vždy tvorcom tých najdivokejších nápadov a bol doposiaľ
nepochopiteľne ticho, zdrvujúco, neodvolateľne povedal: „Pozrite, keď hocijaký
Matuzalém sa kľudne dožije tisícky, ja tiež nebudem trocháriť. Dávam si rovnú
tisícku“. Ohromenie z jeho slov, že dokázal požiadať o niečo, čo si
ostatní len priali v kútiku svojej duše ako želanie nedosiahnuteľné,
spustil už úplne divokú nekontrolovateľnú búrku túžob siahajúcich do
vesmírnych, nekonečných diaľav. „Cyro“ zrevali zúfalo všetci, aj tí čo už vyriekli
tak smiešne malé nároky na výšku rokov, aj s tými ktorí nesebavedomo
vyčkávali kam povedie táto fantastická dnešná nočná možnosť, dožiť sa rokov
Matuzalémskych. „Povedal si predsa, že dnešná noc je výnimočná, kedy je
dovolené všetko. Tak musia platiť aj naše opravné priania“ Bez zaváhania som
vodcovsky prehlásil: „Keď som povedal, že dnes je povolené všetko, platí to aj
o možnosti zmeniť si prianie dĺžky rokov“. „Skvelé Cyro, to je správne,
spravodlivé“, viezol som sa na vlne lacnej popularity, kde všetkým, ktorým som
vyhovel, už okamžite spriadali smelé plány, kam to poženú so svojimi nárokmi na pozemskú púť, čo
najdlhšie. „Cyro veď povedz“ ozval sa zrazu môj spoluparťák v laviciach
školských na základnej škole Miloš Kuchar: „ My sme po prečítaní knihy
Matuzalém, boli už dávno rozhodnutí, že keby náhodou bola možnosť si niečo také
priať, tak jednoznačne tisícku“. „Miloš, to je bez debaty“ zdôraznil som
podporujúco pravdivosť jeho tvrdenia, ja som to chcel povedať až keď si poprajú
všetci“. „No ale Miloš“ povedal zrazu nekompromisne, vtieravo ako repíč na
teplákoch aj Maroš Michalčík, zvaný tiež Šekyno, „Toto sme si predsa odklepli,
jelito kopyto platí to, všetci traja na kopci ľadovne“. S Milošom Kucharom
sme prevrátili neveriacky oči nad týmto parádnym kúskom nášho priateľa , ale
parťácky sme ho podržali. „Šekyno, prepáč“, ladil som čo najpresvedčivejšie
tóninu svojho hlasu, „čo je raz odklepnuté to navždy platí, že nám to
s Milošom mohlo tak blbo vypadnúť“. Šekyno pozdvihol vyčítavo obočie, ale
veľkodušne prikývnuc nám predsa len odpustil. Ľuba a Mima Záhorské, dcérky
to nášho mimoriadne obľúbeného riaditeľa základnej školy na Rendezi Emila
Záhorského nás nečakane zaskočili oznámením, že sa sestersky dohodli, žiť na
svete len päťsto rokov. Zahanbene, zarazene som vykoktal so všetkou
rytierskosťou a džentlmenskosťou<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>„Dievčatá,
ale môžete, ako my, žiadať aj o tisícku rokov“. „Nie, Cyro, nám stačí naozaj
tých päťsto rokov“. Skrčil som sa ľudsky pred ich nevídanou skromnosťou toho
rozmarného letného večera, kde sme všetci rozšafne putovali doteraz až po
vesmírnych prianiach, žiť tu aspoň nepatrne tisícku rokov a teraz zrazu,
ako usvedčení a náležite potrestaní za svoju nenásytnosť som sa ešte
pokúsil zachrániť situáciu diplomatickou poznámkou „Veď ešte nie je koniec
noci, ako som už povedal dnes je noc neobmedzených prianí, keby snáď niekto
chcel , rozmyslieť si to, žiť predsa len kratšie má do polnoci stále možnosť
opravy“. No narazil som prudko a strmhlav, ako do tvrdej steny
nepochopenia „Ja nemením“, ozývalo sa zo všetkých strán „ani ja, ani ja „ až
všetci žiarili šťastím, že si tak hodnotovo a názorovo vzácne rozumejú
v dĺžke pobytu života na Rendezi. „Nie a ešte raz nie“ skandoval
nadšene Ľubo Hauskrecht „tisícku, ani o rok menej“ dodal sám so sebou
spokojný ako obhajuje oprávnené prianie s parťákmi žiť na tomto svete tak
geniálne dlho. Juro Moravanský, chlapec to od prírody skromný, my len tíško
pošepol:“ Ak budeme takí neskromní, osud nás nakope všetkých do zadku. Nevieš,
hovorí nám to vždy tvoj dedo Blaho, keď stále niečo chceme“. Povzdychol som
s obavami do budúcna, aby nás ten osud ozaj nenakopal za našu spupnú
nenažranosť, ale tá noc bola príliš omamujúca, dýchajúca čímsi čarovným medzi
nebom a zemou, kedy sa akosi nepatrí rušiť sviatočnosť takejto udalosti.
„Cyro“ prerušil moje uvažovanie malý, narýchlo zvolený výbor, kvôli absolútne
novému prevratnému návrhu. Janko Várady za svoju domovskú bránu rovesníkov mi
predostrel premakanú žiadosť na dožitie tisíc a jeden rokov. To je famózny
nápad, prebehlo mi hlavou. Oni tu budú o celý jeden rok dlhšie ako my. Že
ma to nedokázalo napadnúť, hneval som sa sám na seba pre takú neschopnosť
vidieť ďalej do budúcnosti svojho života. <o:p></o:p></span><br />
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; mso-ansi-language: SK;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 0pt;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; mso-ansi-language: SK;">Tá noc, tie chvíle, keď sa nám deckám Rendezskym zdalo,
že tu vďaka padajúcim hviezdam a následným prianiam budeme môcť byť takmer na veky
vekov bola práve tou kúzelnou nocou, ktorú si medzi mnohými spomienkami
uchováme v sebe navždy. Hviezdne nebo napokon dokázalo očariť naše detské
mysle natoľko, že priania nekonečnej dlhovekosti postupne, pozvoľna mizli aby
v nás zazneli city romantické, prebúdzajúce prvé dotyky detských lások
ešte tak nevinných, úprimných. Padli chvejúce, nesmelé vyznania len tak
pošepky, aby tí druhí nemohli vstúpiť do tajnej srdcovej schránky, ale oči,
nežné pohľady v tú noc hovorili viac ako planúce slová. Vladko Drus,
chlapec to s jednoduchým, priamym videním sveta bez falše
a vypočítavosti, to vyriekol tak, ako to cítilo jeho čisté srdiečko „Ale čo
tam po rokoch, len aby sme tu<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>v parku
boli vždy spolu všetci a mohli kecať, pozerať na hviezdy, popíjať
kofolku“. Decká Rendezske boli po tých slovách zrazu z nebeských hviezd už
úplne dole a padali priania leta roku pána 1965, také detské prázdninové
o páliacom slnku, vlnách Zlatých pieskov, Vajnorského bágra,
o kopcoch zmrzliny zdarma, o večeroch v parku kde by nás rodičia
nechali byť až do rána bieleho. <o:p></o:p></span><br />
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; mso-ansi-language: SK;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 0pt;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; mso-ansi-language: SK;">Tri topole šumiace vtedy ľahučkým vánkom v tú
pamätnú noc, ktoré boli verným svedkom nášho nádherného detstva žijú
a rastú v smutnom torze parku aj v súčasnosti, keď si história
píše rok 2011. Bolí, veľmi to bolí, že z tých detských tvárí, postavičiek
ktoré vtedy snili nespútane bezhranične žiť s partiou na Rendezi aj stovky
rokov nečakane, kruto odišli nám mnohí navždy na nebeské obláčiky. „Chlapče“,
povedal mi raz môj dedo Víto Blaho, „starnúť nie je až tak ťažké, ale ťažké je,<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>keď ti zomierajú rodičia, súrodenci, všetci tí, s ktorými si prežil život a nemáš potom s kým spomínať na
detstvo, mladosť, prestane ti chutiť aj život“. Vladko, Stanko Drusovci,
slniečko Majka Kročková, Jurko Trnovec, Vierky Blisková, Kelnerová, Paľo Šnirc,
LuboškoHauskrecht, prečo som si tak naivne myslel, že budeme bez problémov
starnúť stále spolu v stretávkach Rendezákov. Budeme sa prechádzať
spomienkami, smiať sa na tej nekonečnej plejáde historiek, dobrodružstiev, keď
sme ani nedýchali od strachu, srdiečko sme mali až v galotách a so
zatvorenými očami čakali, či ten dobehnutí dospelák nás nachytá pri podvečernom
oberaní marhúľ, sliviek, ktoré sme potom labužnícky vychutnávali na hojdačkách
v detskom parku. Bože ako nespomenúť prezlečenie mojej detskej postavičky
staršími na smrtku<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>s originálnou
kosou v pivnici starého činžiaku, strašiac vždy zlostného pána Benku,
nebezpečné jazdy na nákladných vagónoch smerujúcich z Rendezu na Hlavnú
stanicu, nočné kúpanie sa s dievčatami „na Adama“ na Bágri či Zlatých
pieskoch, lezenie na najvyššie stromy Rendezu s pádmi na zem plné
zimomriavok či postihnutý prežije a zostane celý. Prečo si myslíme, že práve
našej partie detstva, mladosti sa nikdy nedotkne tieň smrti, že budeme chránení
pred jej nemilosrdnosťou, bezohľadnosťou brať nám to, čo je našim srdciam
najvzácnejšie, najdrahšie. Dnes niekedy hľadím<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>so smútkom, bezmocne na tie ticho dýchajúce topole, rozprávam sa
s nimi o tých záchvevoch času, ktorý tak bleskovo prebehol
a nechal nás zarazených na prahu staroby. Dedo Víto, mal si pravdu,
spomienky napokon zostanú tým najdôležitejším, čo nám v živote zostane.
Kto však len vtedy tuší, kto vie, že práve tieto okamihy, tieto chvíle sú
jedinečné, neopakovateľné a nikdy sa už nevrátia. Tú letnú noc, keď padali
hviezdy a ja som si užíval prázdninovú sladkú voľnosť s partiou
Rendezákov, plánovaním čo všetko ešte povystrájame, aby dni a noci boli
plné vône ohňa, futbalových turnajov, večerných stretávok, brali sme si napokon
všetci domov aj vôňu zážitku, ktorý hravo cítiť aj keď mnohí z nás sú už
obdarení vráskami a šedinami. Augustové letné noci, to sú odvtedy moje
rituály s návštevami detského parku, priateľským potľapkaním topoľov,
hľadením na tú láskavú oblohu mlčiacich chápajúcich hviezd s mojím tichým
poďakovaním za všetkých parťákov, ktorí mohli pod nimi prežiť tú neobyčajnú noc
leta roku pána 1965.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 0pt;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; mso-ansi-language: SK;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: right; text-indent: 0pt;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; mso-ansi-language: SK;">Cyril Sekerka</span></div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiapzpOv4wWx_vjO0gaP4yWGJob_5e9UR8ZCvt5ukZG9MKe_-sVhfDlEtxe1aIqGdVLeSHT6rklvKg6682fHGYiEW_8eDC7Jjeu8JhoIF4ma2jpWkNRIYH0odj0L9fkUn0ucQtvG1NweCi2/s300/Cyril-Sekerka.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="300" data-original-width="240" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiapzpOv4wWx_vjO0gaP4yWGJob_5e9UR8ZCvt5ukZG9MKe_-sVhfDlEtxe1aIqGdVLeSHT6rklvKg6682fHGYiEW_8eDC7Jjeu8JhoIF4ma2jpWkNRIYH0odj0L9fkUn0ucQtvG1NweCi2/s200/Cyril-Sekerka.jpg" width="160" /></a></div>
<script type="text/javascript">
document.location.href='http://cyril-sekerka.racan.sk/2018/11/a-padali-hviezdy.html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-42116088531683532922018-11-20T14:16:00.000+01:002018-11-20T19:42:12.015+01:00Cyril Sekerka: JAMA – KRÁĽOVSTVO ZMRZLINY<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="font-size: 14.0pt; mso-ansi-language: SK;">JAMA –
KRÁĽOVSTVO ZMRZLINY<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; mso-ansi-language: SK;">Bratislava má mnoho kúzelných miest dýchajúcich pokojom, kde vnútorne
cítite, že vás vedia pritúliť, dodať<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>vám
pozitívnu energiu, bezpečie. Bratislavčania na úplnom začiatku 70-tych rokov
20. storočia s radostným úžasom zistili, že v srdci mesta,
v nádhernom tenisovom areáli SLOVANA, v tieni večne šumiacich briez, je
útulná, novo vytvorená zmrzlinová prevádzka, zaujímavo ponorená do jamového
priestoru, kde sídlia na kamenných kockách stoly so stoličkami, aby ste si tam mohli
v maximálnom pohodlí vychutnávať božskú jamovskú zmrzlinu.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<br />
S geniálnou myšlienkou
zriadiť<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>výrobu a predaj zmrzliny
v tak prírodne poeticky ladenom areáli prišiel dlhoročný riaditeľ CLUB
HOTELA SLOVAN pán Beľjajev. Ako schopný Impresário prezieravo vytušil, že
nevyužité priestory z časti budovy centrálneho tenisového dvorca môžu byť
príťažlivým obohatením hotelových služieb, ak sa mu podarí získať kvalitného
výrobcu zmrzliny, ktorý si dokáže získať povesť jej jedinečnosťou chuti,
nenapodobiteľnou originalitou, reprezentujúcu firemnú značku výrobcu.<o:p></o:p></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<br />
Pán ŠTEFAN TIBAI bol tým
vyvoleným, ktorého si vybral pán riaditeľ Beľjajev, aby vyrábal a riadil
zmrzlinovú prevádzku v Jame ako súčasť Club hotela Slovan. Cukrársky
majster Štefan Tibai, vtedy pracujúci v štátnom podniku ZDROJ, vždy sníval
o podnikaní rodinného typu, túto vzácnu príležitosť<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>bez váhania prijal, zamestnávajúc zároveň aj svoju
manželku pani Janku, neskôr aj svojho otca pána Tibaia, ktorý nezištne vypomáhal
pri výrobe zmrzliny. Posvätným základným pracovným MOTTOM rodinného tímu TIBAIOVCOV
boli nasledovné princípy: zmrzlina musí vždy chutiť nielen pánovi zákazníkovi,
ale najmä im samotným, do zmrzliny musia ísť vždy poctivo všetky požadované
suroviny v predpísanom množstve a napokon zmrzlinu vyrábať tak svedomito
a profesionálne, obrazne povedané, že by ste ju so stavovskou cťou ponúkli
nielen najbližšej rodine na sviatočnom stole, ale rovnako aj v závodnej
jedálni. Mladší junior Štefan Tibai, ktorý sa za cukrára vyučil v roku
1984, po absolvovaní vojenčiny okamžite posilnil svoj rodinný tím
o svoju účasť. So svojím otcom definoval postupné vylepšovanie chuti
zmrzliny ako prácu sochára, ktorý k výslednému tvaru sa tiež dopracuje
cieľavedomými detailnými zásahmi svojich rúk, aby napokon vzniklo dielo, ktoré
potom zaujme, poteší obdivovateľov tohto umenia. <o:p></o:p></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<br />
Výroba zmrzliny, to bola
poctivá drina, ktorá začínala denným varením základnej zmesi od rána 6:00 do
10:30, kde sa potom postupne vyrábali rôzne druhy zmrzliny pridaním konkrétnych
surovín od čokolády, vanilky, jahôd, banánov, ich namrazovaním v točiacich
sa strojoch, až po záverečné zručné vyťahovanie hodvábne jemne vypracovanej
zmrzlinovej pochúťky, ktorá sa tak
lahodne rozpúšťala na labužníckych jazýčkoch spokojných zákazníkov.
Kolobeh výroby od žiadaných druhov trval od otvorenia prevádzky, čo bolo okrem
voľného utorka od 13:00 do 19:00, kde často nebolo času nie sa najesť, ale
problémom bolo aj dostať sa na WC. Po záverečnej, kde bolo najťažšie prehovoriť
čakajúcich v rade, že zmrzlina je beznádejne vypredaná, bolo potrebné
precízne umyť namrazovacie stroje plus príslušenstvo, umyť poháre, lyžičky,
vydrhnúť podlahu celej prevádzky, zúčtovať tržbu a odovzdať ju do Club
hotela. Čas vtedy zvyčajne ukazoval 21:30 s vedomím, že ďalší deň niekedy
za úmorného tepla sálajúceho z už opotrebovaných namrazovacích strojov,
bude ďalšou životnou skúškou, či zákazník aj zajtra ochutná zmrzlinu
a povie to obvyklé: „Bože, tá Jamovská - Tibaiovská zmrzlina, to je pochúťka
pre Bohov“. Rodinný tím neskôr doplnila
mama pani Janky Tibaiovej p. Rovenská a neodmysliteľnou súčasťou tímu boli
umývačky pohárov pani Vargová a neskôr teta pani Janky a vždy veselý
a usmievavý skladník Vilko, bez ktorých by ten správny, plynulý pracovný
chod bol absolútne nemysliteľný.<o:p></o:p></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<br />
Jama sa stala oázou pokoja
a labužníctva zmrzliny so svojím neopakovateľným pôvabom, s krehkými
bielymi brezami povievajúcimi nad vami, chrániac vás pred úmorným letným
teplom. Vytvárala upokojujúcu harmóniu, kde sa zamatová zmrzlina<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>dala vychutnávať pri priateľských rozhovoroch,
ženských klebietkach, parťáckych posedeniach. Jamovská Tibaiovská zmrzlina
predstihla všetky očakávania riaditeľa Club hotela Slovan pána Beľjajeva, keď
videl, aké doslova kultové zmrzlinové miesto sa stalo z Jamy, kde ľudia
priam obetavo čakali vo vyše hodinových radoch, len aby mohli slastne
vychutnávať Tibaiovskú zmrzlinu využívajúc pri tom celý tenisový areál Slovana,
ktorý ponúkal neskonale krásne sedenia pri tenisových dvorcoch, obklopený
vejármi stromov, spevom vtákov, kľudom vanúcim do vášho tela a duše. Celé
rodiny si vypestovali svoj rituál a navštevovali takmer denne Jamu
a pri zmrzline preberali, čo ich tešilo, trápilo, bolo treba vyriešiť, uvedomujúc si pri tom, že vďaka takto využitému voľnému času sa stretáva celá
família.<o:p></o:p></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<br />
Moja osobná skúsenosť
s Jamou bola priam osudová. Mal som to šťastie, že otvorenie zmrzlinovej
prevádzky som vystihol hneď v prvých dňoch otvorenia a navyše sa mi
podarilo zoznámiť sa aj so vzácnymi ľuďmi rodiny Tibaiovcov, ktorých som
postupne vnímal ako svojich blízkych príbuzných. Tibaiovská zmrzlina, návšteva
Jamy, tenisového areálu Slovana sa stali pre mňa životným štýlom, vnútornou
potrebou, bez ktorej som si život rannej mladosti nevedel a ani nechcel
predstaviť. Kúpil som pre seba a pre svojich priateľov vlastné veľké
zmrzlinové poháre, spolu sme sa zložili na primeranú finančnú hotovosť, akýsi
účet, z ktorého nám vždy odpisovali naše denné veľké hodové porcie. Bratia
Rasťo a Milan Kollárovci, Janko Janík, to boli parťáci, s ktorými sme
po športovom trávení na našich drahých Zlatých pieskoch skončili vždy
v podvečer v našom druhom domove – v Jame, kde sme si dali takzvaný
neskorší obed, čo znamenalo u každého z nás 20 - 25 kopčekov
zmrzliny. Oriešková, banánová, jahodová, to boli naše super jedničky, aj keď
samozrejme aj iné druhy boli vynikajúce, ale naše maškrtné jazýčky si zvykli na
tieto neodolateľné chute a väčšinou pani Janka Tibaiová nám už automaticky
naporcovala bez našej objednávky do našich veľkých pohárov, kde sa zmestilo 10
porcií, čo predstavovalo ešte pravidelné repete a päť kopčekov do kornútku
na smutnú večernú rozlúčku. Milovali sme tieto posvätné chvíle na lavičkách pri
tenisovom kurte vychutnávajúc zmrzlinu, debatujúc od športu až po nežné
stvorenia, cítiac, že prežívame nádherné chvíle bezstarostnej mladosti, ktoré
budú šperkom v našich zážitkoch a spomienkach. Boli sme súčasťou
generácie dám tenistiek:<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Kočíšková,
Krajčovičová-Szabová, Zrubáková, Frimelová, pánov tenistov: Ľuba Kurhajca, Dvořáka,
Slavkovského, Mihála neskôr ďalších mladých talentov: Mečířa, Vajdu,
Stankoviča, Hrbatého, ktorí sa neskôr presadili aj medzinárodne. Videli sme ich
tréningové zápasy vychutnávajúc pri tom oddychovo zmrzlinu, smiali sa na ich
vtipných prekáračkách, aby napokon tesne pred záverečnou sme sedeli blízko
vedľa seba v Jame, lúčiac sa s odchádzajúcim letným dňom záverečnými
porciami zmrzliny. Stalo sa spoločenskou samozrejmosťou, že Jamu navštevovali
poprední športovci počínajúc od futbalistov, hokejistov Slovana, cyklistov
z klopenej dráhy, futbalistov Interu, basketbalistov z dôvodu nielen
špičkovej zmrzliny, ale aj zhodou okolností, či zámeru, že tenisový areál
Slovana je polohovo obklopený areálmi týchto športových aktivít. Futbalová
generácia futbalistov, ktorá získala nielen vtedy federálne Československé
tituly majstrov, ale aj úspech dotýkajúci sa hviezd Majstrov Európy, kde hralo
deväť hráčov Slovana. Jamovskú zmrzlinu pravidelne navštevovali bratia Jozef
a Ján Čapkovičovci, Jokl, Pivarník, Švehlík, Masný, Vencel, Gögh, Ondruš.
Hokejisti Slovana to boli páni hráči Golonka, Lukscheider, Starší, Fako,
Dzurilla, Pašek, Rusnák. Olympijský víťaz z klopenej dráhy Tkáč. Futbalisti
Interu zvučné mená Petráš, Levický, Obložinský, Jurkemík, Barmoš, Mráz,
basketbalisti Interu Kotleba, Kropilák,
Mašura, Plesník, Rajniak, všetka tá veľká športová rodina, kde ste cítili, že
sa stretávajú ako dobrí blízki priatelia. Dodržiavali svoj rituálny čas, tesne
po obede okolo 14:00 pred tréningom, hodinku si pochutnávali na zmrzline,
gradujúc náladu záplavou historiek zo zápasov a vždy keď boli v tej
najlepšej nálade skonštatovali, že pán tréningový čas končí ich vzletné
posedenia a pobrali sa zodpovedne plniť svoje hráčske povinnosti. Podvečer
18:00 bol druhý voľný čas pánov športovcov, kedy vysprchovaní, mierne unavení
si dodávali patričné porcie zmrzliny aby vyrovnali váhové straty svojej
hmotnosti. Kávička, vínny strik, nealko, to boli osviežovače, s ktorými si
spestrili niektorí športovci záver svojich posedení, kde humor, vtipy, vzájomné
naťahovačky boli pre nich tak potrebný oddychový relax.<o:p></o:p></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; mso-ansi-language: SK;"><br /></span>
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; mso-ansi-language: SK;">Jamu zbožňovali aj českí tenisti, dámy Mandlíková, Navrátilová, Tomanová,
Suková, ktoré podozrivo odbiehali skôr z tréningov, keď prebiehali
Majstrovstvá Československa v tenise. „Bože holky,“ smiala sa raz
Mandlíková, hneď vedľa môjho stola, „zachviličku budeme tlusté jak buchty, když
nepřestaneme s těma velkýma porcemi“. „Ale co,“ kontrovala Tomanová: „co
když je tak božsky vynikající“. Wimbledonský víťaz Kodeš, Hřebec, Pála, Složil,
neskôr mega hviezda vtedy mladučký Lendl lízajúc zmrzlinu na kornútku vyriekol:
„Ta voříšková je supr, supr“. Neodmysliteľnou postavou týchto tenisových
majstrovstiev bol milo guľatý pán Bubeník, tenisový rozhodca. Bol som svedkom
príhody, keď ho vyvolávali na centrálny kurt, aby sa dostavil rozhodovať
tenisový zápas, keď práve vychutnával zmrzlinu z môjho pohára, lebo som
vyhovel jeho prosbe, či by si nemohol pochutnať na zmrzline z tak veľkého
pohára. Ochotne, s úsmevom som dal k dispozícii moju sklenenú
zmrzlinovú ikonu<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>s poznámkou: „Pán
Bubeník, ale prosím vás, prižmúrte očko pri aute, keď bude hrať finále Mečíř so
Šmídom“. Usmial sa a prorocky povedal: „Kluku, pamatuj si, ten hoch to
nebude vůbec, ale vůbec potřebovat“. Mečíř ho skutočne vo finále prevalcoval a rozjasal slovenských
tenisových<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>fanúšikov a odštartoval
svoju pamätnú kariéru ako zatiaľ aj jediný tenisový olympijský víťaz.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<br />
Páni herci, speváci, umelci,
majstri svojho umenia boli ďalšími vernými vyznávačmi Jamovskej zmrzliny, ktorí
si chodili rituálne posedieť vo svojom voľnom čase so svojimi kolegami,
uvoľnene sa porozprávať, čo tešilo, trápilo ich umelecké srdcia. Plejáda mien
začína od blizučko vtedy bývajúceho herca, speváka, režiséra Krajíčka, Kňažka,
Michaeliho, Záhradníka, Dibarboru, Zednikoviča, Debnára, Nogu, Gučíka, Kovára,
Stankeho. Z dám herečiek Kolínska, Koleničova, Milka Vašáryová,
Studenková, Magálová, Kráľovičová, Rapaičová, Kocúriková, Frenglová, Nagyová
atď., nestor kresleného vtipu Kubal a maliari Žilinčanová, Brunovský. Zmrzlinu
Tibaiovcov si vďaka mojej osobnej donáške do divadla „Štúdio S“ vychutnávali aj
herci Satinský s Lasicom spolu so všetkými zamestnancami divadla, kde
najmä pán Satinský vyčistil zmrzlinovú
termosku vždy úplne do čista.<o:p></o:p></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<br />
Rodina Tiabaiová, ktorá
priam pestovala priateľské, súdržné vzťahy,<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>vždy rada medzi sebou privítala rodinu Jendekovcov, Lukscheiderových,
tenistu, novinára pána Bednárika, Šafárika, pána Petra Kurhajca, Lichnera, známeho zamestnanca hokejovej haly pána Gaža
a mnohých ďalších ľudí dobrej vôle, ktorí vedeli okolo seba šíriť smiech,
humor, úprimnosť a dobrotu ľudskej duše. Bratislavčania prijali Jamu –
Tibaiovskú zmrzlinu za svoje vzácne miesto relaxácie, oddychu, stala sa pre nich
oporou pri horúcich letných dňoch pokojným ostrovom zelene, chrániacim všetkých
unavených, vyčerpaných hlukom a tempom hlavného mesta Slovenska
Bratislavy. Jama bola tvorcom a darcom nespočetných scénok zo života ľudí,
postáv, postavičiek, ktoré oplývali nevyčerpateľnými nápadmi, svojskými
zvláštnosťami počínajúc od gest, mimiky, spôsobu rozprávania až po výstredné
komické oblečenie. Povestnými sa stali dvaja páni, ktorí chodili aj za
slnečného počasia s veľkými čiernymi dáždnikmi s čiernymi slnečnými
okuliarmi, bez slova takmer bezhybne konzumovali zmrzlinu. Šesť parťákov
stredného veku súťažilo vždy, kto prvý zje zmrzlinu, aby sa pravidelne pohádali
až do nebezpečných výšin, ktorý skončil prvý. Postarší manželia, kde jasne
velila pani domu, neprestajne melúca slová, aký je jej partner nemožný, pomalý,
ťarbavý a kludný noblesný pán manžel jediac zmrzlinu uhladene
s maximálnym pokojom hovoriac jednu a tú istú vetu: „Áno drahá, ako
vždy máš pravdu, drahá“. Ďalšou známou postavou bol nechodiaci starší pán na
trojkolkovom invalidnom bicykli, kde po jeho vzhliadnutí sa už vedelo, akú
a koľko zmrzlín sa mu má odniesť „do jeho boxu“ k stredným schodom. Dámy,
tri priateľky okolo tridsiatky, každá s dvomi deťmi, klebetili denne tak
vášnivo, že deti sa mohli po bruchu spúšťať v šatočkách po betónových
schodoch, liezť po stromoch, zamazať sa jahodami nielen po tvári, ale aj po
vlasoch, ale ich mamičky sa zanietene
rozprávali ďalej rozoberajúc ďalej najnovšie horúce klebety. Nádherné
prostredie Jamy prilákalo aj tvorcov kultového filmu „Fontána pre Zuzanu“, kde
natočili niekoľko sekvencií, ktoré prispeli k celkovému obrazu tak divácky
úspešného filmu.<o:p></o:p></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<br />
Jama, Tibaiovci, veril som, že tie nádherné chvíle budú trvať navždy ako súputník mojím životom
a spolu so mnou aj verne zostarnú. Prevádzkové problémy, kedy žiadali
vedúci pracovníci Club Hotela Slovan, aby sa predávala zmrzlina cez dve okienka, nerešpektujúc, že
namrazovacie stroje sú už viac ako staré a tým aj opotrebované viedlo
rodinu Tibaiovcov k srdcu zraňujúcemu rozhodnutiu, aby v roku pána
1989 navždy a definitívne opustili milovanú Jamu a otvorili svoju
súkromnú prevádzku pri svojom rodinnom dome v Podunajských Biskupiciach na
Hviezdoslavovej ulici. Mnoho ľudí ťažko nieslo priam omračujúcu skutočnosť, že
to jedinečné miesto stretávania sa ľudí, labužníckej kráľovskej pochúťky
zmrzliny navždy stíchlo, duchovne zomrelo, odišlo do minulosti smutne, v
krásnych spomienkach. Štamgasti Jamovsko Tibaiovskej zmrzliny neváhali
a rýchlo našli miesto, kde sídlila ich zbožňovaná pochúťka, aj keď
polohovo bola z centra Bratislavy vzdialená približne 10 km. Veľké rady
návštevníkov boli zasa samozrejmosťou, ba cestu si sem našiel aj vtedajší
prezident Schuster, hokejisti, futbalisti, herci, najmä Zednikovič, Stanke,
väčšinou už s autami a termoskami, nevydržiac bez tej drahocennej
lahôdky smutne konštatujúc: „Už chýba len to nádherné prostredie z Jamy“.<o:p></o:p></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<br />
História zmrzliny rodiny
Tibaiovcov neuveriteľne navždy skončila v roku 2006, keď srdce rodiny
nenahraditeľne zasiahla strata v roku 1992 zosnutím pani Janky
a odchodom dvoch stabilných brigádnikov. Ťažké bolo rozhodnutie seniora
a juniora Tibaiovcov o definitívnom ukončení výroby a predaja
zmrzliny, ktorú prevádzkovali takmer 38 rokov ako neodmysliteľnú súčasť svojho
života.<o:p></o:p></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<br />
Bratislavčania už len smutne
spomínajú na zbúranú neexistujúcu Jamu, nahradenú novo postavenou tenisovou
arénou, kde tenisový areál Slovana postupne osirel, zmĺkol, stratil tú svoju
atmosféru pohody, radosti a pokoja. Vážená rodina Tibaiová, do pomyselnej
siene Osobností Bratislavy si vás<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>aj do
svojich sŕdc s úctou navždy nominovali vaši úprimne vďační Bratislavčania.<o:p></o:p></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: right;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; mso-ansi-language: SK;">S e
k e r k a<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Cyril<o:p></o:p></span></div>
</div>
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiapzpOv4wWx_vjO0gaP4yWGJob_5e9UR8ZCvt5ukZG9MKe_-sVhfDlEtxe1aIqGdVLeSHT6rklvKg6682fHGYiEW_8eDC7Jjeu8JhoIF4ma2jpWkNRIYH0odj0L9fkUn0ucQtvG1NweCi2/s300/Cyril-Sekerka.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="300" data-original-width="240" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiapzpOv4wWx_vjO0gaP4yWGJob_5e9UR8ZCvt5ukZG9MKe_-sVhfDlEtxe1aIqGdVLeSHT6rklvKg6682fHGYiEW_8eDC7Jjeu8JhoIF4ma2jpWkNRIYH0odj0L9fkUn0ucQtvG1NweCi2/s200/Cyril-Sekerka.jpg" width="160" /></a></div>
<script type="text/javascript">
document.location.href='http://cyril-sekerka.racan.sk/2018/11/jama-kralovstvo-zmrzliny.html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-57128791406412633842018-11-14T08:26:00.000+01:002018-11-24T16:52:15.598+01:00Cyril Sekerka: ZLATÉ PIESKY<div style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<b><span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">ZLATÉ PIESKY –
BRATISLAVSKÉ MORE SPOMIENOK<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 20.0pt;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Mám svoje vyvolené miesta
pohody a pokoja, kde to vždy vonia spomienkami, kde sa ich môžem dotknúť
úsmevom, smútkom, radosťou, ale aj vďačnosťou už len za to, že vôbec boli, že
som ich mohol zažiť.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 20.0pt;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Zlaté Piesky, naše
bratislavské more spomienok, je šťastné to miesto mojej generácie rodených
Bratislavčanov, ktorí tu vtedy štedro našli najmä v 60-70-80-90-tych
rokoch minulého 20. storočia božské splynutie slnka, vody, zelene, svoj malý
vysnívaný raj. Každý krík, strom, pôvabné zákutia vedia dnes rozprávať
nekonečné množstvo životných historiek, tajomných, vábivých, obyčajných, ale
pre nás pamätníkov nadovšetko vzácnych. Sú svedkami doby, keď tu nespútane
povievali, tie vône jedinečné a neopakovateľné, vône nášho detstva
a mladosti. <o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 20.0pt;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;">Zlaté Piesky sú stále tým
miestom, kde sa môžete aj vy dnes poprechádzať spomienkami pri pokojnej hladine
jazera, v tôni krehkých briez, štíhlych topoľov, ktoré vás stále láskavo,
hladivo uspávajú šumiacimi listami v záplave túliacej sa zelenej trávy.
Tu, práve tu, sa odohrávali a odohrávajú tie večné a slávne veľké
futbalové zápasy famóznych driblérov, plné neskrotných vášní a emócií, kde
víťazstvá a prehry sa potom zapíjajú pri vychladenom pivku či kofole vo
vzrušených debatách v parťáckej atmosfére. Tu, práve tu, kúzlia
a predvádzajú volejbalové ťahy s loptou nádherne štíhle dievčatá
spolu s vyšportovanými chlapcami, tu, práve tu, vznikali a vznikajú
prvé lásky, známosti, priateľstvá, niekedy na celý život.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 20.0pt;">
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 20.0pt;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;">Zlaté Piesky - vodná perla
Bratislavy, nádherné veľké jazero, pre nás rodených Bratislavčanov, ale aj pre
mnohých turistov naše malé milované more. Písali sa pamätné roky 1960 - 61 keď
sa tu začali bágrovacie práce pre realizáciu veľkolepej myšlienky, aby tu
vzniklo veľké prírodné jazero s rekreačnými plochami, aby Bratislavčania
mali priestor na kúpanie a športový relax v čase letnej sezóny. Zlaté
Piesky – názov odvodený od pravdivej histórie, že tu kedysi boli aktívne<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>slepé ramená Dunaja, kde sa v jeho
riečnych korytách nachádzali štedré nánosy zlatých zrniek, od samého počiatku
priam magicky priťahovali celé rodinné partie, parťácke skupiny športovcov,
detí, mladých ľudí, ktorí si tu našli svoje domovské miesta, stali sa skutočným
kultovým miestom pre pravidelné stretávky kartárskych elít
s neodmysliteľnými futbalovými, volejbalovými a golfovými partiami.
Stali sa jedinečnou plážovou gala prehliadkou nádherných dievčat so štíhlymi
bokmi, vábivým poprsím, dlhými vejúcimi vlasmi, kvôli ktorým mnohí začali
trénovať kulturistiku, aby mali väčšiu šancu pri dobývaní ich ženských sŕdc.
Boli tu vychýrené stánky s občerstvením, kde kraľovali známe postavičky
predavačov, a mnohí tu dokázali vytvoriť pohodovú atmosféru,<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>mali svojich verných kunčaftov a ktorí
mali pivo a kofolku aj keď všade dookola mali už beznádejne vypredané. Každý
občerstvovací stánok ponúkal príťažlivý bonus v podobe hladivých tónov
vtedajšej populárnej hudby od Beatles, BONEY – M, Elánu, Žbirku a ďalších
dobových súputníkov hudby každej generácie, ktorá osviežovala dušu
a srdiečko v páliacom letnom slnku pri vlnách nášho Bratislavského
mora – Zlatých Pieskov.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-indent: 20.0pt;">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;">Zlaté Piesky boli domovom aj
všetkých známych ľudí od hudobnej scény, filmu, divadla, literatúry,
športovcov, kde ste bežne stretli vtedajšie veľké futbalové hviezdy Slovana,
Interu Bratislava Jokla, bratov Čapkovičovcov, Ondruša, Masného, Švehlíka,
Petráša, Levického, Obložinského, od filmu Sláva Záhradníka, Milana Kňažka,
Ivana Krajíčka, Zuzku Frenglovú, Mira Nogu a nespočetne ďalších
populárnych ľudí a Zlaté Piesky sa stali aj nesmierne obľúbeným miestom na
trávenie letnej dovolenky najmä Moravákov, Čechov, ktorí si ho ctili ako svoje
more, ale pravidelnými turistami tu boli aj Francúzi, Nemci, Škandinávci,
ktorým vyhovovala veľkodušne veľká plocha prírodného jazera s rekreačnými a
športovými možnosťami, s blízkou vzdialenosťou do centra starého mesta
Bratislavy.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<div style="text-align: justify;">
<b><span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;">NAŠE<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>BRATISLAVSKÉ<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>MORE SPOMIENOK<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>DETSTVA A MLADOSTI<o:p></o:p></span></b></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;">Mal som to hviezdne šťastie môjho osudu, že som zažil
ZLATÉ PIESKY v kolíske svojho zrodu v roku 1960 ako malý chlapec
vďaka brigádnym účastiam môjho otca a jeho priateľov z rodného
„železničného Rendezu“ okrajovej časti Bratislavy. ZARES - organizácia mesta Bratislava v skratke
znamenajúca záhradné a rekreačné služby pre jeho obyvateľov vedená jeho
riaditeľom, legendou pánom Skákalom, ktorý tu dokázal aj za dobrovoľnej pomoci
občanov Bratislavy pri zveľaďovaní celého areálu Zlatých pieskov vytvoriť postupne rekreačný priestor pre možnosť tráviť
svoj voľný letný čas pohodovo pri veľkodušne veľkej vodnej ploche v symbióze
športovania a slastného oddychu.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;">Zlaté piesky sa stali kultovým miestom stretávok detí,
mládeže, rodín s deťmi, priateľmi, celými partiami z celej
Bratislavy, promenádnou prehliadkou nádherných bratislavských dievčat,
vznikajúcich prvých lások, množstva priateľstiev, ktoré vydržali skúšky
pravdivosti a času dodnes. Rendez mal to šťastíčko, že sa polohovo
nachádzal takzvane „na skok od Zlaťákov“, ako sme si to pomenovali, čo
znamenalo pokojnú pešiu prechádzku trvajúcu 15 minút, kde pri debate
a známej horkokrvnej mentalite Rendezákov ubehla cesta ako lusknutie
prstami.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;">Rendezácke miesta, jej hlavné stany boli oproti<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>golfovému ihrisku pri náletovom topole,
slávnom pontóne, kde som sídlil aj ja so skupinou futbalistov a obľúbený
priestor bol aj pri požičovni lodičiek, ktoré malo vtedy svoju výhodu pokoja a kľudu.
Letné dni a často aj noci tých božských jarných a letných dní,
niekedy vzácne aj septembrových predĺžených babích liet<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>na Zlatých pieskoch boli úžasné preto, lebo
tu boli úžasní ľudia, generácie atmosféry zlatých 60-tych rokov, partie ktoré
mali ťahúňov prinášajúcich tvorivú priateľskú atmosféru, kde často zneli gitary
prinášajúce vtedy letiace hity, trampské a ľudové pesničky, záplavu
športových súbojov v malom futbale, volejbale častí Bratislavy, jej
sídlisk, dvorov, ulíc kde sa hralo za česť a slávu ich vlajky až do
úplného siahnutia na dno svojich síl a možností. Bože aké nádherné boli
posedenia po takýchto veľkých „mačoch“<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>pri pivke, kofole, kde vládli búrlivé prejavy sklamania a radosti, komentujúc zoširoka keby
a čo mohli byť, keby nebolo to nespravodlivé KEBY. Po hodinke opadnutia
vášní a emócií kyvadlo napätia vystriedalo kyvadlo návalu priateľstva
a pozitívnych<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>emócií, ktoré bolo umocnené
čarom sily podmanivého alkoholu a spievania hymny nerozlučných parťákov
vraj na celý život. <o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;">Postavy, postavičky 60-70-tych rokov 20. storočia
z nášho Rendezu to bol <b>Marošík Mrva – ŤAVÁK</b> - skvelý muzikant, volejbalista, <b>Števo
Selecký</b> - majster kartových hier s trampskou dušou, <b>Robino Nagy</b>
-<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>plážový chlapec milujúci slnko
s túlavou dušou, <b>Miloš Kuchar</b> – kulturista, golfista par-excelans,
dobrý futbalista, <b>Rasťo Kumery – MUCO</b> – kráľ fórov a dobrej nálady,
<b>Jano Záhorský</b> – špičkový volejbalista, vždy nádherne čokoládovo opálený
a množstvo ďalších Rendezákov sústredených buď do početných partií alebo
rodinných spoločenstiev, kde sa to prelínalo klbkom detí a rodičov. 80-te
roky 20. storočia to už bol nástup aj nových mladých nástupcov Peťa a Paľa
Kuchárových, Janka Matúša, Vlasta Jagerčíka, Milana Mučku, Jožka Schmidta a ďalších
všetko skvelých futbalistov, ktorí tu hrali zápasy obrazne povedané od rána do
večera spestriac si to chladeným pivkom a pôžitkovým odpočinkom. Bola tu
éra aj plejády nádherných dievčat s ukážkovými postavičkami, korunované
plážovými chlapcami a mužmi Zlaťákov ako absolútne jednotky, kde nechcem
menovať a vyzdvihnúť len niektoré, lebo by si to nezaslúžilo to more
ostatných krásnych sviežich dievčat, žien bratislavských, ktoré leto čo leto
svojimi ženskými pôvabmi a vnadami skrášľovali atmosféru Zlatých pieskov.
Len jedna zo všetkých, ktorú som poznal len cez prezývku MIMA, vraj
fotomodelka, spĺňala to, o čom snívali skoro všetci muži tej zlatej
generácie symbiózu krásy, postavy a najmä prejav prirodzenosti, sympatie.
Chodila s vtedajšou futbalovou hviezdou Slovana a reprezentácie
Československa Tónom Ondrušom,<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>sympaťákom,<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ktorému sme to vtedy
chlapci – chlapi dopriali ako jeho fanúšikovia a zároveň uznajúc, že im to
spolu proste ako partnerom seklo.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;">Postavou pre mňa a pre mnohých skalných Zlatákov
navždy nezabudnuteľnou je legendárny s bojovou prezývkou „KARE“ Tomáš
Hluchý, ktorý napriek mohutnej postave bol vynikajúci futbalista
s obdivuhodnou technikou, ktorý požíval kredit najvyššej uznávanej
osobnosti impresária pri dohadovaní zápasov<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>mimoriadnej kvality, kde často hrávali aj aktívny futbalisti
z klubov<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>dokonca ako<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>SLOVAN a INTER Bratislava. Patrí mu
navždy naša spomienka, hold a úcta, že dokázal zorganizovať toľko
futbalových zápasov, kde sa zoznámilo toľko mladých ľudí, vzniklo množstvo
kontaktov a priateľstiev vďaka čomu sa stali Zlaté Piesky miestom kde sa
takmer všetci poznali a zdravili ako jedna veľká bratislavská rodina.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;">Partie, ktorých som mal to šťastie byť súčasťou, boli
úžasní ľudia, ktorí vedeli do parťáckeho klobúka najmä dávať a nie len brať. Mali sme hneď od začiatku<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>60-tych rokov na našich božských Zlatých
pieskoch svoje priam posvätné kultové miesta, kde asi najviac sme si zamilovali
klasický vodný pontón, vybavený dreveným povrchom, zábradlím kde ostatní
zlatopieskari s úctou rešpektovali naše parťácke miesto a táborili so
všetkou kamarátskosťou a pohodou blízko nás. Partia Rendezákov Miloš
Kuchar,Bono Hóz,<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Gabo Wenzl, Števo
Mizerák, Marián Mader, Ivan Kaufman všetko skvelí futbalisti, pohodári so
zásobou nevyčerpateľného humoru, to boli časy detstva, mladosti, kde sme pili
dúšky labužníckeho spôsobu života od rána niekedy až do druhého v sobotu,
nedeľu keď sme sa venovali so všetkou mužskou energiou skvostne hriešne krásnym dievčatám
z vtedajšieho NDR, Čiech a Moravy, kde si trúfam dnes povedať,<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>že na ako nezabudnuteľné spomienky si na to
radi spomínajú obe strany horúcich hviezdnych nocí. Mal som to osudové
šťastíčko, že som sa v polovici 70-tych rokov spoznal s bratmi
Milanom a Rasťom Kollárovými z blízkych Krasnian, ktorým sa hovorí
parťáci navždy, ktorí vtedy aj dnes si ctia hodnotové pravidlá, že priateľ
pomáha najmä vtedy aj o pol noci keď ste v životnej situácii na hrane
únosnosti a nie len vtedy, keď vládne smiech a dobrá nálada. Všetci traja
sme milovali Zlaté piesky, modrú oblohu a žiariace slnko navyše vyvážené
hraním futbalu s jedničkovými partiami futbalistov, kde sa ten vyšperkoval
spoločnými debatami pri kofolke a pive až kým nás nevyhnal nočný strážnik
oblohy mesiac. Ak sme boli kdekoľvek spolu a zacítili sme ponuku kráľa
oblohy slnka na modrý deň bez obláčika, neudržalo nás nič na svete aby sme čo
najskôr mohli spočinúť na hojdajúcom uspávajúcom pontóne na Zlaťákoch. Mali sme
svoje každodenné rituály počas celej sezóny strávenej na našom domovskom mieste
Zlatých pieskoch, kde sme odohrali vďaka Karemu, impresáriovi vyjednávania
zápasov, aj tri - štyri zápasy, následne s pokecovým klubom futbalistov,
podvečer sa tešiac labužnícky na božskú Tibaiovskú zmrzlinu v Jame,
v areáli tenisového Slovana, kde sme vychutnávali nielen orieškovú,
banánovú, čokoládovú zmrzlinu vo vlastných pohároch s počtom porcií
obvykle 20-25 /zmrzlina stála neuveriteľnú jednu korunu za kopček/ aby sme
napokon zakončili deň v milovaných starých uličkách Bratislavy pod
Michalskou bránou a ako stáli štamgasti na nealko pre nás dnes
nenahraditeľne stratenom skvelom Zelenom dome oproti Radničnému námestiu
a fontáne rytiera Rolanda, kde sme preberali všetky tie perličky dňa, plné
obyčajných malých radostí od futbalových víťazstiev, zažitých nových historiek
priam posiatych figúrkami, postavičkami, osobnosťami, ktoré tak dokázali vdýchnuť
tú úžasnú atmosféru do našich letných dní detstva a mladosti. <o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;">Čo sa nedá nespomenúť v histórii tohto obdobia 60-70-80-tych
rokov 20. storočia boli elitné<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>partie
vyznávajúce svoje kultové hry najmä od minigolfistov, ktorí boli skvelí hráči
svojho umenia<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ho povýšiť až do
šľachtického stavu ako narábali s golfovou paličkou, spôsobom prevedenia
úderov až po výsledné reakcie zdarného či nezdarného úderu. Miloš Kuchar
s manželkou Blankou, Bono Hóz patrili do tejto vyvolenej skupiny golfových
hráčov a množstvo ľudí na Zlaťákoch na čele so mnou sme chodili obdivovať ich elegantnú hru
s presnými údermi, kde sa navždy zapísali do siene slávy<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>a pamätí ako páni s noblesou
a aristokraciou, ktorú vedeli prirodzene nosiť. <o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;">Kartárske partie to boli do písmena a do bodky páni,
ktorí hádam za tie úctyhodné roky kartových hier ani neboli v priezračnej
modro zelenkastej vode jazera Zlatých Pieskov a hoci z kariet viem hrať
iba sedmu, oko, faraóna klasickým hrám šnapsa a podobne absolútne
nerozumiem. Napriek tomu boli úchvatní, jedineční, so svojimi schopnosťami hrať
nepretržite karty, nevnímali okolie a pri tom v tvárach, očiach,
potmehútskom úsmeve byť neskonale šťastní v tom svojom vlastnom kartárskom
Zlatopieskovom raji.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;">Futbalisti a volejbalisti to bola jedna krvná
skupina lebo v 60-70-80-tych rokoch prevažná väčšina mladých ľudí hrávala
prirodzene viacero športov a tieto dva sa priam bytostne hodili na
Zlaťáky, na tie zelené, veľkodušne veľké trávnaté plochy, aby sme po zápase,
zaliaty potom, vkĺzli túžobne pod ľadovo studené sprchy a šup bláznivo,
nenásytne do vĺn jazera božských Zlatých pieskov. Futbalové place aj
volejbalové boli beznádejne stále plné a vždy sa musel niekto obetovať
a trpezlivo si vystáť svoju hráčsku arénu, lebo po nás už tam stáli ďalší
netrpezliví adepti futbalu a volejbalu aby si vychutnali čaro kľučiek,
kombinácií, gólov či prudkých víťazných smečov nad volejbalovou sieťou. Pamätám
sa ako na konci 70-tych rokov boli priestory Zlatých tak preplnené rekreantmi
najmä z Čiech a Moravy, že ich nepremyslene, vraj na chvíľu, pustili
na plochy, ktoré boli už určené na športové aktivity. Športové emócie nás
výsostne domácich, ktorí to tu oprávnene pociťovali ako náš domov priviedlo
k logickým hádkam s rekreantmi v stanoch, ktorí tu skutočne
nemali čo pohľadávať. Vtedajší vedúci Zlaťákov s ktorým som sa osobne
poznal mi navrhol aby sme vysadili blokujúcu hranicu tujami cca 35-40 metrov
medzi športovou plochou a územím rekreantov. Tie tuje, dnes už smutne
vysoké, sú tam stále ako spomienka keď sme športmeni bez zaváhania<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>chytili krompáče do rúk a 80 cm hlbokú
jamu a 50 cm širokú vykopali za dva dni v prudko páliacom slnku
v poriadne tvrdej skalnatej zemi. Známa postavička FUKSO, šéf záchranárov
na Zlatých mi doviezol zo ZARESU 15 líp, ktoré sa všetky ujali a následne
pohládzali tieňom svojimi košatými konármi a listami odpočívajúcich
zlatopieskarov. <o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;">V čase Bratislavskej Zlatej lýry sa tu mihli
vtedajšie spevácke hviezdy Helenka Vondráčková, Jirko Korn, Valdo Matuška
z našich Zorka Kolínska, Ivan Krajíček, Karol Duchoň a mnoho ďalších,
ktorí sa klobúk dolu vcítili hneď do športových móresov Zlatých a chovali
sa tu v tónine prirodzenosti. Hudobné produkcie nespočetných bufetov
s občerstvením to boli hity naše i zahraničné, nielen ktoré súčasne
leteli, ale v obľube boli jedničkoví Beatlesáci, Bee-Gees, Holies, z<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>našich Prúdy, Modus, Elán, ktorí navodzovali
pocity letného blaha, atmosféry slastného vychutnávania chvíľ, ktoré sa už
nikdy nevrátia. Písať by som mohol o dňoch plných slnka, hviezdnych nocí,
úžasných priateľov, partií, zážitkov a spomienok na slušne hrubú knihu,
pretože mi je<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ľúto, že som nemohol
spomenúť toľko vzácnych ľudí, toľko pôvabných historiek, ktoré dokázali
vykúzliť ZLATÉ PIESKY vďaka obdivuhodným generáciám tej nádhernej doby
v oáze pohody, zelene, vĺn vody nášho Bratislavského mora – Zlaté piesky.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Roky 90-te 20. storočia
na Zlatých to už bola éra, kedy sa v roku 1989 zmenil sociálny režim
v ktorom zmysel spoločnosti neboli peniaze ani naháňanie kariéry, či boj
o holú existenciu kde však nechýbala dôležitá kvalita života ľudí a boli
vytvorené podmienky a dostatok času
aby sa mohli<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>bežne<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>každodenne stretávať, využívať svoj voľný
čas v kruhu rodiny a najmä partií, lebo zmysel života je len
a len o ľuďoch, priateľoch. /Ani len náhodou som nebol členom strany
– straníkom/.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;">Mal som znovu šťastie, že aj keď sa o 360 stupňov
zmenila ta ľudská, uvoľnená nestresujúca atmosféra na éru<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>bezohľadného<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>biznisu a peňazí, vytvorili sme si partiu ľudí rovnakej krvnej
skupiny hodnotového videnia života, športovci, futbalisti telom a dušou.
Členovia partie to boli dvojičky bratia Ludvik /Lujgy/ a Robo Bartošovci -
idoly dievčat na Zlatých pieskoch, známy množstvom filmov v malých
úlohách, hezoun Miško Pavlačič, Feďo Čerňan, ďalší bratia, skvelí futbalisti
Roman a Ľubo Cigánkovci, Marek Košecký, Ivan Varinský, Paľo Jakubec, Paľo
Vrabel, Dušan Hulín, do tretice vyšportovaní bratia Števo a Milan Buchtovci,
Milan Grebáč, Jano Janík a samozrejme moja maličkosť. Tá doba bola
aj príznačná, že moje deti Janka a Zuzka, manželka Iveta tu boli takmer vždy celé letné
obdobie Zlatých, s rituálmi posedenia pri bufete tety Farkašovej oproti
starému vchodu do Zlatých, kde sme sedeli po futbalových zápasoch a keď
sme celá partia odchádzali na záver domov, kde nám pani Farkašová pustila hity
typu Michala Tučného „Snídaně v trávě“ a ďalšie melodické pesničky,
ktoré ukončili príjemný pobyt na Zlatých. Navždy však odišlo obdobie
preplnených futbalových plácikov, hrali sme tu niekedy takmer úplne osamotene
medzi sebou, len sem tam sa vyskytli partie chtivé futbalu a paradoxne
z Holandska, Francie, Nemecka, Rakúska, ktorí ocenili technickú hru
a priateľské pozápasové posedenia pri pivku či kofole. Ja som od rokov
60-tych ako malý štamgast Zlatých zakopával poctivo rok čo rok slávnostný
písomný zápis na mnou určené kultové miesto, kde bol vždy napísaný rok
a členovia partie s ktorými som spoločne strávil letnú sezónu na Zlatých
pieskoch.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;">Píše sa rok 2018, ja mám 63 rokov, niektorí už dovŕšili
70-ku, ale sú tu aj Zlatopieskári okolo 40-tky a čo nás nečakane blokuje
a nedovolí nám už hrať ďalej rituálne zápasy na Zlatých je zlé zdravíčko
pohybového aparátu od achiloviek, kolien až po stále vypovedajúce svalové úpony
nôh. Ako – tak, ako partia fungujeme, ale časy denných tradičných zápasov,
ktoré vytvárali hlavný nosný bod celkovej atmosféry tu viac ako citeľne chýba.
Naučil som sa byť vďačný životu aj za tieto omrvinky šťastia a viem si ich
vychutnávať, lebo ktovie či táto sezóna v mojom jesennom živote
s touto partiou nebola posledná.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;">Zlaté piesky sú pre mnohé naše generácie 60-90-tych rokov
20. storočia a pre tú našu partiu „Posledných mohykánov“ a legiend
Zlatých pieskov KULTOVÉ MIESTO bez ktorého si našu rodnú Bratislavu nedokážeme
ani predstaviť, pretože kam sa hrabú tie najexotickejšie pláže celého sveta
v Bali, Maledivách, Malorke keď najkrajšie dievčatá boli a sú
v Bratislave a reč slovenská znejúca v kruhu priateľov, partií
je tou človečinou, ktorá je a bude v srdci Európy ZLATYCH PIESKOCH v Bratislave.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;">Zlaté piesky...čo si predstavím pod týmto slovným
spojením? Určite nie len jednu vec, ba naopak, je to celá kopa spomienok, a zážitkov,
a ľudí, pričom toto všetko sa odohrávalo roky rokúce, veď so sestrou sme
boli pravidelné návštevníčky už od pár skromných týždňov nášho života, keď nás
mamina nabalila na celý deň a šup na Zlaťáky. Prvé záblesky spomienok sú v podobe
malého behajúceho dievčatka s kanvičkou v tvare zelenej žabky, ktoré
za nič na svete nechcelo pustiť rodičov okúpať sa, keďže som sa o nich tak
veľmi bála </span><span lang="SK" style="font-family: "wingdings"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Wingdings;">J</span></span><span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;">. Preto
sa vždy jeden z nich nenápadne vytratil osviežiť sa, zatiaľ čo druhý
držal pri mne stráž a odpútaval pozornosť. Koľko pravej kofoly, poctivých
langošov, zlatavých varených kukuričiek, či dobrých nanukov sme tam za tie roky
so sestrou pojedli sa dá počítať na kvantá. Koľko bláznovstiev, či už vo vode,
alebo na brehu sme pozažívali... Koľko prechádzok sme s ocinom absolvovali
po areáli, alebo navečer, keď už slniečko zaliezalo poza stromy. Veru, to bol
vždy ten povestný gong (ani hodinky nebolo treba), ktorý oznamoval, že za
chvíľu je čas ísť domov, keď tieň listnatých stromov zasiahol aj našu deku na
stabilnom mieste. Na mieste, kde sa vždy zišla skvelá partia ľudí, ktorí si
rozumeli, rozprávali sa, smiali sa, prežívali tie najkrajšie roky života a nenápadne,
no spontánne tvorili všetky tie prekrásne zážitky a spomienky, z ktorých
sa skladá život, za ktoré som tak nesmierne vďačná, o ktorých tu teraz
píšem tieto slová. Slová sú však málo na to, aby sa dokázali opísať emócie a pocity,
ktoré si každý v sebe nesieme, preto už len zatváram oči a so šibalským
úsmevom spomínam, ešteže je na čo </span><span lang="SK" style="font-family: "wingdings"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Wingdings;">J</span></span><span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;"> Zlaté
piesky budú vždy jedným z prístavov môjho detstva, dospievania, mladosti i dospelosti
a viem, že či ich navštívim teraz, alebo budúci rok, alebo o niekoľko
rokov zašteklí ma jemne v bruchu a kolotoč príjemných spomienok sa
roztočí a nebude vedieť zastať, a že je to veru neopísateľný a nezaplatiteľný
pocit </span><span lang="SK" style="font-family: "wingdings"; font-size: 12.0pt; line-height: 115%;"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: Wingdings;">J</span></span><span lang="SK" style="font-size: 12.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: SK;"> Preto
vďaka za takéto pocity, za takéto miesta, nie sú totiž samozrejmosťou, je len
dobré, včas si to uvedomovať a vedieť si to vážiť.<o:p></o:p></span></div>
</div>
<br />
<div style="text-align: right;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiapzpOv4wWx_vjO0gaP4yWGJob_5e9UR8ZCvt5ukZG9MKe_-sVhfDlEtxe1aIqGdVLeSHT6rklvKg6682fHGYiEW_8eDC7Jjeu8JhoIF4ma2jpWkNRIYH0odj0L9fkUn0ucQtvG1NweCi2/s300/Cyril-Sekerka.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="300" data-original-width="240" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiapzpOv4wWx_vjO0gaP4yWGJob_5e9UR8ZCvt5ukZG9MKe_-sVhfDlEtxe1aIqGdVLeSHT6rklvKg6682fHGYiEW_8eDC7Jjeu8JhoIF4ma2jpWkNRIYH0odj0L9fkUn0ucQtvG1NweCi2/s200/Cyril-Sekerka.jpg" width="160" /></a></div>
<div style="text-align: right;">
<br /></div>
</div>
<script type='text/javascript'>
document.location.href='http://cyril-sekerka.racan.sk/2018/11/zlate-piesky.html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-49347944872938462402018-10-27T12:00:00.000+02:002018-10-27T14:43:32.771+02:00Eduard Wenzl: Otec zomrel, keď som mal 2 roky... <div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-size: 12.0pt;">Narodil som sa 7.
septembra 1927 v Rači ako jedenáste dieťa v železničiarskej rodine. Rodičia
postavili v roku 1928 rodinný dom. Otec zomrel 26. októbra 1929. Po jeho smrti
zostala v banke dlžoba 50.000 Kčs. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhHmPjyJdjXSYym0x7553Ap6v_q1_RKBl006lFzqf8s2wg3WKG_oxYNIrcZK_AlK8Ymq_Hch1UEe5AU70Gs6fIApfY2F_S2AEhZnYmn3eI0n7jC49oZf2PzjpUDOo1Kvt1do-K0YsFioCE/s1600/1911-Wenzl-Karol.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1500" data-original-width="1000" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhHmPjyJdjXSYym0x7553Ap6v_q1_RKBl006lFzqf8s2wg3WKG_oxYNIrcZK_AlK8Ymq_Hch1UEe5AU70Gs6fIApfY2F_S2AEhZnYmn3eI0n7jC49oZf2PzjpUDOo1Kvt1do-K0YsFioCE/s400/1911-Wenzl-Karol.jpg" width="265" /></a>
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEin0T63G_sv7ePruArq3TctTIADXbOGXrhPA5pcc3R5AL_jRLm_-IC6mXu-i8sSv4J-oCkPzIHcr9wSRfA-sptRPHla-zNrh67dtpHyJ7hOBe9xPNLtxFbRGk4MEG1Kg_FqWB7KKxV___k/s1600/1911-Wenzlova-Antonia.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1500" data-original-width="1000" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEin0T63G_sv7ePruArq3TctTIADXbOGXrhPA5pcc3R5AL_jRLm_-IC6mXu-i8sSv4J-oCkPzIHcr9wSRfA-sptRPHla-zNrh67dtpHyJ7hOBe9xPNLtxFbRGk4MEG1Kg_FqWB7KKxV___k/s400/1911-Wenzlova-Antonia.jpg" width="266" /></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="page-break-after: avoid; text-align: center;">
<span style="font-size: 12.0pt;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span><o:p></o:p></span></div>
<div align="center" class="MsoCaption" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<span style="font-size: 10.0pt;">Karol Wenzl a Antónia
Wenzlová, rodená Grajciarová, v roku 1911<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-size: 12.0pt;">Zostalo nás žiť sedem
bratov a jedna sestra. Najstarší brat bol od narodenia postihnutý anglickou
chorobou a zostal hrbatý. Mama sa viac nevydala. Žila v predsavzatí, že nás
bude vychovávať, až kým nebudeme plnoletí a sebestační. Zobrala hospodárenie a
našu výchovu do svojich rúk. Nežili sme v blahobyte, ale netrpeli biedou ani
hladom.</span><span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEht1d9uiWm_8F6iYx4TZxMIirzIrpPWowoopShNNx0T3u8rPeli-0-R-RJDp9YM67Dd-OHlDHXHQPcCz3bLhD8S2NYoE6KjSGdMBGLY2NHNT8u912r3fkggzab4CCFGrUTXtVFdFbQX5mQ/s1600/1947-Wenzlovci.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1500" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEht1d9uiWm_8F6iYx4TZxMIirzIrpPWowoopShNNx0T3u8rPeli-0-R-RJDp9YM67Dd-OHlDHXHQPcCz3bLhD8S2NYoE6KjSGdMBGLY2NHNT8u912r3fkggzab4CCFGrUTXtVFdFbQX5mQ/s640/1947-Wenzlovci.jpg" width="640" /></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="page-break-after: avoid; text-align: center;">
<br /></div>
<div align="center" class="MsoCaption" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<span style="font-size: 10.0pt;">Wenzlovci v roku 1947</span><span style="color: #333333; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-size: 12.0pt;">Chovali sme dve-tri
kozy, aby bolo doma vždy dosť mlieka. Tiež sliepky, kačice, zajacov a každý rok
štyri prasiatka. Tri z nich mama predala, aby mala čím splácať dlžobu v banke.
Jedno bolo pre nás. Mali sme v prenájme rolu, na ktorej sme dopestovali kŕmenie
pre naše zvieratká a zemiaky pre nás. Keď starší bratia vychodili školu, šli sa
vyučiť určitému remeslu. Jeden bol stolár, jeden zámočník a dvaja obchodníci
potravín. Odo mňa starší brat o 7 rokov a ja sme pracovali u roľníkov,
vinohradníkov a u stavebných firiem. My mladší sme sa od starších bratov
priúčali všetkým remeslám, aby sme vedeli všetko urobiť a opraviť.</span><span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-size: 12.0pt;">Keď sa sestra vydala a
dvaja bratia oženili, museli sme si práce v domácnosti rozdeliť. Najstarší z
nás mal na starosti nakŕmiť domáce zvieratá a doniesť im trávu. My mladší sme
sa postupne naučili všetky domáce práce. Poumývať riad, odrhnúť podlahu, v
sobotu veľké upratovanie, poumývať okná, starať sa o úrodu na prenajatom kúsku
poľa. Chodili sme aj cudzím ľudom vykonávať rozličné práce, za ktoré sme
dostávali obnosené šatstvo, obuv a niekedy aj peniaze. Mali sme veľké koryto na
obáranie prasaťa, rámy na zavesenie, kotlinu, veľké hrnce. Toto sme požičiavali
ľudom pri zabíjačke. Ráno sme im pomáhali pri zabití a obáraní prasaťa. Zato
sme dostali zo zabíjačky výslužku. Mali sme aj nože na strúhanie kapusty. Ľudia
si ich chodili požičiavať a za odmenu sme dostali 2 koruny alebo hlávku kapusty
a odpad lístia pre kozy. Na zimu sme si narezali do 150 litrovej tuňky kapustu
aj pre nás.</span><span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-size: 12.0pt;">Do roku 1938 sme boli
doma ešte piati bratia. Brat Laco v roku 1938 narukoval na vojenčinu. O rok
neskôr narukoval brat Adolf, v roku 1941 aj Otto. Zostali sme s mamou a
najstarším práceneschopným bratom Rudolfom sami doma. Všetka práca v domácnosti
zostala na mne, hoci som ešte chodil do školy. Aj chlieb som musel vymiesiť a
odniesť k pekárovi do Rače v noške na chrbte. Cestou zo školy som chlieb
doniesol domov.</span><span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-size: 12.0pt;">Až do roku 1945 som
pracoval u vinohradníkov a tiež ako stavebný robotník. Od 25. januára 1945 som
začal pracovať ako robotník na železnici u traťmajstra, neskôr v jeho
kancelárii a od decembra som pracoval na Riaditeľstve železníc v manipulačnej
kancelárii na osobnom oddelení až do 30. septembra 1948 a 1. októbra som
nastúpil na vojenskú prezenčnú službu ako čerstvý ženáč. </span><span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhAkFKHuxFtkvoLV14oJm6uF4m3sW9qlcWtghLfO6paZWUXes2J0SHWeMVDHebkbHQ0FU7QLF_txjAeDCfFWvc4pfoE0sH21fGaRgFF6cgmR_MwjeZUYwDJNEdjIzS4snvWs2UoIU-eKN0/s1600/1948-Wenzlovci-Svadba.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1500" data-original-width="1000" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhAkFKHuxFtkvoLV14oJm6uF4m3sW9qlcWtghLfO6paZWUXes2J0SHWeMVDHebkbHQ0FU7QLF_txjAeDCfFWvc4pfoE0sH21fGaRgFF6cgmR_MwjeZUYwDJNEdjIzS4snvWs2UoIU-eKN0/s640/1948-Wenzlovci-Svadba.jpg" width="426" /></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-size: 12.0pt;">Po príchode z vojenčiny
som išiel do kurzu výpravcov vlakov. Po absolvovaní tohoto kurzu som v stanici
Rača zložil skúšku pre samostatný výkon funkcie výpravca vlakov. Po roku som
bol preložený do stanice Bratislava-Východné, kde som pracoval ako výpravca
vlakov, dispečer a dozorný prevádzky až do roku 1987, keď som odišiel do zaslúženého
dôchodku. </span><span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="background: white; color: #333333; font-size: 12.0pt;">Na železnici som
pracoval 42 rokov a 8 mesiacov.</span><span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<span style="background: white; color: #333333; font-size: 12.0pt;">Eduard Wenzl
(*1927 - †2015)<o:p></o:p></span></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<span style="background: white; color: #333333; font-size: 12.0pt;">obyvateľ Rendezu<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<script type="text/javascript">
document.location.href='http://eduard-wenzl.racan.sk/2018/10/Otec-zomrel-ked-som-mal-2-roky....html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-11064967134418442552018-10-25T23:00:00.000+02:002018-12-10T12:43:39.090+01:00Ľudovít Havlovič: Obecné voľby v Račištorfe za I. ČSR<div class="MsoNormal" style="background: white; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;">O demografickej štruktúre
a politickom živote obyvateľov Račištorfa za I. ČSR
(1918 - 1938) veľa vypovedajú <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">zoznamy
voličov pre obecné voľby 1931</b> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">a kandidátne
listiny </b></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: Arial;">pre obecné voľby 1938</span></b><span style="font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: Arial;"> (archív autora).<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;">Obecné voľby 1931</span></b><span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;"> sa konali v nedeľu 14. júla.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;">V roku 1931 v Račištorfe žili
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">obyvatelia s hlbokými nemeckými
koreňmi</b> – časť z nich bola o 15 rokov neskôr na základe
Benešových dekrétov odsunutá do Nemecka. Žili tu <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">prisťahovalci z Moravy a Čiech z čias vzniku I. ČSR </b>–
po jej rozpade a vytvorení Slovenského štátu o 8 - 12 rokov
neskôr sa väčšinou museli vrátiť do Protektorátu Čechy a Morava. A žili tu
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">židovskí starousadlíci</b> – mnohí boli o 8 - 12 rokov
neskôr, za Slovenského štátu, deportovaní do koncentračných táborov, alebo sa o 15
až 20 rokov, po II. sv. vojne, </span><span class="MsoHyperlink"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: Arial; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><a href="http://kultura.racan.sk/2009/12/obklucili-ma-kricali-na-mna-ze-som.html">vysťahovali
do Izraela</a></span></b></span><span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;">.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;">Voliči sú v zoznam zoradení
podľa popisných čísel domov a dvorov a v nich podľa rodín. Každý
volič má uvedené povolanie a deň, mesiac a rok narodenia. Zoznam
tvorí 180 listov (prvé tri sa nezachovali), obsahuje 3.600 záznamov
obyvateľov-voličov s dátumom narodenia 1848 - 1915 a naše
OZ ho má aj v podobe elektronickej tabuľky. Kto má o svojich predkoch
a príbuzných aspoň aké-také záchytné údaje, môže pre pátranie po rodinných
koreňoch získať dôležité informácie.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: Arial;">3.600 obyvateľov-voličov starších ako 16 rokov
malo podľa stavu a zamestnania takúto štruktúru:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 3.0cm;">
<span style="font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: Arial;">• <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">domáce</b><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>– viac než tretina<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 3.0cm;">
<span style="font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: Arial;">• <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">robotníci</b><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>– šestina<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 3.0cm;">
<span style="font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: Arial;">• <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">vinohradníci</b><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>– desatina<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 3.0cm;">
<span style="font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: Arial;">• <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">železničiari</b><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>– desatina<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;">V zozname sú aj dnes už
zabudnuté profesie ako </span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: Arial;">dohadzovač, doručovateľ
(kišbír), drotár, kamnár, pastier, sluha, slúžka, žobrák</span></b><span style="font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: Arial;">, ...</span><span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;">Obecné voľby 1938</span></b><span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;"> sa konali v júni.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: Arial;">Kandidátne
listiny zostavilo 11 politických strán a postavili na nich 172 kandidátov,
z toho <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 3.0cm;">
<span style="font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: Arial;">• <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">domáce</b><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>– 0<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 3.0cm;">
<span style="font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: Arial;">• <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">železničiari</b><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>– sedmina<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 3.0cm;">
<span style="font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: Arial;">• <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">robotníci</b><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>– pätina<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 3.0cm;">
<span style="font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: Arial;">• <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">vinohradníci</b><span style="mso-tab-count: 1;"> </span>– štvrtina<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;">Medzi kandidátmi sú aj dvaja najznámejší
prvorepublikoví richtári – </span><span style="font-size: 12.0pt;">Martin Lednár
a Móric Wallner. V rokoch 1918 - 1938 boli striedavo richtárom
v úhrnnej dobe 18 rokov, z toho Móric Wallner až 10 rokov.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">V pamäti
Račanov viac utkvel Martin Lednár. V roku 1943 zahynul pri železničnom
nešťastí na železničnej stanici Račištorf.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white;">
<span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;">Úplný zoznam kandidátnych listín
a kandidátov je v článku </span><span class="MsoHyperlink"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-family: Arial; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><a href="http://ludovit-havlovic.racan.sk/2018/10/Obecne-volby-Racistorf-1938-kandidatne-listiny.html">Obecné
voľby Račištorf 1938 – kandidátne listiny</a></span></b></span><span style="color: #333333; font-size: 12.0pt;">.<o:p></o:p></span></div>
<div align="right" class="Style" style="text-align: right;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Ľudovít Havlovič<o:p></o:p></span></div>
<div align="right" class="Style" style="text-align: right;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif;">autor knihy RAČA • Z dejín a pamiatok</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"><o:p></o:p></span></div>
<div align="right" class="Style" style="text-align: right;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">člen správnej rady OZ račan.sk<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh3gbNAX2RzjnwBQRSnSqaSxA9NztyLASdTnvRYm0sW7YUhE3h87qj5geOrResB_hIxvuMps0Ep8q6sSvbmj0sngvbaDI5O06WkvbNZb4h8r5tDZYMk0Yz5u3pRWinBzTjqbaXvxZpqbXk/s1600/5.02-02-1-1_Silver-Lednar-s-rodinou.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="800" data-original-width="1236" height="412" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh3gbNAX2RzjnwBQRSnSqaSxA9NztyLASdTnvRYm0sW7YUhE3h87qj5geOrResB_hIxvuMps0Ep8q6sSvbmj0sngvbaDI5O06WkvbNZb4h8r5tDZYMk0Yz5u3pRWinBzTjqbaXvxZpqbXk/s640/5.02-02-1-1_Silver-Lednar-s-rodinou.jpg" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Rok 1917, Silver Lednár s manželkou a ich deti Martin (budúci richtár), <br />
Ľudovít, Albertína, Anton, Dominik.</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIQp1SpZAlO7Q1RZeLT1iVZRiI72nQXFXCNtXQgyYf5nVGiLaoRIyuMIOUJUg8nXuBgiPnD1QNROKH8sLIUni-7WLEUFJXV11RMstRV44O8fbAJT-KX-fCjBQ9YAsYCt_JBo6jKaKvbi4/s1600/5.02-02-1-2_Moric-Wallner-s-rodinou.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="800" data-original-width="1368" height="374" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIQp1SpZAlO7Q1RZeLT1iVZRiI72nQXFXCNtXQgyYf5nVGiLaoRIyuMIOUJUg8nXuBgiPnD1QNROKH8sLIUni-7WLEUFJXV11RMstRV44O8fbAJT-KX-fCjBQ9YAsYCt_JBo6jKaKvbi4/s640/5.02-02-1-2_Moric-Wallner-s-rodinou.jpg" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Móric Wallner s manželkou a deťmi</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqL-frdvVHix5FQgvkDBms5ZGjb7hA0QG_xOmTABIsj7G_njXtC7Sq3g1xqB_eSj1WxMqsTbB54HKMhwbLl5ZqL6nO7VD-Iizp05hr-OPehyaZ_H0FTQdK8ow_7KiK2vF6PyAX9lEp868/s1600/5.02-02-1-3_Obecne-volby-Racistorf-1931.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="800" data-original-width="556" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgqL-frdvVHix5FQgvkDBms5ZGjb7hA0QG_xOmTABIsj7G_njXtC7Sq3g1xqB_eSj1WxMqsTbB54HKMhwbLl5ZqL6nO7VD-Iizp05hr-OPehyaZ_H0FTQdK8ow_7KiK2vF6PyAX9lEp868/s400/5.02-02-1-3_Obecne-volby-Racistorf-1931.jpg" width="277" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiSO_2iN_SzvTBCCsBtYRjm7utdzLZADYA9tTbMQglnag2QB0L75_S3v5YY1K61KQ_5IliAw_thjmGWY9PZOzObaPiRr0JBvR1IYpzE2JLtCRajqvO7Q5WaIzTj_mq7Sf0z3RGqmuBn2DM/s1600/5.02-02-1-4_Obecne-volby-Racistorf-1931.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="800" data-original-width="558" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiSO_2iN_SzvTBCCsBtYRjm7utdzLZADYA9tTbMQglnag2QB0L75_S3v5YY1K61KQ_5IliAw_thjmGWY9PZOzObaPiRr0JBvR1IYpzE2JLtCRajqvO7Q5WaIzTj_mq7Sf0z3RGqmuBn2DM/s400/5.02-02-1-4_Obecne-volby-Racistorf-1931.jpg" width="278" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEheLlTkOmmS71s6VcDTJZOIKDadBXaQp-r6Z_9tjvLl9tm9mFiv7fTZnzqmQ0b_8OeLYHCzeCCjd52vdN_g6r1QDze6Sfuv3qZaM6a0sdouRxn_0whFTMmh6s_M9qo7jdYQiQOzMP0-Aps/s1600/5.02-02-1-5_Obecne-volby-Racistorf-1931.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="800" data-original-width="556" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEheLlTkOmmS71s6VcDTJZOIKDadBXaQp-r6Z_9tjvLl9tm9mFiv7fTZnzqmQ0b_8OeLYHCzeCCjd52vdN_g6r1QDze6Sfuv3qZaM6a0sdouRxn_0whFTMmh6s_M9qo7jdYQiQOzMP0-Aps/s400/5.02-02-1-5_Obecne-volby-Racistorf-1931.jpg" width="277" /></a></div>
<br /></div>
<br />
<script type="text/javascript">
document.location.href='http://ludovit-havlovic.racan.sk/2018/10/Obecne-volby-v-Racistorfe-za-I.CSR.html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-74188625636780860502018-10-23T12:25:00.000+02:002018-10-26T10:48:04.318+02:00Ľudovít Havlovič: Obecné voľby Račištorf 1938 – kandidátne listiny<div class="Style">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Obec RAČIŠTORF, </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">okres BRATISLAVA<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<br /></div>
<div align="center" class="Style" style="text-align: center;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #548235; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 16.0pt;">Kandidátne listiny
pre voľbu do obecného zastupiteľstva <br />
<span style="mso-bidi-font-weight: bold; mso-font-width: 108%;">v Račištorfe</span>
v júni 1938<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="Style" style="tab-stops: 157.65pt;">
<br /></div>
<div class="Style" style="margin-left: 9.9pt; text-indent: -9.9pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">1 Odborová
Jednota republikánskych zamestnancov <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">1</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Václav Koutný,
úradník, č. 857<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">2</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ján Prokeš,
knihár, č. 633<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">3</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ladislav
Stankovič, sociálny referent Zemed. rady, č. 891<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">4</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Eduard </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 107%;">Lednár, </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;">skladník, č. 623<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">5</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef Šašinka,
murár, č. 857<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">6</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ferdinand
Strnátko, zámočník, č. 355<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">7</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ľudovít
Ivičič, železničiar, č. 999<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">8</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Gustáv Dóza, zamestnanec
ČSD, č. 709<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">9</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Viliam Fekete,
robotník, č. 262<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">10</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Štefan
Hrdlička, obuvník, č. 220<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">11</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef Pavelka,
robotník, č. 271<o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"><br /></span></div>
<div class="Style">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-EX5sIuge3g9mwIOXR3lYKoRP0McxTTsUTRrkglhcEkMWUF1M_0wqECK1Y07HAe6xMN8BpjEX9rT8WlgX9pafbB8sVn92Y5Ix1by6IepF-qtYs3hz_sb53xfkYX0EqgFb-ZuhUgIKq9g/s1600/Racistorf-Volby-1938-01.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="550" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-EX5sIuge3g9mwIOXR3lYKoRP0McxTTsUTRrkglhcEkMWUF1M_0wqECK1Y07HAe6xMN8BpjEX9rT8WlgX9pafbB8sVn92Y5Ix1by6IepF-qtYs3hz_sb53xfkYX0EqgFb-ZuhUgIKq9g/s320/Racistorf-Volby-1938-01.jpg" width="195" /></a></div>
<br /></div>
<div class="Style" style="margin-left: 9.9pt; text-indent: -9.9pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">2 Komunistická
strana Československa <br />
(sekcia Komunist. internacionál.) <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">1</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Karol
Polakovič, robotník, č. 431<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">2</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> 2 Anton
Jendek, robotník, č. 485<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">3</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Štefan
Mičunek, bednár, č. 958<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">4</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> František
Máťuš, robotník, č. 432<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">5</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Arpád Sloboda,
robotník, č. 1018<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">6</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef Janeček,
murár, č. 647<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">7</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ján Pelan,
stolár, č. 473<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">8</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Štefan Mičunek
ml., robotník, č. 958<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">9</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ján Žitný,
robotník, č. 482<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">10</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Gustáv Gruber,
robotník, č. 927<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">11</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Michal
Polakovič, robotník, č. 380</span><span lang="EN-US" style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: EN-US; mso-font-width: 115%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">12</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Adolf Wenzl,
robotník, č. 23<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">13</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ján
Kratochvíla ml., robotník, č. 416<o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"><br /></span></div>
<div class="Style" style="margin-left: 7.1pt; text-indent: -7.1pt;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiwsyJdjgNurRirUp5vLr8Gxv8OCDNZvf0R6qBFxjQLUli914RezafylPJyzSKxJHwFGsmVZHSn48War8pdWiQ2bvKMUIGsQWB8fCzZqn9mBUp3AxmMLawwf8jYs5Lfu3Auxz0q5iKShZI/s1600/Racistorf-Volby-1938-02.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="550" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiwsyJdjgNurRirUp5vLr8Gxv8OCDNZvf0R6qBFxjQLUli914RezafylPJyzSKxJHwFGsmVZHSn48War8pdWiQ2bvKMUIGsQWB8fCzZqn9mBUp3AxmMLawwf8jYs5Lfu3Auxz0q5iKShZI/s320/Racistorf-Volby-1938-02.jpg" width="195" /></a></div>
<br /></div>
<div class="Style" style="margin-left: 9.9pt; text-indent: -9.9pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">3 Miestna
organizácie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, <br />
K.R.S. a Sväzu Slovenských železničiarov <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">1</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef Krampl,
vinohradník, č. 322<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">2</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Michal
Krištofič, vinohradník, č. 309<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">3</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Rudolf
Štefánek, bednár, č. 315<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">4</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ondrej
Hrdlička, vinohradník, č. 324<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">5</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Rafael Ivanič,
vinohradník, č. 266<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">6</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Štefan Lednár,
železničiar, č. 1007<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">7</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Matej Fekete,
železničiar, č. 159<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">8</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> František
Polakovič, vinohradník, č. 74<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">9</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ľudovít Čík,
vinohradník, č. 121<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">10</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ľudovít
Havlovič, železničiar, č. 30<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">11</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef
Krajčirovič, vinohradník, č. 201<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">12</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Julius
Zacharda, vinohradník, č. 780<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">13</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Anton
Polakovič, vinohradník, č. 135<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">14</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Alexius
Brychta, vinohradník, č. 909<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">15</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef Khandl,
vinohradník, č. 667<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">16</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Imrich Luknár,
železničiar, č. 1010<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">17</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Silvester
Žitný, vinohradník, č. 96<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">18</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Anton Máťuš,
vinohradník, č. 266<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">19</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef Čmelko,
vinohradník, č. 221<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">20</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ján Ščibrány,
vinohradník, č. 164<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">21</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ľudovít
Polakovič. vinohradník, č. 155<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">22</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ján Podešva,
kovár, č. 86/b <o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">23</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef
Polakovič, vinohradník, č. 252<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">24</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ján Fekete,
vinohradník, č. 84<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">25</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef Prokeš,
železničiar, č. 212<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">26</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Urban Gocký,
vinohradník, č. 218<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">27</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef Hoffner,
vinohradník, č. 254- <o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">28</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Michal
Ribanič, vinohradník, č. 77<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">29</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Karol
Hobreiler, železničiar, č. 704<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">30</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Benedikt
Krištofič, vinohradník, č. 351<o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"><br /></span></div>
<div class="Style">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhnxF8EhE1Y8oCbJJApQSVG9Yyjowrz0hgnDOtGXLVzCz-AEDGTK6GVporzOqXkgscnhLRx_xshJrF-n4sq5RT-caElGnbPh64lSmFTzXPt0nd1Yyd8zNbBuQV8Yhj9cFW3HQ60FR_GZIE/s1600/Racistorf-Volby-1938-03.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="550" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhnxF8EhE1Y8oCbJJApQSVG9Yyjowrz0hgnDOtGXLVzCz-AEDGTK6GVporzOqXkgscnhLRx_xshJrF-n4sq5RT-caElGnbPh64lSmFTzXPt0nd1Yyd8zNbBuQV8Yhj9cFW3HQ60FR_GZIE/s320/Racistorf-Volby-1938-03.jpg" width="195" /></a></div>
<br /></div>
<div class="Style" style="margin-left: 9.9pt; text-indent: -9.9pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">4 Československá
sociálne demokratická strana robotnícka<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">1</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef Ivičič,
št. penzista, č. 897<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">2</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Anton Luknár,
železničiar, č. 627<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">3</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ondrej Ivanič,
kanc. zriadenec, č. 774<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">4</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Móric Wallner
ml., úradník, č. 852<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">5</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Viliam Luknár,
úradník, č. 55!<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">6</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ľudovít
Fekete, mest. zamestnanec, č. 897<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">7</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Henrich
Križik, železničiar, č. 878<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">8</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Michal Korček,
robotník, č. 458<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">9</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Štefan Cich,
robotník, č. 114<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">10</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ján
Hauskrecht, železničiar, č. 84<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">11</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Móric Černý,
vinohradník, č. 159<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">12</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Julius Štrba,
robotník, č. 454<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">13</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Štefan Frgala,
penzista, č. 817<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">14</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Alex Letenay,
vinohradník, č. 185<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">15</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Čenek
Kostelníček, železničiar, zriad. nádr, <o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">16</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Juraj Belha, robotník,
č. 967<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">17</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef Budovský
st., železničiar, č. 681<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">18</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Vojtech
Ivičič, kanc. pom., číslo 374<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">19</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Gabriel
Jendek, robotník, č. 934<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">20</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Michal Bisták,
železničiar, č. 876<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">21</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Stanislav
Řiha, riad. mešt. školy, č. 828<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">22</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ondrej
Polakovič, železničiar, č. 609<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">23</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Karol Vencl,
železničiar, zriad. nádr.<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">24</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Rudolf
Letenay, kanc. pom., č. 111<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">25</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef Ivičič
ml., mest. zamestn., č. 897<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">26</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Alojz Sedlák,
železničiar, č. 643<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">27</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Gejza
Mifkovič, robotník, č. 777<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">28</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef
Čajkovský, robotník, č. 801<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">29</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Michal Pátek, železničiar,
č. 764<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">30</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ľudovít
Čavojský, stolár, č. 920<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">31</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ľudovít
Klinko, robotník, č. 140<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">32</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Rudolf Korček,
zámočník, č. 458<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">33</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> František
Kovačovič, železničiar, č. 969<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">34</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Rudolf
Lintner, robotník, čí slo 131<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">35</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Eduard Fekete,
úradník, č. 963<o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"><br /></span></div>
<div class="Style">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiSz-PcmuVsFWXT_QfnLznPSU5gVpKvzrV79t10CPsCHzucewFFFVDE8yxEsc5g-Y9GoV56jNg7IIdOizo6zqJnveYj7JU0aiqFUs3YKLLkFsF_Oqw3G3E7aqFAoAn03IlyhRFOtzIqkOI/s1600/Racistorf-Volby-1938-04.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="550" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiSz-PcmuVsFWXT_QfnLznPSU5gVpKvzrV79t10CPsCHzucewFFFVDE8yxEsc5g-Y9GoV56jNg7IIdOizo6zqJnveYj7JU0aiqFUs3YKLLkFsF_Oqw3G3E7aqFAoAn03IlyhRFOtzIqkOI/s320/Racistorf-Volby-1938-04.jpg" width="195" /></a></div>
<br /></div>
<div class="Style" style="margin-left: 9.9pt; text-indent: -9.9pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">5 Karpathendeutsche
Partei (Vorzsitzender Konrad Henlein) <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">1</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Štefan
Gschweng, Weingärtner, Nr. 75<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">2</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Johann
Prechtl, Weingärtner, Nr. 38<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">3</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Gustav Weng,
Weingärtner, Nr. 67<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">4</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Eduard
Gschweng, Weingärtner, Nr. 270<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">5</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Johann
Ruckriegl, Weingärtner, Nr. 832<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">6</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Julius Wenzl,
Arbeiter, Nr. 462<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">7</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Otto Wenzl,
Weingärtner, Nr. 67<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">8</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Matthias
Gschweng, Weingärtner, Nr. 735<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">9</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Eduard Wenzl,
Fabriksarbeiter, Nr. 438<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">10</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Štefan Pražák,
Weíngärtner, Nr. 988<o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"><br /></span></div>
<div class="Style">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjKSfch-E1lBvsn2vDyz1TFwp1jHtm4F_LJupVgL1eOkVXZrEZlp1AhJ8j4ScZrqeJfXarfmiJhRuA-fO0n0Mf9xzQPiYjv8FqaITPgS9toxLw9_jT7RRhezetgKZUn4dCl_Hr8IE5oHaI/s1600/Racistorf-Volby-1938-05.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="550" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjKSfch-E1lBvsn2vDyz1TFwp1jHtm4F_LJupVgL1eOkVXZrEZlp1AhJ8j4ScZrqeJfXarfmiJhRuA-fO0n0Mf9xzQPiYjv8FqaITPgS9toxLw9_jT7RRhezetgKZUn4dCl_Hr8IE5oHaI/s320/Racistorf-Volby-1938-05.jpg" width="195" /></a></div>
<br /></div>
<div class="Style" style="margin-left: 9.9pt; text-indent: -9.9pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">6 Československá
živnostensko-obchodnícka strana <br />
stredostavovská<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">1</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> František
Šlosár, pekár, č. 103<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">2</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> František
Paulík, stolár, č. 740<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">3</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ondrej
Halinkovič, obuvník, č. 71<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">4</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> František
Černohous, obchodník, č. 867<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">5</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ján Hanák,
obchodník, č. 804<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">6</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Pavel
Borovský, obchodník, č. 223<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">7</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Bohumír
Gschweng, holič, č. 71<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">8</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Silvester Juričkovič,
elektrotechnik, č. 97<o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"><br /></span></div>
<div class="Style">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh5OC6MIKX-5mDqlp97yJN_oYZtxgiqTD1rwJ-j-iodC_gUuOoPz2aqlzL2ait6pEstIlH__siqRo5dCHg47Tb4AEdOCpqRvuCrQNOOx5K82-cxenR9D-QEs6hV8OPU5i3ffNHi2icfFp4/s1600/Racistorf-Volby-1938-06.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="550" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh5OC6MIKX-5mDqlp97yJN_oYZtxgiqTD1rwJ-j-iodC_gUuOoPz2aqlzL2ait6pEstIlH__siqRo5dCHg47Tb4AEdOCpqRvuCrQNOOx5K82-cxenR9D-QEs6hV8OPU5i3ffNHi2icfFp4/s320/Racistorf-Volby-1938-06.jpg" width="195" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br /></div>
<div class="Style" style="margin-left: 9.9pt; text-indent: -9.9pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">7 Československá
strana ľudová<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">1</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Karol Málek,
inšpektor štát. železníc, č. 630<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">2</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Michal Kodnar,
automontér, č. 759<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">3</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef Henčl,
majiteľ píly, č. 781<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">4</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Melichar
Kučera, robotník, č. 871<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">5</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Karol Jobbágy,
pom. zamestn. ČSD, zriaď. nádr.<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">6</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ján Rybanič,
robotník ČSD, č. 765<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">7</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> František
Fekete, úradník, č. 174<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">8</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Karol Janák,
robotník ČSD, č. 572<o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"><br /></span></div>
<div class="Style">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixKXt8QRW-7XFxBWpS6-YWN1O-dSX8GUfyn-gfFqepf-jUUodeOKdL09kR0vcFcGcdQ9O1PbowHdVU_tMGs62TqiAFJ0thR8BBgfqhCzOidHA2zVZ6vXf6E5Amzu0-iePEqJ1sVvwkt_0/s1600/Racistorf-Volby-1938-07.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="550" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixKXt8QRW-7XFxBWpS6-YWN1O-dSX8GUfyn-gfFqepf-jUUodeOKdL09kR0vcFcGcdQ9O1PbowHdVU_tMGs62TqiAFJ0thR8BBgfqhCzOidHA2zVZ6vXf6E5Amzu0-iePEqJ1sVvwkt_0/s320/Racistorf-Volby-1938-07.jpg" width="195" /></a></div>
<br /></div>
<div class="Style" style="margin-left: 9.9pt; text-indent: -9.9pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">8 Republikánska
strana zemedelského a maloroľníckeho ľudu<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">1</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Martin Lednár,
predseda Slov. vinohrad. družstva, <br />
vinohradník, č. 349<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">2</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ferdinand
Fekete, vinohradník, č. 124<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">3</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Anton Lednár,
vinohradník, č. 76<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">4</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> František
Žitný, vinohradník, č. 204<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">5</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Michal
Polakovič, vinohradník, č. 252<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">6</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Dr. Štefan
Čačko, generálny tajomník Zemedelskej rady, <br />
člen riaditeľstva Slov. vinohrad. družstva, č. 349<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">7</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Eduard Žitný,
vinohradník, č. 119<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">8</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ľudovít
Luknár, vinohradník, č. 492<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">9</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Gustav Mayer,
úradník Sväzu hospod. družstiev, č. 700<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">10</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jakub
Bednarič, vinohradník, č. 698<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">11</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Teodor
Beladič, vinohradník, č. 296<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">12</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Augustin Cich,
vinohradník, č. 196<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">13</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Benedikt
Halinkovič, vinohradník, č. 123<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">14</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jakub Luknár,
vinohradník, č. 195<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">15</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Dr. Rafael
Vojáček, hlavný veterinár. radca, č. 880<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">16</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Karol Beladič,
vinohradník, č. 53<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">17</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ján Máťuš, vinohradník,
č. 137<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">18</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Viktor
Brychta, vinohradník, č. 69<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">19</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Viktor Khandl,
úradník Zemed. rady, vinohradník, č. 349<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">20</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Vavrin Beladič
vinohradník, č. 176<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">21</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ondrej
Hrdlička, vinohradník, č. 217<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">22</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Gabriel Cich,
vinohradník, č. 5<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">23</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Rafael Vieger,
vinohradník, č. 282<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">24</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> František
Máťuš, vinohradník, č. 278<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">25</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Anton
Veselský, podúradník, č. 158<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">26</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Vincenc Pulc,
vinohradník, č. 125<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">27</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> František
Luknár ml., úradník, č. 106<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">28</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Vendelín
Veselský, vinohradník, č. 83<o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"><br /></span></div>
<div class="Style" style="margin-left: 35.45pt; tab-stops: 37.65pt; text-indent: -35.45pt;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhMJVa0onKTxiPMJoHFvs-yKp8lkrPanOp_R4_IHQzdpw2ZXaRcDLDKDX8ps9wLNvHYYjmjs4rpndJbk__EX8byu9RIhHBvVQm3Mv-OGLz9cgZ_ckcpd2Mc5vIHrlmiNbJo6u3SpfiQFsM/s1600/Racistorf-Volby-1938-08.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="550" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhMJVa0onKTxiPMJoHFvs-yKp8lkrPanOp_R4_IHQzdpw2ZXaRcDLDKDX8ps9wLNvHYYjmjs4rpndJbk__EX8byu9RIhHBvVQm3Mv-OGLz9cgZ_ckcpd2Mc5vIHrlmiNbJo6u3SpfiQFsM/s320/Racistorf-Volby-1938-08.jpg" width="195" /></a></div>
<br /></div>
<div class="Style" style="margin-left: 9.9pt; text-indent: -9.9pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">9 Miestna skupina
Slovenského kresťansko-<br />
sociálneho odborového sdruženia v Račištorfe <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">1</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> František Čík,
zriadenec, č. 222<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">2</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> František
Krampl, robotník, č. 318<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">3</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Augustín
Pajdlhauser, robotník, č. 91<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">4</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Anton
Slováček, robotník, 693<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">5</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ľudovít
Benkovič, robotník, č. 833<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">6</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef
Macháček, robotník, č. 787<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">7</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Felix
Polakovič, robotník, č. 658<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">8</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Lukáč Vrba, robotník,
č. 297<o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"><br /></span></div>
<div class="Style">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg30b2-dhL4tF42yhTHNqP35Dph7JGXDOK5-gm6GMcQKxNSFVn9_b0GEp65JpLxwFZ3henNztyaXHuhRwGZ7IRaromDGzzDC003eKsCJ3h8-9viIA3Z8KQ1ZIWnllWt862JSELBBlISTis/s1600/Racistorf-Volby-1938-09.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="550" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg30b2-dhL4tF42yhTHNqP35Dph7JGXDOK5-gm6GMcQKxNSFVn9_b0GEp65JpLxwFZ3henNztyaXHuhRwGZ7IRaromDGzzDC003eKsCJ3h8-9viIA3Z8KQ1ZIWnllWt862JSELBBlISTis/s320/Racistorf-Volby-1938-09.jpg" width="195" /></a></div>
<br /></div>
<div class="Style" style="margin-left: 9.9pt; text-indent: -9.9pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">10 Národné
Sjednotenie <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">1</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> František
Liška, prednosta stanice, zriaď. nádr.<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">2</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Štefan Divijak,
stroj vedúci ČSD, zriaď. nádr.<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">3</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Štefan
Husarovič, topič ČSD, č. 796<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">4</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef Komínek,
dielmajster ČSD, zriaď. nádr.<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">5</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef Filöp,
pom. zamestnanec ČSD, zriaď. nádr.<o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"><br /></span></div>
<div class="Style">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEib4BK5LEL4UnxH_HUDHdoVH10XvQ760EX5W1O98MSt2nLYO66hSz0UftkVLBnR_hbRrXAvPeBoQWitMXGmF-8xJOM4phNtUuhIqH16qwQHrr6QlP_j2NOJgnMKZLdTHnwcJHRcIXDkP8U/s1600/Racistorf-Volby-1938-10.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="550" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEib4BK5LEL4UnxH_HUDHdoVH10XvQ760EX5W1O98MSt2nLYO66hSz0UftkVLBnR_hbRrXAvPeBoQWitMXGmF-8xJOM4phNtUuhIqH16qwQHrr6QlP_j2NOJgnMKZLdTHnwcJHRcIXDkP8U/s320/Racistorf-Volby-1938-10.jpg" width="195" /></a></div>
<br /></div>
<div class="Style" style="margin-left: 9.9pt; text-indent: -9.9pt;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">11 Československá
strana národne-socialistická <br />
(predseda senátor Václav Klofáč) <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">1</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Eduard
Brychta, železničiar, č. 682<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">2</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Michal Bolgáč,
železničiar, č. 250<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">3</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Václav
Břehovský, adjunkt ČSD, zriaď. nádr.<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">4</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Vlastimil
Vohradský, adjunkt ČSD, zriaď. nádr.<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">5</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ľudovít
Janeček, úradník, č. 1005<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">6</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> František Kiš,
železničiar, č. 680<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">7</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef Vitouš;
súkr, úradník, č. 727<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">8</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Silvester
Klinko, zriadenec, č. 136<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">9</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> František
Budovský, bank. zriadenec, č. 1004<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">10</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Štefan Polák,
železničiar, č. 776<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">11</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Henrich Nagy,
železničiar v. v., č. 342<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">12</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Lukáč
Budovský, robotník, č. 116/b<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">13</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Jozef Patik,
zriadenec, č. 948<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">14</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ján Zacharda,
živnostník, č. 246<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">15</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> František
Lukačovič, podúradník, č. 710, <o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<span style="color: #538135; font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%; mso-themecolor: accent6; mso-themeshade: 191;">16</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"> Ján Hajda,
železničiar, č. 826 <o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-font-width: 115%;"><br /></span></div>
<div class="Style">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjg2tt80SgqUw74QRvP1BqIwwf06UVjW-6ezgEHVXFQiP8UR3RQxS7SJXVL6YEvYuL1gnWzOFVI0d_xtWWL8TE4mZ2uxV9MW_4p_HlGYSuhIytlgwTfcb8VOcHSDpaP5CvVauRI7gr7O0c/s1600/Racistorf-Volby-1938-11.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="550" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjg2tt80SgqUw74QRvP1BqIwwf06UVjW-6ezgEHVXFQiP8UR3RQxS7SJXVL6YEvYuL1gnWzOFVI0d_xtWWL8TE4mZ2uxV9MW_4p_HlGYSuhIytlgwTfcb8VOcHSDpaP5CvVauRI7gr7O0c/s320/Racistorf-Volby-1938-11.jpg" width="195" /></a></div>
<br /></div>
<div class="Style">
<br /></div>
<div align="right" class="Style" style="text-align: right;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Kandidátne listiny poskytol Ľudovít Havlovič<o:p></o:p></span></div>
<div align="right" class="Style" style="text-align: right;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">textové zoznamy OZ račan.sk<o:p></o:p></span></div>
<div class="Style">
<br /></div>
<br />
<script type="text/javascript">
document.location.href='http://ludovit-havlovic.racan.sk/2018/10/Obecne-volby-Racistorf-1938-kandidatne-listiny.html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1125421777071883727.post-75062905555273773692018-09-05T18:00:00.000+02:002019-04-14T23:24:38.856+02:00Odišiel obetavý pracovitý zbožný človek<div style="font-size: 11.0pt;">
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">Duša Jána Luknára sa odobrala k Bohu.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">V posledný augustový deň minulého roku
vo veku 89 rokov dotĺklo srdce a uzavrelo sa celoživotné dielo Jána Luknára,
človeka mimoriadne obetavého, pracovitého, zbožného. Tieto a ďalšie svoje
vlastnosti – pokoru, húževnatosť, vytrvalosť – položil na oltár rodiny, rodu,
pospolitosti...<span style="color: black;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">Za genealogické práce <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Rod Luknárovcov v Rači a Ivanke pri Dunaji
v 17. až 20. storočí</b> a <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">5. a 6.
línia rodu Luknárovcov</b>, výsledok m</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">nohoročnej
práce a výnimočný príspevok k poznaniu histórie rodnej obce, mestská
časť Rača na návrh priateľov a blízkych spolupracovníkov ocenila Jána Luknára vyznamenaním
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Račianske srdce</b>.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">V závere života spracoval
a publikoval výsledky skúmania Pozotórie, časti Rače, kde sa narodil
a prežil celý život. V rukopise zanechal poznatky a zážitky z osemmesačného
pobytu v Texase (1968) a z ciest za poznaním európskej histórie
do Grécka, Francúzska a Španielska (80. roky).<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 12.0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Spolu s priateľmi a svojou
manželkou Filoménou, rod. Ščibranyovou, organizoval stretnutia Luknárovcov. Stretnutia
mali veľmi priaznivý ohlas a podľa ich vzoru sa neskôr stretávali aj iné
staré račianske rody.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rodina aj
račianska pospolitosť v zosnulom stratila <br />
šľachetného a vzácneho človeka.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Česť jeho pamiatke!<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Ľudovít Havlovič a Miro Ščibrany<o:p></o:p></span></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">OZ račan.sk<o:p></o:p></span></div>
</div>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_-evgD6Sx2Si65xmxBG7fcVyDFTT9w5QEtNv74SptqwnWu2lNKpiwomM5psyD5uT_XsukU_xHskzljbhxvrH2AIWaxOrKzC-1ZPVoTzvfnMz6Zcn8RokmpRjvUEYUTdfEXYWJZWnNyHk/s1600/Jan-Luknar-na-sklonku-zivota.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="800" data-original-width="1000" height="256" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_-evgD6Sx2Si65xmxBG7fcVyDFTT9w5QEtNv74SptqwnWu2lNKpiwomM5psyD5uT_XsukU_xHskzljbhxvrH2AIWaxOrKzC-1ZPVoTzvfnMz6Zcn8RokmpRjvUEYUTdfEXYWJZWnNyHk/s320/Jan-Luknar-na-sklonku-zivota.jpg" width="320" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Ján Luknár na sklonku života</td></tr>
</tbody></table>
<script type='text/javascript'>
document.location.href='https://ludovit-havlovic.racan.sk/2018/09/Odisiel-obetavy-pracovity-zbozny-clovek.html';
</script>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0