Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

Vladimír Ivanič


Ty, Rača, moja dedina, v objatí vínnej révy,
ktorá sladké plody hrozna rodíš,
i keď nemáš rieku, čo objímala by Tvoje brehy,
predsa len do svojej náruče veľa ľudí vodíš,

by vychutnávali plody našej rodnej zeme,
čo v sebe majú skryté zlatisté slnka lúče
i tú šťavu sladkú, čo v nej neznáma sila drieme
a čo sa v Tebe, rodná, rodia krásne devy rúče.

Jak ťažké je v drine lopotiť vo viniciach,
tých robôt je snáď sto;
nuž preto ponáraj svoj pohľad po skleniciach -
a to nie raz, dva, ale často.

To víno dáva nielen rozkoš, ale i silu,
sú v ňom papršleky slnka, ale i zeme korene.
Keď po práci fľašu hladkáš, to jak by si hladkal milú,
ale po „prebratí“ máš i mnohé noci bezsenné.

Mám Ťa rád, Ty moje krásne rodisko,
i vánok vetra, i náhlu zmenu počasia,
i príhody v Tebe prežité - veselé i smutné -
tak, že sa mi spomienkami oči slzami zarosia.

Otváraj slnku svoju náruč dokorán,
by sme mohli vychutnávať Tvoje plody
- žiaľ, dnes je do Tvojich dvorov plno brán
a uzavretosť a samota i dobrému zdraviu škodí.

Tak otvorte brány, a vítajte jeden druhého,
i sused privítaj suseda,
a ponúkni pohárom vína dobrého
a so soľou kúskom slovenského chleba.


(So súhlasom autora prevzaté z knihy „Čriepky z domoviny“, Vydavateľstvo FB, Bratislava 2004)

0 komentárov:

Zverejnenie komentára