RENDEZÁČIK – PARNÝ RUŠEŇ 310.507

RENDEZÁČIK – PARNÝ RUŠEŇ 310.507

Symbol bohatej železničnej histórie na Rendezi v podobe noblesného parného rušňa 310.507 – RENDEZÁČIK, jeho obľúbeného zľudovelého názvu medzi mnohými Rendezákmi sa nachádza v srdci – strede Rendezu a je zároveň neodolateľným ťahákom – pozvánkou pre železničných labužníkov od detí až po sviežich seniorov na príťažlivú prechádzku do nádherného veľkého pamiatkového reálu – Múzea starého rušňového depa Bratislava – Východ, kde sa každoročne koná gala prehliadka „Celoslovenského zrazu historických železničných vozidiel (2019 – 20. ročník). Svoj rodokmeň výroby si píše Parný rušeň 310.507 – Rendezáčik – roku pána 1899 v Budapešti, kde pre poznanie jeho konštrukčných parametrov je treba uviesť následné informácie.

Je to veľmi jednoduchá tendrovka s tromi spriahnutými nápravami bez stavacích klinov osových ložísk, vtedy obvyklým vonkajším rámom HALLSKÝMI kľukami s parným strojom, bez predmetného vedenia poháňajúcim nápravu. Rozvod Stepheson bol umiestnený medzi spojnicami a rámom rušňa. Pri viacerých strojoch sa zvláštnosťou konštrukcie kotla stali pece typu „POLONCEAU“, bez stropných rozpier. Veľké prevyslé hmoty stroja i skriňového kotla obmedzili síce najvyššiu dovolenú rýchlosť rušňa na 45 km/h /prístrojom chodu na 30 km/h/ pre vtedajšiu prevádzku na miestnych železniciach to ale postačovalo. Vo Viedenskom Novom Meste a lokomotívke StEG vo Viedni, Budapešti – ARADE v rokoch 1885-1927 vyrobili lokomotívky celkom 534 typov týchto rušňov. Roku 1918 prevzali ČSD od MAV 53 strojov tohto typu a pridelili im označenie 310.4 ďalších 10 ks dostalo označenie 310.5. Do tejto skupiny patril i predmetný rušeň, ktorý bol v rokoch 1899-1907 spolu s ďalšími dvomi rovnakými strojmi používaný na miestnej železnici v údolí Oravy. Rad bol v prevádzke na miestnych železniciach a napokon na staničnom a výhrevenskom posune do roku 1957. Mnohé rušne však jazdili na vlečkách slovenských priemyselných podnikov – najmä cukrovarov až do konca 60-tych rokov 20. storočia. Predmetný rušeň 310.507 – Rendezáčik bol v rokoch 2009-2010 opravený do vystavovateľného stavu a 2. septembra 2010 slávnostne umiestnený na pomník – neďaleko areálu Starého rušňového depa Bratislava –Východ na Rendezi.

Rendezáčik – parný rušeň 310.507 je už druhou mašinkou, ktorá reprezentuje ako pútavá dominanta časť Rendez – MČ Rača ako súčasť Bratislavy v jej dlhoročnej železničnej histórii v nákladnej doprave. Stal sa častou exkluzívnou zastávkou najmä osobných áut so značkami mapujúcich takmer celé Slovensko, kde deti, rodičia si vychutnávajú vnútro kabíny Rendezáčika a zažívajú tam vône radosti, detského poznávania, čara slávnej to éry parných mašín. Zažil som desiatky stretnutí s nadšenými deťmi, rodičmi a snažil som sa im zážitok s mašinkou Rendezáčik obohatiť o poznanie jeho vzniku plus celého životopisu s perličkami zaujímavostí, ktoré zdobia tohto kráľa koľajníc, najmä z konca 19. a polovice 20. storočia. Podľa parťáckej dohody s Múzejno dokumentačným centrom ŽSR sa od začiatku expozícií oboch parných mašiniek Rendezáčikov starám priebežne takmer denne dobrovoľnícky, zdarma o vnútornú čistotu ich kabínok, kde bohužiaľ niektorí návštevníci si to tu mýlia s odpadkovým košom a preto som po čase veľmi uvítal pri udržiavaní poriadku aj obetavú pomoc mladého Rendezáka Dominika Vrbu, inak už výrazná a aktívna osobnosť, ktorí dlhodobo pôsobí v „ˇŽelezničnej Nostalgii“ na Rendezi, ktorá sa venuje rekonštrukciám železničných mašín a vozidiel.

RENDEZÁČIK – parná mašinka 310.507 teda úspešne reprezentuje majstrovstvo, um a fortieľ našich predkov, ktorí dokázali vytvoriť lahodné línie a výslednú železnú konštrukčnú krásu parných mašín a zároveň pôžitkovo pohladia dušu a srdiečko všetkých, ktorí podľahnú znovu a znovu ju vidieť tak ako v čase, keď parou tak voňal čas.

Do kráľovstva železničných koľajníc cez vstupnú bránu Rendezáčika – parnej mašinky 310.507 vás srdečne pozýva do areálu Sarého depa Bratislava – Východ, Železničného múzea na Rendezi cez celučký rok kolektív MDC ŽSR a Rendezák Cyril Sekerka.