Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

31.7.17
0
(pokračovanie článku z čísla 2/2016)

Milí spoluobčania, ďalšou knihou bola publikácia „Rača“, s podtitulom 1245, vydaná v roku 1997 pod vedením Vladimíra Ivaniča Miestnym úradom v Rači k oslave 750-eho výročia od prvej písomnej zmienky o Rači. Autori výstižne prepojili minulosť s prítomnosťou na fotografiách a rozšírili uhol pohľadu o kapitoly z dejín, napríklad o Farskú kroniku. Z doslovu knihy vyberám: „Túto publikáciu sme napísali pre všetkých. Pre jedných, aby si oživili spomienky, či dozvedeli sa niečo nové, čo doposiaľ nevedeli, pre iných, aby sa im stala Rača blízka, ba celkom blízka.“.


V rovnakom duchu je veľmi významným dielom publikačná aj dokumentačná činnosť pána Ľudovíta Havloviča a jeho kniha „RAČA – Z dejín a pamiatok obce“, vydaná s podporou Miestneho úradu v Rači v roku 2002 vo Vydavateľstve FB, Bratislava. V nej pán Havlovič chronologicky mapuje našu históriu, názov obce, jej symboly, historické a pamiatkové objekty aj vývoj obce spojený s vinohradníckym životom, tradíciami a spolkami. Jeho texty s mnohými podrobnosťami, dokumentmi prinášajú pútavou formou reálie doby v nadväznosti na významné dianie v krajine a sú doplnené vzácnou historickou fotografickou dokumentáciou. S potešením Vás oboznamujem, že v týchto dňoch vychádza druhé, rozšírené vydanie tejto knihy vlastným nákladom pani Márie Havlovičovej, manželky autora.


Pán Havlovič s uvedomelými rodákmi tiež znovu zrealizoval myšlienku založenia Račianskej izby v Rači, ktorá sa do siete múzeí zaradila v roku 2001 a slúži doteraz. Jej expozícia so svojimi predmetmi a rozložením prešla postupnými úpravami a v súčasnosti predstavuje zaujímavú expozíciu s viacerými zaplnenými vitrínami a panelmi, ale nedá sa rozšíriť, muzeálna činnosť sa nerobí, nezachraňuje sa naše kultúrne dedičstvo. Navyše nie je voľne prístupná ako iné múzeá.


V rámci hľadania vhodného a účelového riešenia aj s predstaviteľmi mestskej časti Rača v roku 2012 pán Havlovič a pár priateľov vypracovali návrh cieleného rozvoja expozície a jej rozšírenie činností premiestnením do Koloničovej kúrie. Navrhovaný projekt mapoval súčasný stav a zostavil 17. bodový program rozdelený do dvoch etáp realizácie. Návrh bol podporený poslancami Miestneho zastupiteľstva v Rači a bol predstavený v Račianskom výbere č. 10/2012. Prvá etapa realizácie sa mala uskutočniť v roku 2013 presťahovaním múzea a jeho uvedením do opätovnej, už rozšírenej prevádzky s galériou. V súhrne tu zaznelo: „Zriadením Račianskeho múzea so štatútom oblastného, prípadne regionálneho múzea a jeho zaradením do siete múzeí Slovenska sa Rača v starostlivosti o svoje kultúrne dedičstvo posunie na úroveň, na ktorej sa už dávnejšie so svojimi muzeálnymi zariadeniami nachádzajú susedné mestečká Svätý Jur a Pezinok.“. Prešiel ďalší rok, v ktorom zriadenie Račianskeho múzea poslanci Miestneho zastupiteľstva v Rači opäť podporili a schválili celý navrhovaný rozpočet 6 000 eur, ale k realizácii sme sa nedopracovali.



Pre záchranu kultúrneho dedičstva potrebujeme zanietenú, uvedomelú spoločnosť, ktorá si je vedomá kultúrnych hodnôt aj v kuse starého hrdzavého železa, nakoľko môže dokumentovať, a doplniť dávnu históriu. Napríklad iný typ vinohradníckeho nástroja, predmetu, aký nepoznáme.

V reálnom živote význam kultúrneho dedičstva je široký, predstavuje podstatu našej existencie, je základom pre pochopenie, akú cestu sme urazili, kde sa nachádzame a akým smerom by sme mali ísť, aby sme si ho nezničili! Je nesporné, že nám minulosť mizne pred očami. Čo kedysi bolo bežne v domácnostiach, na povalách už nie je. Dokumenty, fotografie a iné predmety príbuzných mnohým nič nehovoria. Že sú za nimi osudy ľudí, životné príbehy, z ktorých by sme sa mohli poučiť všetci, chápe každý vnímavý človek, ktorý si ich váži, a preto si ich aj ochraňuje. Lenže sú situácie, kedy niet dedičov, čo by ich uchraňovali pre ďalšie generácie, niet priestoru na ich uloženie a pod. Mnohé jednotlivosti vydajú svoju hodnotu až v celku s inými, a práve aj na tieto účely budujeme muzeálne zbierky, odborne ich spracovávame, aby sme ich napokon mohli predstaviť verejnosti v celej ich kráse. Muzeálna činnosť svojou starostlivosťou o predmety minulosti predstavuje stupeň vyspelosti národa v porovnaní s inými národmi, vedie národ k vyššej kultúrnej úrovni a k uvedomelej mládeži, a preto je nenahraditeľná.

Aleš Šilberský 
pracovník SNM - Múzea kultúry karpatských Nemcov
obyvateľ Rače

0 komentárov:

Zverejnenie komentára